Pripime si na televíziu

Počet zobrazení: 3690

Mnohí si zrejme nevšimli alebo ani nevedeli, že sme mali „Svetový deň televízie“.

Je ním 21. november vďaka OSN už od roku 1996. Oficiálny sviatok elektronického média, ktoré má v živote stá miliónov ľudí na celom svete isto významnú úlohu.

Viac ako oslavy v redakciách zaujali divákov aktuálne šumy a kauzy samotných televízií aj ich tvorcov. Najväčšiu mali v kolíske slobody a svetovej demokracie v USA. „Amerika first!“ – vykrikuje do sveta súčasný nájomník Bieleho domu za bieleho dňa, zrejme však aj za tmavej noci, strhávajúc sa zo zlých snov. V minulých dňoch preto, že Biely dom odobral akreditáciu spravodajcovi televízie CNN Jimovi Acostovi, ktorý sa na tlačovej konferencii dostal do priameho sporu s prezidentom Donaldom Trumpom. Reakcia bola predvídateľná. Reportér najväčšej americkej spravodajskej televízie stratil okamžite právo zúčastňovať sa na prezidentských akciách. No už o necelý týždeň Biely dom situáciu prehodnotil a oznámil svetu, že Acostovi akreditáciu vrátil. Nešlo o návrat zdravého rozumu ani o charitu. Administratíva USA len ustúpila nátlaku a hrozbe federálnej žaloby. Biely dom poslal Acostovi list s upozornením, že jeho akreditácia môže byť opäť ohrozená, keďže sú v príprave pravidlá pre tlačové konferencie. Napríklad obmedzenie, podľa ktorého bude mať každý novinár možnosť položiť jedinú otázku a o ďalších otázkach bude mať právo rozhodnúť prezident. Som presvedčený, že Trump má šťastie, keďže USA nepatria do Európskej únie! Viete si predstaviť, ako by už za ním vyštartovali europoslanci a slovenská „investigatíva“, aby mu to riadne pri chlebíčkoch „zrátali“? Tak ako tohto roku niekoľkokrát bývalému premiérovi Ficovi po dvojnásobnej vražde vo Veľkej Mači. Isto si spomeniete tiež na „šrumec“, ktorý sa strhol priamo u nás pri Dunaji po nástupe Andreja Danka do funkcie predsedu NR SR, keď sa začalo diskutovať o pravidlách brífingov a tlačových konferencií v parlamente, o pravidlách akreditácie, správania, primeraného oblečenia, pohybu či stravovania novinárov v budove najvyššieho zákonodarného zboru Slovenskej republiky. Niektorí televizáci si myslia, že sú nadľudia a odmietajú akékoľvek pravidlá. Najmä tí, ktorí sa cítia aj správajú ako politickí aktivisti, a nie žurnalisti.

Tak ako tí dvaja televizáci, pre ktorých je opäť horúco aj u našich susedov v Českej republike. Sabina Slonková s kolegom Jiřím Kubíkom z televízie Seznam sa zase raz predviedli v tragikomickej investigatívnej reportáži „Ako premiér Babiš uniesol syna na Krym“. Spomínaní „novinári“ pritom porušili všetky písané aj nepísané pravidlá i mantinely žurnalistiky. Pri nakrúcaní rozhovoru s chorým Babišom mladším použili bez vedomia respondenta, bez jeho súhlasu skrytú kameru v okuliaroch i ukrytý mikrofón. Bezdôvodne. Odsúdili ich za to mnohí kolegovia novinári majúci rozum, svedomie a profesionálnu česť. Nič platné, načasovanie k výročiu Novembra ´89 im vyšlo a vyvolalo to vládnu krízu i chaos. A stádovitý efekt priživovania sa ostatných televíznych staníc pokračuje. Všetky, vrátane verejnoprávnej ČT , prikladajú do kotla pod taktovkou jediného režiséra. S výnimkou TV Barrandov, ktorej riaditeľ (a moderátor všetkých talkshow) Jaromír Soukup sa snaží odlíšiť a prinášať fakty. Statočne a na televíznom trhovisku –proti prúdu – aj sám. Pritom by takýto postoj viac svedčal i patril verejnoprávnej televízii.

Zdá sa, že na našom malom televíznom Slovensku je dočasne pokoj. Situácia okolo spravodajstva RTVS sa upokojila, keďže sa jeho vedeniu – aj napriek umelým provokáciám mediálnych snajperov a opozície – podarilo rýchlo a kvalitne nahradiť úderku aktivistov úkolovanú protivládnym sektorom. Úlohu toho jediného statočného, čo odoláva vetru a dažďu, prevzala spravodajská (hoci súkromná) TA3 s Petrom Bielikom.

Sumárna sledovanosť najväčších celoplošných televízií dosiahla v prvom polroku 78 percent. Znamená to, že televíziu sledovalo takmer 3,5 milióna divákov. Dve stanice verejnoprávnej RTVS mali súhrnnú sledovanosť 26 percent populácie. Podľa prieskumu spoločnosti Median SK bola ale lídrom v prvom polroku 2018 skupina Markíza Group. Jej tri stanice dosiahli celkovú sledovanosť 44%. Štyri stanice ďalšej súkromnej skupiny JOJ Group sledovalo 35% Nechcem privolávať chmáry ani sa hrať na veštca. Môže však ísť o povestné ticho pred búrkou. Lebo majdanizácia spoločnosti a redakčných televíznych tímov majúcich najväčší mienkotvorný vplyv je podobnou hrozbou ako vyletovanie iskier z horiaceho kozubu. Bolo to počuť včera na pražskom protivládnom proteste, kde sa aktivisti a opozícia v čerstvej kauze premiéra Babiša, rozpútanou dvoma nezodpovednými televizákmi, dovolávala „slovenského riešenia“. Lebo aj v spravodajstve a publicistike RTVS je okrem mladých, sympatických a nových tvárí aj niekoľko akvizícií z bulváru a komerčných televízií, ktorých „investigatívne“ (v slovenských pomeroch rozumej provokatívne) ego je väčšie ako vzdelanie či schopnosti. Niekto ich tam do Mlynskej doliny prijal a niekto má očakávania. Divák sa má dívať a všetko sledovať. Pozerajme sa teda pozorne. Možno sa raz dočkáme, že aj redaktori RTVS, ktorých si platíme koncesionárskymi poplatkami, nepodľahnú stádovitosti oligarchických, „hejterských“ a konšpiračných médií spriahnutých s protivládnymi treťosektorovými agentúrami a dokážu sa postaviť proti tomu takzvanému hlavnému prúdu. Pri terajšej poľovačke a mediálnej štvanici proti predsedovi parlamentu Andrejovi Dankovi to tak ešte nebolo.

No dnes si pripime na zdravie tej „našej“ televízie, aby sa obsah jej vysielania neodrazil v našej zdravotnej karte...

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984