Rast napätia v sýrskej kríze

Počet zobrazení: 4606

Sýrska kríza sa stala najzložitejšou bezpečnostnou krízou v tomto storočí. Nejde len o tragickú stránku každého ozbrojeného konfliktu – obete na ľudských životoch –, ale aj o nevídanú vlnu utečencov, ktorá vznikla v dôsledku tvrdosti bojov.

OSN v júli 2015 uviedla, že Sýriu opustili vyše 4 milióny ľudí. Okrem toho sa vo vnútri štátu premiestnilo viac ako 7,5 milióna obyvateľov. Ide o najväčší počet utečencov z jedného ohniska vojny od čias rozpadu bipolarity. V roku 2014 sa utečenci zo Sýrie stali najpočetnejšou skupinou smerujúcou do štátov Európskej únie (dovtedy tento smutný primát držali Afganci). Predlžovanie sýrskej krízy teda hrozí aj narastaním negatívnych následkov pre bezpečnostnú a sociálno-ekonomickú situáciu v EÚ.  

Najhoršie na vývoji krízy je však zvyšovanie jej politickej (geopolitickej) zložitosti, ktorá  negatívne vplýva aj na svetovú bezpečnosť. Zdôrazníme, že napriek jej mnohorozmernosti veľký podiel na jej zhoršovaní má konanie Západu. Ide o akýsi nevyhnutný až zákonitý výsledok iracionálnej a bezohľadnej politiky USA a štátov, ktoré ich podporujú, predovšetkým v čase od invázie do Iraku v roku 2003. Nemožno nevidieť aj negatívne dopady neúspešnej vojny v Afganistane od roku 2001, ktorá oficiálne nikdy nebola vyhlásená, ale stále trvá.

V sýrskej kríze už nejde o jej vnútornú dimenziu, stala sa záležitosťou svetovej politiky a nadobudla globálny charakter. Súvisí so zmenami v medzinárodných vzťahoch, s vytváraním multipolárneho usporiadania moci, ktoré sa po čase prejaví aj na distribúcii bohatstva.

Nebudeme vymenúvať všetkých regionálnych politických hráčov a aktérov medzinárodných vzťahov, ktorí pôsobia v sýrskej kríze. Bez ťažkostí ich narátame viac ako desať, pričom často pôsobia nekonzistentne a vytvárajú viaceré koalície, čo vedie k neprehľadnosti situácie na bojiskách, ale aj v regióne. V týchto „kalných vodách“ sa najviac darí tým, ktorí nerešpektujú medzinárodné právo ani elementárnu morálku a neraz sa usilujú situáciu využívať aj na dosahovanie ziskov. Neštandardné je aj to, že Západ ani v tejto situácii nepristúpil (okrem nenávistnej kampane voči vláde v Damasku) k sankciám a embargám či iným krokom proti aktérom, ktorí porušujú ním stanovené politické a morálne normy.

Sýria a jej vodcovia (najprv Háfiz al-Asad a od roku 2000 Baššár al-Asad) patrili k tej skupine vodcov arabských štátov, ktorých sa USA so svojimi spojencami na Blízkom východe snažili zlikvidovať za každú cenu už od konca sedemdesiatych rokov minulého storočia. Je preto pochopiteľné – a z pohľadu USA logické –, že arabskú jar s jej chaosom chceli využiť na nový pokus o zvrhnutie B. al-Asada. A tejto línie sa zaťato držia dodnes, hoci tým, že odmietajú akúkoľvek spoluprácu s legitímnym sýrskym prezidentom, evidentne nahrávajú len ďalšiemu narastaniu nestability v regióne a nepriamo podporujú aj aktivity teroristov.

Niekedy sa zdá, že Washington utilitárne ráta s určitou úrovňou napätia na Blízkom východe. Môžu sa odtiaľ totiž šíriť nebezpečné javy a procesy do EÚ, RF a ČĽR – teda tých veľkých hráčov svetovej politiky, ktorí predstavujú pre USA rivalov. Pri pokračujúcom úpadku sily a vplyvu USA, ktoré oficiálny Washington nie je ochotný pripustiť, však začal v rôznych kontextoch Moskvu a Peking nezmyselne označovať za hrozby a protivníkov.

V tejto súvislosti treba oceniť štátnicky nadhľad ruského prezidenta V. Putina, ktorý v nedávnom vystúpení so svojou správou vo Federálnom zhromaždení Ruskej federácie nekritizoval USA. Vyslal tým signál, že v súčasnej situácii, pri zostrovaní sýrskej krízy, treba zachovať chladnú hlavu a spoločne postupovať proti jej najväčšiemu nebezpečenstvu – teroristickej organizácii Daeš (ako v posledných dňoch začali médiá označovať Islamský štát).

Mimoriadne protirečivým sa stalo konanie Turecka. Nebudeme rozoberať odsúdeniahodnú akciu zostrelenia ruského vojenského lietadla. Uvedieme len domnienku, že nešlo o náhodu a že napriek zodpovednosti Turecka za tento čin a jeho schopnosti rozhodovať sa samostatne stojí za ním aj dlhodobá tichá (skrytá) podpora a podnecovanie politiky Ankary zo strany USA a NATO. Kontroverzným je už dlhší čas aj konanie Turecka voči Kurdom. V posledných dňoch priniesli nové komplikácie turecké vojenské aktivity na území Iraku.

Postup koalície Západu vedenej USA (kam patrí aj Turecko) prináša viac problémov, ako ich vie vyriešiť a povedie to k ďalším dlhým bojom s novými komplikáciami. Rusko po vstupe do bojov s Daešom ukázalo možnú cestu, ako prispieť k urýchlenému riešeniu krízy. USA (z obáv, že sa ukáže ich neschopnosť riešiť problémy globálnej bezpečnosti na svoj spôsob) a ich spojenci však nie sú ochotní zapojiť sa do koalície vedenej Ruskom.

Prišiel čas na veľké rozhodnutia, dnes už nie na štátnickej či blokovej, ale globálnej úrovni. Väčšina medzinárodného spoločenstva, s výnimkou oficiálnych kruhov USA a štátov NATO, vidí, že sýrsku krízu nemožno vyriešiť ináč ako s plnohodnotnou účasťou Ruska a pri rešpektovaní jeho postoja, v ktorom sa ráta aj s vládou B. al-Asada.

Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave

Vyšlo v Literárnom týždenníku 43 – 44

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984