Pridrahé vtipkovanie pána poslanca Novotného 2
Neznáme dokumenty WHO
V roku 1994, keď sa zákon o vzniku viacerých zdravotných poisťovní pripravoval a schvaľoval, sa hovorilo len a len o pluralite, férovej súťaži, ktorá by mohla byť motívom pre postupné zlepšovanie úrovne zdravotníctva. Predtým sa prijal (za ministra Soboňu) nemecký bodový systém financovania zdravotníctva v ambulantnej a „posteľadeň“ v nemocničnej starostlivosti, a práve model dobrého fungovania poisťovní sa ilustroval na Nemecku.
V zákone sa stanovila výška správneho fondu, z ktorého si poisťovne hradili všetky svoje náklady. Treba zdôrazniť, že aj nemecký systém ekonomického fungovania zdravotných poisťovní je nonprofitný, ako aj francúzsky, rakúsky a pod.
Ak štát zodpovedá za zdravie svojich občanov ako ich najvyššie právo, musí mať aj možnosť vstupovať do tohto procesu, ak niečo nie je v poriadku. Napríklad „pozabudlo“ sa na to, že Slovensko prijalo dokument Svetovej zdravotníckej organizácie Zdravie 21, ktorý má poskytovať členským štátom EÚ účinné nástroje na realizáciu zdravotnej politiky. Odcitujme si iba krátku pasáž z predmetnej publikácie: „Súkromné zdravotné poisťovacie systémy často fungujú na zásadách, ktoré nahlodávajú sociálnu solidaritu. Systém založený na konkurencii súkromných ziskových zdravotných poisťovateľov znásilňuje zásady rovnosti a solidarity“.
Alebo odcitujme pasáž z publikácie Eduarda Kováča Zdravotné poistenie z roku 2003: „Ak je verejné zdravotné poistenie organizované ako povinné, s rešpektovaním solidarity a rovnosti, nemôže mať hlavný princíp tvorba zisku. Výlučne z ekonomického hľadiska to však neznamená, že by zdravotná poisťovňa nemohla tvoriť zisk. Ak by ho však vytvorila, je povinná ho použiť na zlepšenie služieb klientom, prípadne na zníženie poistných sadzieb (poistných príspevkov). Skutočným poslaním neziskových verejnoprávnych inštitúcií nie je tvoriť zisk. Ich poslaním je služba klientom.“
A aj preto tieto jednoeurové bonusy nie sú ničím iným, len ukradnutými peniazmi, ktoré niekto vedome nevrátil do zdravotníctva. Peniazmi na korumpovanie a destabilizáciu zdravotníckeho systému, postavenia lekárov, lekárnikov, slušných distribučných firiem a pod.
Až mrazí, keď sa v médiách objaví správa, koľko chcú majitelia preinvestovať vo svojich nemocniciach. Tieto peniaze si zo systému v podobe zisku vytiahli, aby ich pompézne investovali a v prípade, že sa ich budú chcieť (musieť) zbaviť, mohli uviesť sumy, ktoré už, akože, zaplatili zo svojho, súkromného.
Vieme, že ich pokojne mohli zaplatiť iba preto, lebo nezaplatili za uskutočnené výkony, odďaľovali operácie, lekárov a zdravotné sestry držali na smiešnych mzdách, zatvárali celé oddelenia, znižovali počty pracovísk, pracovníkov, lebo zdravotníctvo je raz vraj čierna diera, druhý raz je to zasa deravý hrniec.
V mene týchto „symbolov“ nehospodárneho plytvania zahmlievali vlastnú rabovačku. A za takými dnes, skutočne úprimne, nefalšovane narieka poslanec Novotný.
Americké predstavy o zdravotníctve
Nie je hádam verejným záujmom ani fakt, že nedostatočne regulovaný trh mal, má a bude mať za následok neúplné poistné krytie, ktorého výsledkom je postupné, ale neúprosné narastanie dlhu, počtu čakacích listín, odmietanie uznať vykonané výkony a ďalšie problémy, napríklad s finančnou nemožnosťou hradiť si svoje doplatky za lieky. Najmä starší ľudia prestali užívať lieky, lebo nemajú na ich doplatky.
Ďalším negatívom je, že poisťovatelia, fungujúci na trhovom princípe, majú za hlavný cieľ zisk. A preto sa snažia upútať (prepoistiť) osoby s menším rizikom choroby rôznymi bonusmi, stojacich však ďaleko za hranou férových marketingových praktík.
Ak tieto nedostatky začína štát čo len trochu regulovať, ich reakciou je mediálna reklamná snaha o prepoistenie veľkej časti poistencov, napríklad tvrdením o sebe, že u nich neexistujú skoro žiadne čakacie lehoty, alebo spustia „ovečkovú“ kampaň, urážajúcu už aj duševného maloroľníka.
