Pyrrhovo víťazstvo slovenskej politiky

Tak máme ďalšie voľby šťastne za sebou. Dopadli tak, ako mnohí očakávali, teda okrem našich politikov. Tých totiž prekvapila nízka účasť a všetci do jedného deklarujú, že s tým treba niečo robiť. Určite áno. Len akosi zabúdajú na to, že oni sami majú na tom tú hlavnú zásluhu. Občania proste už majú tých sľubov plné zuby a zrejme využili svoje právo ísť nevoliť. Tých možností, ako dať najavo svoju nespokojnosť s politikou, nemá občan volič príliš veľa. Využil tú najľahšie dostupnú. A tak sa z volieb do Európskeho parlamentu stali hlavne stranícke voľby. K urnám prišli najmä členovia a sympatizanti strán. Pár stotisíc voličov rozhodlo za drvivú mlčiacu väčšinu. Po prezidentských voľbách je to však zdvihnutý ďalší varovný prst  pre naše politické esá. Iste, za pár mesiacov sa zabudne na nízku účasť a strany, ktoré vo voľbách uspeli, sa uspokoja s tým, že majú v Európskom parlamente svojich zástupcov. No možno, keby do eurovolieb mohli kandidovať aj nezávislí kandidáti tak ako do komunálnych či prezidentských volieb, by sa stranícke centrály dožil  ďalšieho volebného fiaska. Tak mi prišla na um odvážna myšlienka. Ak bude tento trend politiky u nás pokračovať, v blížiacich sa komunálnych voľbách budú mať väčšiu šancu na úspech nezávislí kandidáti ako tí výlučne stranícki. Na Slovensku je totiž množstvo šikovných, odborne zdatných a schopných ľudí, ktorí by dokázali zvládnuť posty primátorov a starostov aj bez straníckeho krytia. Sám som zvedavý, ako sa prejaví terajšia 87-percentná mlčiaca väčšina. Tých 87 percent voličov, ktorí uprednostnili osobné záujmy pred eurovoľbami.

No aby som z volebného fiaska nevinil len politikov, svoj podiel na nízkej účasti má aj Európsky parlament a jeho poslanci. Naozaj nestačí pár týždňov pred voľbami hovoriť o dôležitosti tejto inštitúcie. Žijeme v dobe internetu a nie je problém dostať sa k rôznym informáciám. Žiaľ, tie sú veľakrát viac negatívne ako pozitívne. Až príliš často sa objavujú zábery z poloprázdneho parlamentu, na  driemajúcich či baviacich sa europoslancov. A to už nechcem písať o platoch a ďalších finančných nákladoch, na ktoré sa skladáme my všetci. Keď k tomu pripočítame, že pre mnohých je to ešte málo a kandidujú vo svojich krajinách na ďalšie dôležité funkcie, tak postoju voličov sa nemožno ani čudovať. Veď dnes bežný občan musí za pár sto eur odviesť v práci výkon, ktorý mu zoberie toľko síl a času, že na ďalšiu platenú prácu už ani nepomyslí. Niektorí naši páni politici dokážu bez problémov zvládnuť poslanecké mandáty a ešte aj riadiť obce, mestá, kraje, firmy a čo ja viem čo ešte všetko. Už si pripadám ako za komunistov. Aj tam boli ľudia, ktorí bez problémov zvládli aj desať funkcií a strana ich v tých funkciách držala, v tom lepšom prípade len do dôchodku. Aj tam sme boli všetci rovní. Niektorí však boli rovnejší!

Neviem, ako zareagujú na volebnú neúčasť (o účasti je hovoriť smiešne) naše politické špičky, no nepodceňoval by som mlčiacu väčšinu. Ešte je stále čas nakloniť si ju na svoju stranu.                       
Ľubo Dzurák, Nováky