Príčiny a dôsledky globálnej ekonomickej krízy

Počet zobrazení: 6603

Minimálne od roku 2008 sa v spojitosti s globálnou ekonomikou spája slovo kríza. Čo je však podstatnejšie, čoraz viac expertov či analytikov ju v súvislosti s touto krízou odmieta definovať ako klasickú cyklickú krízu, ktorá je imanentnou vlastnosťou kapitalizmu, ale hovorí sa o systémovej kríze kapitalizmu.

O jej príčinách sme hovorili už viackrát a spomenuli sme viacero jej  symptómov. V diskusiách o jej príčinách však málokedy zaznieva, že je to aj kríza z nadvýroby.  Samozrejme, táto príčina sa dá  logicky odvodiť zo svojej prapríčiny, teda z extrémnej polarizácie v príjmoch. Pritom nič nie je tak jednoduché, ako by sa mohlo zdať.

Niet pochýb o tom, že  minimálne v západnej Európe je kríza z nadvýroby realitou. Dôsledky sú čiastočne objektívne – masívny nástup nových technológií spôsobil, že výroba je lacná a relatívne ľahká. Tlak na cenu, minimálne obchodné bariéry a hyperkonkurenčné prostredie  vedú k tomu, že na jednej strane sa výroba zlacňuje, na strane druhej sa vinou pauperizácie strednej triedy stávajú spotrebné výrobky pre široké vrstvy menej dostupné než pred niekoľkými rokmi. Sme svedkami skutočnosti, že produktivita práce rastie podstatne rýchlejšie než mzdy zamestnancov. Dôsledok je potom zrejmý. Zisky vlastníkov kapitálu rastú podstatne rýchlejšie než príjmy zamestnancov. No a ďalším paradoxom je, že v pôvodne obslužných sektoroch, ako je napríklad bankovníctvo, sa dosahujú rádovo vyššie zisky než  vo výrobnom sektore. Pauperizovaná vrstva zamestnancov je motivovaná k spotrebe všadeprítomnou reklamou, ako aj rôznymi sofistikovanými  pôžičkovými schémami, čo vedie  k masívnemu zadlžovaniu, na druhej strane jej reálne príjmy sú stále menšie a menšie, a navyše ich nezanedbateľnú časť zhltnú úroky z týchto pôžičiek.

V podobnom postavení sú aj štáty. Ich občania od nich požadujú servis na istej úrovni, ten sú však vlády schopné zabezpečiť len masívnym zadlžovaním. Práve tak vzniká začarovaný kruh. Domácnosti aj vlády sú ťažko zadlžené, tým pádom musia spotrebu obmedziť na najnevyhnutnejšie minimum. Produkčné kapacity výrobných podnikov idú na zlomok svojich plánovaných kapacít, pretože ich výrobky si môže dovoliť stále menej ľudí.

Prečo je to tak ? Okrem iného aj preto, že po desaťročia sa vo vyspelých ekonomikách znižoval pomer medzi produkciou a mzdami. Zisky neúmerne rástli a mzdy v lepšom prípade stagnovali, v horšom klesali. Na Slovensku napríklad  sa v posledných  rokoch  pohybuje pomer miezd k HDP na úrovni približne 37 %. V USA je podobný trend. V posledných tridsiatich rokoch klesol pomer miezd na HDP z 49 % na 43 %, pričom v roku 1970 to bolo dokonca 53 %. V tom istom čase, resp od roku 1980 sa pritom zisk firiem zvýšil viac než 2,75-krát z úrovne 4 % na súčasnú úroveň 11 %. Z týchto čísel jasne vyplýva, že všade vo vyspelom svete sa za posledných tridsať rokov menil pomer čerpania benefitov z ekonomického rastu, resp. z ekonomickej produkcie od zamestnancov k zamestnávateľom. Zároveň je jasné, že slovenskí zamestnanci sa na ziskoch firiem, v ktorých pracujú, podieľajú ešte podstatne menej než v bašte kapitalizmu v USA.

Dôsledky sú potom jasné, čím viac ľudí chudobnie, tým bohatšia je najbohatšia vrstva. Problém je v tom, že úzka vrstva najbohatších svojou luxusnou spotrebou nedokáže udržať ekonomiku v dostatočnej kondícii. Skrátka, najbohatší majú taký prebytok bohatstva, že ho nedokážu zmysluplne využiť tak, aby dávali impulzy ekonomike. Ľudovo povedané, sotva bude aj ten najbohatší miliardár potrebovať desať jácht či osobných tryskáčov. Zmysluplne upotrebí jeden súkromný tryskáč a jednu, možno dve jachty. Ekonomika sa zasekla aj preto, že na jednej strane niekto má tak veľa, že to nedokáže skonzumovať, a tým dať prácu ľuďom, ktorí by ich luxusný konzum produkovali, na druhej strane, množstvo ľudí si bez masívneho zadlženia nedokáže zabezpečiť základný štandard, typický pre druhú dekádu 21. storočia.

Obávam sa však, že ak sa s tým niečo zásadné neurobí, z tejto krízy sa tak skoro nedostaneme a zároveň sa obávam, že len kozmetické zmeny už stačiť nebudú.

Vyšlo aj v SNN

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984