Samozrejme, ak si zriadia komerčnú, súkromnú zdravotnú poisťovňu, prosím, ale so všetkými rizikami i benefitmi podnikania. Ale potom, aby neskončili ich klienti ako veľa poistencov v USA, kde im z rôznych „poistných“ dôvodov zdravotnú starostlivosť nepreplatili a ochorenie jedného člena rodiny nakoniec stiahlo jej ďalších až na samotné finančné dno.
Stačí si prečítať diskusie na amerických internetových stránkach, do ktorých sa zapájajú nielen radoví americkí občania, ale aj odborníci, lekári, novinári, politici. Dovolíme si niečo z toho zacitovať bez toho, aby sme ich názory komentovali.
Mitt Romney tvrdil, že má plán zdravotnej starostlivosti, ale v skutočnosti by v prípade úspechu po voľbách nechal 72 miliónov Američanov mladších ako 65 rokov bez akéhokoľvek zdravotného poistenia. Keby Romneycare nahradilo dnes cenovo dostupnú zdravotnú starostlivosť, zákon ACA, bežne nazývaný aj ako Obamacare, tak by zrušil rozhodnutie Najvyššieho súdu USA z júna 2012, ktoré potvrdilo ústavnosť ACA. Ale Romney aj napriek rozsudku vyhlásil:
„Čo súd neurobí v Obamov posledný deň vo funkcii, urobím j, hneď prvý deň, ak budem zvolený za prezidenta Spojených štátov, a to je: budem rokovať o zrušení Obamacare.“
Čo by to znamenalo? Commonwealth Fund predpokladá, že Romneyho plán by do roku 2016 odobral zdravotné poistenie 63,9 milióna Američanom do 65 rokov a toto číslo by sa do roku 2020 zvýšilo až na 72 miliónov.
Prezident Barack Obama podporuje cieľ takmer celoplošného pokrytia zdravotným poistením občanov USA, pri zachovaní aj existujúceho súkromného poisťovacieho trhu. Na druhej strane však žiada prísnejšie a viac štandardizované predpisy v celej krajine, aby sa takto zabezpečil široký výber komplexných zdravotných plánov pre všetkých ľudí, ktorí to potrebujú. Romney navrhoval opak, zrušenie Obamových zdravotníckych reformných zákonov a okrem iného aj preto by sa zvýšil pomer nepoistených detí z 12,1 na 21,6 percenta, alebo, vyjadrené číslami, z 10 miliónov až na takmer 18 miliónov detí.
Končí sa to degradáciou základných hodnôt
Harvardská štúdia, uverejnená roku 2009 v časopise American Journal of Public Health, preukázateľne odôvodnila, že v Spojených štátoch vinou chýbajúceho zdravotného poistenia zaznamenali takmer 45-tisíc nadbytočných úmrtí ročne. Teda priemerne jednu zbytočnú smrť každých dvanásť minút.
Aj preto by mali slovenskí opoziční poslanci zvážiť slová ako „znárodňovanie“, „vraciame sa do roku 1948“, „socialistická vláda je o arogancii moci“ a pod. Týmto poslancom môžeme odkázať, aby buď viac študovali, alebo menej hovorili. Lebo do zúfalej situácie ho dostali - a nielen zdravotníctvo - vlastným pričinením. A dnes hľadajú vinníka tam, kde nie je.
Ukázať na seba, to tu ešte nikdy nebolo. A dlho, dlho, veľmi dlho ani nebude. Tu niekde sa vždy začína písať tragédia každého národa. Tu niekde, v zajatí samoľúbosti, v anarchistickom chápaní hodnôt, klientelizme, ožobračovaní väčšiny národa zákonmi, ktoré legalizujú ich podvody, koristníctvo, klientelizmus a zneužívanie právomocí, ktoré im ľud vložil do nečistých rúk, sa začína história jeho postupnej degenerácie, úpadku a pádu.
História je toho názorným svedkom. Na Slovensku si parlamentné chobotnice podávajú ruky s finančnými gorilami. Príležitosti na podnikanie im asi nik nezoberie. Urobia totiž všetko preto, aby vzniku jednej zdravotnej poisťovne zabránili. A začína sa to petíciami...
Dnes už by už všetci mali vedieť, prečo sa po voľbách v roku 2006 exminister Zajac asi na deväť mesiacov presťahoval (ako sa neskôr vyjadril, obchodoval vraj s tokajským vínom) na Kanárske ostrovy. Odtiaľ sa totiž do Belize lieta už bez medzipristátia.
Foto: Zdroj nrsr-videoarchív
