Reklama
Reklama

Prozaická knižka básnika M. Brücka

Počet zobrazení: 2685

ikar-zmurknutie-z-vecnosti-miroslav-bruck.jpgK tzv. dvojdomým autorom sa v súčasnej slovenskej literatúre zaradil aj básnik Miroslav Brück (1964). Svoj prozaický debut vydal pod mnohosľubným názvom ŽMURKNUTIE Z VEČNOSTI  (IKAR, Bratislava 2013, 152 strán, obálka Ľudmila Pilná).

Vo svojej novele rozvinul príbeh dvoch „stratených duší“ – introverta Aurela-Zlatoša, ktorý po stroskotaní manželstva našiel v Zuzane po návšteve v neoficiálnom masážnom erotickom salóne výnimočne spriaznenú osobu a zahorel k nej nečakane silnou láskou.

Zdanlivo banálnu kostru príbehu však autor napĺňa nebanálne. Hlavne Zlatošova príbehová línia je plná skepsy, temných myšlienok, východiskom jeho v podstate outsiderskej životnej situácie, v ktorej sa práve tak cíti, bol dokonca pokus o demonštratívnu samovraždu počas vojenskej prezenčnej služby v československej armáde. Nepodarilo sa mu ani manželstvo, dokonca ani syn, narodený v pamätný deň nežnej revolúcie roku 1989, sa mu v neskoršom čase odcudzuje až doslovne – svojím odchodom a pobytom v ďalekej cudzine. Kompozične založil novelu autor na dvoch rozprávačských, či príbehových líniách – obsažnejšia a básnickým videním sveta je naplnená línia mužského protagonistu Zlatoša, priamočiarejšie a miestami s nábehom k šablónovitosti a sentimentalite vyznieva línia Zuzaniných životných osudov.

V línii mužského hrdinu, vykresleného aj ako intuitívneho zapisovateľa svojich zážitkov a dojmov, v pozadí pulzuje tragický pocit zo života a hlboká skepsa, ktorú možno badať aj v hĺbke doteraz knižne vydanej poézie M. Brücka. Zaujímavo pôsobí aj autorská výpoveď z hľadiska autenticity či autobiografickosti. Tento prvok je nesporne prítomný v novele, hoci oficiálne pramene o autorovi veľa z jeho autobiografie neprezrádzajú. Svoju úlohu v texte novely zohrávajú aj spomienky na detské či chlapčenské roky, prežívané v malomeste, v ktorých veľmi príhodne využil cit pre pozoruhodný detail či sugesciu jedinečnej chvíle okamihov, na ktoré sa nezabúda po celý život. Máme však možnosť poznať bližšie autorove životné osudy, preto možno konštatovať, že sila a sugescia zážitkov pramení z prežitého a nie z autorskej fantázie, hoci i tá je, pochopiteľne, v knihe prítomná a využitá, no rozlíšenie či posúdenie miery autopsie a autorskej fantázie je ťažko mysliteľné, no nie je to, koniec koncov, dôležité pre celkový dojem z pútavej knihy.

V rovine ženskej hrdinky je predsa len badať istá miera konštruktu, autorskej výpomoci na základe využitia iných ako biografických zdrojov. Je však potrebné pripomenúť, že obe línie sa práve patrične odlišujú, čo vlastne individualizuje ich charaktery, ich vnútorné založenie. Obaja protagonisti našli k sebe cestu, od telesného pôžitku, v ktorom si obaja vyhovovali, postupne prehĺbili a upevnili aj vzájomné duchovné puto. Pomohli im k tomu aj spoločné pobytu v Chorvátsku či Prahe. Práve hlavné mesto našich susedov je miestom, kde sa odohrá tragické finále tohto príbehu, hoci tá záverečná pasáž vyznieva ako typicky kafkovská absurdita náhody.

Novela ako celok pôsobí veľmi pútavo, M. Brück popri básnickom remesle úspešne zvládol aj rehoľu prozaickú, čo nie je v slovenskej literatúre jav úplne obvyklý.

Priemer: 4.5 (2 hlasy)