Rázusovo nábrežie v premenách času

Pri Dunaji na Rázusovom nábreží v Bratislave odhalili vo štvrtok 24. októbra Pomník Martina Rázusa. Slávnosť s kultúrnym programom sa uskutočnila pri príležitosti 75. výročia smrti a 125. výročia narodenia tohto významného slovenského spisovateľa, dramatika, básnika, publicistu, evanjelického kňaza a politika.

„Tento pomník je vyjadrením mnohých túžob. Sme tu, aby sme netrpeli stratou historickej pamäte. Martin Rázus nám zanechal dielo, ktoré znamenalo dušu slovenského národa. Bol veľkou osobnosťou, ku ktorej sa treba vrátiť. Toto miesto nás všetkých má nie rozdeľovať, ale spájať,“ povedal v príhovore predseda Spolku Martina Rázusa Vladimír Ferienčík. Podľa námestníčky bratislavského primátora Petry Nagyovej-Džerengovej sa Rázus významne činil v mnohých oblastiach. Pritom si ctil morálne a etické hodnoty. „Vyoral hlbokú brázdu na slovenskom poli. Bratislava je hrdá, že má jeho pomník,“ dodala viceprimátorka. A čo tomu predchádzalo?

Na začiatku minulého storočia sa Bratislava oficiálne volala Pozsony či Preßburg a táto časť dunajského nábrežia Báthyány Lajos part, podľa predsedu prvej nezávislej, revolučnej vlády Uhorska v meruôsmych rokoch Ľudovíta Baťána, rodáka z Prešporku, ktorého nechala viedenská cisárska vláda v roku 1849 v Pešti popraviť.

Po vzniku prvej Československej republiky sa zvolil pre túto ulicu na istý čas politicky neutrálny názov Príboj, no od roku 1931 Jiráskovo nábrežie, ktoré za slovenského štátu premenovali podľa úspešného spisovateľa, kňaza a neúspešného, ale zásadového politika Martina Rázusa (1888 – 1937).

Toto pomenovanie si rušné nábrežie uchovalo aj po februári 1948. Napriek tomu, že Rázus bol evanjelický farár a od roku 1929 až do svojej smrti predseda SNS, ktorý istý čas koketoval ohľadom slovenskej autonómie s HSĽS, hoci to neskôr sám oľutoval. Literárnemu otcovi nesmrteľného Maroška však za socializmu sochy nestavali.

V novej dobe našťastie nie Slotova SNS, ktorá s tou Rázusovou mala pramálo spoločné,
ale politicky nezávislý Spolok Martina Rázusa, vyšiel s iniciatívou postaviť v Bratislave
tejto nesporne významnej historickej osobnosti pomník. Z prísne anonymnej verejnej
súťaže v roku 2008 vzišiel ako víťaz netradičný návrh, ktorý všakmuseli jeho autori
v nasledujúcich piatich rokoch z technických dôvodov niekoľkokrát prepracovať.
Na snímkach vizualizácia tretieho variantu, hore, a definitívny vizuál pomníka.

Pri príležitosti 124. výročia
Rázusovho narodenia
18. októbra 2012
(narodil sa v roku 1888
vo Vrbici, dnes súčasti
Liptovského Mikuláša)
položili na zelenom
ostrovčeku pred
hotelom Devín základný
kameň pomníka.

Začiatkom júna 2013 ohrozila dunajské nábrežie takmer tisícročná voda druhého
najväčšieho európskeho veľtoku. Bratislava jej však vďaka predchádzajúcim stavebným
opatreniam odolala.

O tri mesiaci mohli začať na Rázusovom námestí vymeriavať a stavať základy
budúceho pomníka.

 
Autori diela, sochár Martin Dzurek (1973) a architekt Daniel Bartoš (1979) s pracovníkmi
firmy, ktorá pomník postavila.

Zahalený, ale už osvietený ústredný pylón v predvečer slávnostného odhalenia.

Z aktu odhalenia pomníka, na ktorom poobede 24. októbra 2013 okrem iného vystúpili
spevácke zbory z Brezna a Telgártu, ako aj ľudový súbor z Moravského Lieskového.

Foto: Ľuboš Filc, Dušan Gerec a archív Spolku Martina Rázusa