Reklama
Reklama

Putovanie po hradištiach, hradoch a zámkoch východných Čiech 2

Počet zobrazení: 3379

1 Zámok v Ratibořiciach v zimnom šate (2).jpgZámok v Ratibořiciach v zimnom šate.

Pôvabná dáma z Ratiboříc

Tretiu zastávku v zasneženom Královohradeckom kraji sme si urobili v Ratibořiciach, kde podľa sčítania ľudu v ôsmich domoch býva 22 stálych obyvateľov. Dnes je obec súčasťou mesta Česká Skalice v okrese Náchod. Prvá písomná spáva o existencii opevneného sídla rytiera Vaněka zo Žampacha pochádza z roku 1388, ale na konci 16. storočia už nebolo po ňom ani pamiatky.

Posledného českého majiteľa náchodského panstva Adama Erdmana Trčku z Lípy v roku 1634 zavraždili v Chebe spolu so švagrom Albrechtom z Valdštejna. To bol vynikajúci vojvodca a šikovný organizátor - najmä obrovského imania, ktoré nadobudol kšeftami s majetkami skonfiškovanými českej vlasteneckej šľachte po bitke na Bielej hore. Ktosi taký ako ponovembroví veľkoprivatizéri v Česku a na Slovensku.

Po tragédii (tej v roku 1634) cisár Ferdinand II. postúpil panstvo Piccolominiovcom - kniežaciemu rodu talianskeho pôvodu, ktorí nechali v Ratibořiciach postaviť „casino“ - barokový lovecký zámoček podľa vzoru letohrádkov vo svojej starej vlasti. Neskôr ho odkúpil Petr Biron, vojvoda Kuronský a Zaháňský. V roku 1800 Náchod a Ratibořice zdedila jeho najstaršia, no ešte mladučká dcéra Katarína Frederika Vilemína Benigna, vojvodkyňa Zahaňská a princezná Kuronská (1781 - 1839).

3 Vojvodkyňu Zaháňsku si na Ratibořeckom zámku zahrala pani účtovníčka..JPGVojvodkyňu Zaháňskú si na Ratibořeckom zámku zahrala pani účtovníčka.

Táto pôvabná, bohatá a duchaplná dáma, ako ju charakterizovali jej súčasníci, si zvolila Ratibořice za letné sídlo. Zámok dala prebudovať v klasicistickom slohu. V jeho okolí zriadila prírodný krajinársky park, ktorý sa postupne rozšíril na celé údolie rieky Úpa.

Vojvodkyňa sa trikrát nešťastne vydala a tri razy šťastne rozviedla. Popritom okolo seba sústredila priateľov z radov umelcov, filozofov a politikov. Na cestách po Európe sa zoznámila s mnohými osobnosťami, s ktorými si potom písala, napríklad s „kniežaťom básnikov“ Johannom Wolfgangom von Goethe, anglickým lordom Georgeom Gordonom Byronom, nemeckým filológom Wilhelmom Humboldtom, či francúzskym politikom Charlesom Mauriceom de Talleyrande.

Pútal ju dlhoročný milostný vzťah k všemocnému kancelárovi Klemensovi Lotharovi Metternichovi, s ktorým sa usilovala uzavrieť manželstvo, ale jej to nevyšlo. Zato keď prežívala búrlivý vzťah s generálom Alfrédom Windischgratzom, ktorý sa neskôr „preslávil“ najmä tým, že utopil revolúciu meruôsmych rokoch v Prahe a Viedni v krvi, knieža Metternich veľmi žiarlil.

Za všetkým hľadaj ženu

Cherchez la femme, hovorí francúzske príslovie. Traduje sa, že Katarína Zaháňská mala prsty v radikálnej zmene rakúskej politiky voči Napoleonovi, čo viedlo k jeho pádu. Nepotvrdila sa však legenda, že sa z jej iniciatívy v Ratibořiciach tajne stretli traja panovníci, aby vytvorili tzv. svätú alianciu proti revolučným novotám prichádzajúcim z Francúzska. Vojvodkyňa vraj dala dokonca vybúrať dvere, aby korunované hlavy mohli naraz vstúpiť do rokovacej siene, dodnes mylne nazývanej Sála troch cisárov.

