Pseudohumanizmus verzus Intriga

Pod titulkom „Trenice medzi dvomi kultúrami“ píše 15. 9. 2018 Regina Mönchová, citujeme: „Zaujíma sa o tých, ktorí nič nevedia dosiahnuť: Ahmad Mansour vie, akým podmienkam a mechanizmom čelia migranti v paralelných spoločnostiach. A nebezpečenstvá, ktoré s tým súvisia. O svojej knihe hovorí ako o ,obyčajnom texte pre integráciu‘. ––– Psychológ Ahmad Mansour je muž jasných slov, bez obáv z akýchkoľvek podozrení, že stojí na zlej strane, že sa drží tém, ktoré spoločnosť rozdeľujú alebo – na druhej strane tých, ktoré problém bagatelizujú. Naopak. Vo svojej knihe ,Jasný text k integrácii‘ neúprosne rozoberá projekt integrácie, upozorňuje na náhodné jednoduché zmätky a nedorozumenia, ktoré konflikt, namiesto toho, aby ho jasne riešili, vyvolávajú zrejmé a hmatateľné problémy. Celé roky chodil do väzníc, diskutoval s policajtmi, dôstojníkmi, väzňami, radikálmi aj so zmätenými liberálmi, s učiteľmi a sociálnymi pracovníkmi o prekážkach a mentálnych blokoch, ktoré robia ich prácu ťažkou a často dokonca nemožnou. Neúprosne tvrdí, že ide o slobodné hodnoty tejto spoločnosti, ktoré sú podľa neho podceňované, podkopané alebo dokonca úplne nerozumné. ––– Znovu a znovu cituje politikov, ktorí nevedomky, pretože sú ďaleko od reálnych problémov, hovoria o tom, ako sa všetko, čo sa teraz spackalo, automaticky napraví – pretože máme slobodu a našu veľkú ústavu. ––– Spája tieto slová so životnými príbehmi svojich klientov, takmer výlučne migrantmi z moslimských krajín alebo ich deťmi či vnúčatami. Často by sa mnohí z nich mohli považovať za dobre integrovaných, riadiť školy či inak si vybudovať slušnú existenciu, platiť dane. Ale zostávajú medzi svojimi rovesníkmi neželanými.“

Musíme pripomenúť, že tu ide o pseudohumanistické intrigovanie s ľudskými humanistickými citmi. Už sme o tom písali v eseji Impetus Famae roku 2016. Ukazuje, sa, že určité veci treba opakovať donekonečna. –– Jadrom problému je kniha Kelly M. Greenhillovej Migrácia ako zbraň – nútené vysídľovanie, nátlak a zahraničná politika (Cornell University Press 2010). Knihe predchádzal článok autorky v neslávne renomovanom magazíne Civil Wars, ktorý vydáva Belferov inštitút pri Harvardskej univerzite, v podstate pod kuratelou Pentagonu: Strategicky riadená migrácia ako vojnová zbraň (Strategic Engineered Migration as a Weapon of War – Civil Wars, volume 10, issue 1, pages 6-21, March 2008). A tu sme pri jadre veci! Kniha už dávno viruluje do svetových jazykov. My sa však stále tvárime, akoby dnešná katastrofická migrácia vznikla náhodou, či aktivitou nejakej hitlerovskej Prozreteľnosti… ––– Kelly Greenhillová píše: „Nátlak sa vo všeobecnosti chápe ako prax uvádzania zmien do politického správania, alebo ako prax zabránenia takýmto zmenám, a to hrozbami, zastrašovaním, alebo nejakou inou formou nátlaku – obvykle vojenskou silou. My sa sústredíme na veľmi konkrétne nevojenské metódy uplatnenia nátlaku: na využitie prílivu utečencov ako nástroja na presviedčanie [as instruments of persuasion].“ ––– Čo dodať??…