Príroda, odpusť diplomacii a lampasom

S našou planétou to nevyzerá bohvieako ružovo, preto sa bičujeme za doterajšiu ľahostajnosť a z piatkových námestí spolu s mládežou hrozíme nenažratým biznismenom i nezodpovedným vládam za zamorovanie ovzdušia... A niekto sa čuduje, že sme pred obrazovkami tlieskali Valnému zhromaždeniu OSN o klimatických zmenách za účasti 150 prezidentov? Do New Yorku – na rozdiel od moreplavkyne Grétky – prileteli štátnymi špeciálmi a sprievodné autá ich z letiska bezpečne dopravili do centra diania. No nezdá sa, že by svoju uhlíkovú stopu odčinili príhovormi, po ktorých by si príroda vydýchla, že sa jej už neskriví ani steblo trávy. Ani tí najzásadovejší a najodvážnejší rečníci neupozornili na nebezpečné smerovanie svetovej diplomacie a na jej rastúci dlh voči klíme.


Kresba: Ľubomír Kotrha

Pri názorových stretoch či konfliktoch medzi štátmi alebo ideológiami až prirýchlo a priochotne prerušuje hľadanie zmieru a uvoľňuje priestor generálom. Namiesto dialógu prestrelka, lebo s vagabundmi rokovať nebudeme; ešte sa nedokázalo, ktorá bojujúca strana použila jedovatý plyn, a už na domnelého vinníka dopadli trestajúce rakety. A k nebu stúpal ďalší dym, prach a bohvieaké ešte svinstvo! Dodnes nevieme, aké svinstvo sa nám usádzalo a usádza nad hlavami pri vojenských zrážkach v Iraku, Afganistane, Líbyi, Sýrii, Jemene alebo Donbase, pretože ochranári a investigatívni novinári sa to mocných nepýtajú. Aj keď sa tam uhlíková stopa miešala a mieša s ľudskou krvou. Matičke prírode nie je ľahšie ani pri hukote bojových lietadiel, hrmote ťažkej vojenskej techniky, výbuchoch bômb a granátov, svišťaní striel či štekote samopalov v rámci cvičení spriatelených armád na ktorejkoľvek svetovej strane. Jasať nemôže ani pri „módnych“ presunoch vojenských kolón po cestách. Vyzerá to tak, že na „staromódne“ železničné vagóny sa už nevrátia, lebo Európska únia chce pre tzv. Vojenský Schengen rozširovať diaľnice a spevňovať mosty v duchu najnovšieho hesla diplomacie: Definovať nepriateľa a cvičiť, cvičiť, cvičiť! A pravdaže, pravidelne – s požehnaním, ale aj bez požehnania Bezpečnostnej rady OSN – vyprovokovať vo svete nejaký konflikt naostro, aby sa vyprázdnili sklady zbrojárskych firiem, lebo z výrobných hál vybiehajú ďalšie a ďalšie nadržané ohnivé tátoše... Do čoho všetkého sa už dala európska diplomacia zatiahnuť Veľkým bratom, ale opäť sa prejavila ako nepoučiteľná. „Minister zahraničných vecí USA Mike Pompeo poďakoval lídrom Európskej únie, že z útoku na Saudskú Arábiu obvinili Irán.“ (TA3, 24. 9. 2019) Preboha, ale na základe čoho to vyriekli? Predložil im niekto rukolapné dôkazy? Nepripomína to tajný sklad zbraní hromadného ničenia v Husajnovom Iraku?

Summit na pôde OSN sa skončil. Sedemdesiat prezidentov sa zaviazalo dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Každú hlavu štátu potom posadili do auta a s bedlivou dvojkolesovou i štvorkolesovou suitou odviezli na letisko, kde na ňu čakal štátny špeciál. Grétkinu plachetnicu v prístave rozmontovali a takisto dopravili k lietadlu. Ako sa domov vráti Grétka? Zatiaľ sa vie iba to, že v decembri ju čaká podobný summit v jednom juhoamerickom štáte.