2 Jedáleň na zámku Ratibořice..JPGJedáleň na zámku Ratibořice.

Rakúsky cisár František I. ani pruský kráľ Fridrich Wilhelm III. podľa všetkého nikdy na zámku neboli. Podarilo sa doložiť iba prítomnosť ruského cára Alexandra I. V každom prípade ešte pred prestavbou letného sídla v roku 1813 tu prebiehali rokovania diplomatov troch monarchií, dohodu o vytvorení protinapoleonskej koalície potom podpísali v neďalekom zámku Opočno. To čoskoro viedlo k osudnej Bitke národov pri Lipsku.

Zaháňská mala jediné dieťa - Gustávu - ešte ako slobodná so svojím o 25 rokov starším vychovávateľom, švédskym generálom Gustávom Armfeltom. Pôrod bol vraj veľmi ťažký a tak po ňom zostala neplodná. Dievčatko zverili do opatery rodiny Armfeltovho bratranca, vojvodkyňa ho už nikdy nevidela. Neskôr však sama vychovala tri chovankyne od chudobnejších príbuzných. Osud jednej z nich, Márie zo Steinbachu, pripomína kontesu Hortensiu z istého českého románu.

Zámok navonok nie je veľký, ale vnútri po náročnej generálnej rekonštrukcii koncom 80. rokov minulého storočia ponúka návštevníkom prehliadku niekoľkých desiatok komnát zariadených v štýle klasicizmu, neskorého empíru a biedermeieru, hodnotné maliarske práce od 16. do 19. storočia, kolekcie európskeho skla a porcelánu, krásne stolové a nástenné hodiny.

Reštitúcie síce trocha preriedili cennú umeleckú zbierku, ale stále je čo obdivovať. V niektorých salónoch sú portréty dánskej panovníckej rodiny, čo prezrádza, že poslední majitelia rodu Schaumburg-Lippe, ktorí vládli jednému z malých suverénnych kniežactiev v severnom Nemecku, mali tesné rodinné zväzky s kráľmi v Kodani. Od roku 1945 tak isto na základe dekrétu prezidenta Edvarda Beneša patrí zámok v Ratibořiciach štátu.

Detstvo Barbory Panklovej

Katarína Zaháňská zriadila tiež rozsiahlu knižnicu, kde mohol čítať knihy aj pospolitý ľud. Literatúru tam chodila hltať aj dcéra kočiša Johanna Pankla, rakúskeho Nemca, Barunka, oficiálne pokrstená ako Barbora. Narodila sa 4. februára 1820 vo Viedni ako nemanželské dieťa. Jej rodičia sa zobrali až v lete v Českej Skalici po tom, ako sa spolu s vojvodkyňou presťahovali do Ratiboříc. Neskôr Pankl u seba ubytoval aj svokru Mariu Magdalenu Novotnú.

4 Staré Bělidlo, kde strávila spisovateľka letné prázdniny s deťmi..JPGStaré Bělidlo, kde strávila spisovateľka letné prázdniny s deťmi.

Existujú špekulácie, že Barunka bola nemanželskou dcérou vojvodkynej mladšej sestry Doroty von Biron, ktorú postúpili Panklovcom. Vraj sa na ňu podobala a Zaháňská k nej mala mimoriadne vrelý vzťah. V každom prípade Barunka prežila i s dvoma bratmi a najmladšou sestričkou šťastné detstvo a rannú mladosť. Ale už ako 17-ročná sa na naliehanie rodičov vydala za úradníka finančnej stráže Josefa Němca. A tak mohla vstúpiť do literatúry pod menom Božena Němcová.

Veru tak, Zaháňská bola románová dobrotivá pani kňažná, jej chovankyňa umelecky nadanou a zaľúbenou kontesou Hortensiou a mlynár Antonín Ruder, za ktorým deti Proškovcov často chodili, lebo tam mali kamarátov, Pántátom. Naozaj tam pobehovala aj bláznivá Viktorka, ktorá však v skutočnosti nezomrela mladá, ale vyše 70-ročná.

Iste, všetko bolo trochu ináč, ako sa píše v známom príbehu. Hlavní hrdinovi neskončili tak romanticky. Spoločensky založená Katarína Zaháňská na staré kolená žila dosť osamotene. Babička s dcérou Terezou sa pohádali, a tak odišla k mladšej dcére Johanke, ktorá robila na zámku kuchárku a potom s ňou odišla do Dobrušky a vzápätí do Viedne, kde v rodine zaťa Šimona Frántzla treli biedu. Marie Magdalena Novotná zomrela 27. marca 1841. Pochovali ju do spoločného hrobu pre chudobu na matzleinsdorfskom cintoríne, ktorý medzičasom zrušili.

Zima v Babičkinom údolí

Božena Němcová (1820 ­- 1862) mala štyri deti, troch synov a jednu dcéru, no nebola v manželstve šťastná. Muž bol vlastenec a preto ho rakúske úrady neustále presúvali z miesta na miesto. Peňazí nikdy nemali nazvyš, napokon sa rozišli. Až keď v Litomyšli vážne ochorela, vrátila sa k manželovi do Prahy, kde však čoskoro, 21. januára 1862 ako 42-ročná zomrela. Jej hrob nájdete medzi ostatnými českými velikánmi na vyšehradskom Slavíne.

Aj legendárne Staré Bělidlo nie je to, čo zaň vydávajú. Stálo totiž inde ako v súčasnosti, vojvodkyňa ho nechala pre výstavbu nového skleníka zbúrať a Panklovcov presťahovali do dvojizbového tmavého bytu na prízemí domu pre čeľadníkov.

5 Izba na Starom Bělidle zariadená podľa opisu Boženy Němcovej..JPGIzba na Starom Bělidle zariadená podľa opisu Boženy Němcovej.

Ale drevenica so záhradkou s jabloňami pri Úpe, kde sa odohrávala podstatná časť románu a teraz do nej chodia milovníci knihy Babička ako do chrámu, nie je až také veľké klamstvo. Němcová v ňom roku 1844 strávila so svojimi deťmi prekrásne prázdniny. Iste im rozprávala o svojom detstve, chodila na miesta, ktoré si ako dievčatko obľúbila - k Viktorkinému splavu, ktorý dodnes, hoci v betónovej forme, funguje, do mlyna, kde je ďalšia muzeálna expozícia, a tiež do zámku? Ktovie, vojvodkyňa už vtedy nežila, Dorota ho predala cudzím majiteľom.

Po 150 rokoch drevený domček, ktorý by sa po pravde mal nazývať Nové Bělidlo, lebo sa tam naozaj bielilo plátno, zariadili podľa zachovaných Němcovej opisov. Väčšie úpravy budovy i širšieho okolia sa uskutočnili pred nakrúcaním televízneho filmu Antonína Moskalyka Babička v roku 1970.

Hlavnú, celoživotnú rolu v ňom stvárnila Jarmila Kurandová, ale ani Libuše Šafránková si ako Barunka lepší filmový debut nemohla priať. Kňažnej sa výborne zhostila Květa Fialová, kontesy Magda Vášáryová, ale videli sme aj Petra Čepka, Helenu Růžičkovú, Jana Hrušinského, Antoniu Hegerlíkovú, Josefa Somra, Josefa Kemra a mnoho ďalších.

A čo sa deje na Starom Bělidle dnes? Ktovie, možno v izbičke pod visiacim vianočným slniečkom zo sušeného ovocia sedí Barunka, Adélka, Jeník s Vilémom a čakajú, kedy im Babička príde porozprávať nový príbeh. Turisti sa tam však dostanú tak ako na zámok až tesne pred Veľkou nocou.

Foto: Martin Krno

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama