Reklama
Reklama

Prichádza deň prezidentských volieb v USA

Anomálie vylučujú dôveryhodné predpovedanie výsledku
Počet zobrazení: 1243

USA sú hlavným zdrojom šírenia chaosu vo svete v politickej, bezpečnostnej i ekonomickej oblasti. Chaos ich však zachvacuje čoraz viac aj vnútorne. Nemilosrdný boj rôznych skupín elít podmieňuje aj brutálnosť a špinavosť predvolebnej kampane, v ktorej nechýbajú ani prejavy stupidity (súčasný predseda slovenskej vlády a jeho najvernejší vládny druh – „malé americké pivo“, sa majú od koho učiť...). Mrzkou praxou sa stalo aj šírenie rôznych kompromitujúcich materiálov na protivníka.

Vyostrili sa i formy a obsah politického súboja dvoch mužov vo veľmi zrelom veku. Donald Trump má 74 rokov a Joe Biden bude mať tento mesiac už 78 rokov. Obaja sa údajne tešia dobrému zdraviu, ale Biden je podľa viacerých náznakov na tom „občas“ trochu horšie. Tento vek kandidátov môže naznačovať, že americké elity ťažko hľadajú východisko zo slepej uličky mocenských bojov, v ktorých sa ocitli v posledných rokoch. Kandidáti na viceprezidentov sú však, našťastie, v najlepšom politickom veku. Republikán Mike Pence má 61 a demokratka Kamala Harrisová 56 rokov.
 

Existuje varovanie z konca gerontokracie v ZSSR?

Pre zaujímavosť doplníme, že charakter moci v ZSSR sa v 70. a začiatkom 80. rokov minulého storočia označoval aj za gerontokraciu. Keď sa Jurij Andropov dostal na čelo KSSZ a tým aj moci v štáte mal, 68 rokov, ale bol už chorý. Vystriedal ho Konstantin Černenko, ktorý pri nástupe do tejto funkcie mal 73 rokov a zdravotne na tom nebol najlepšie. Na konci roku 1983 malo centrum moci v ZSSR, Politbyro ÚV KSSZ, 13 členov (z toho dvaja boli mladší ako 60 rokov a piati starší ako 70 rokov) a 6 kandidátov (z toho dvaja mladší ako 60 rokov a dvaja starší ako 70 rokov – „absolútnym“ veteránom bol Vasilij Kuznecov (prvý zástupca predsedu Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR), ktorý mal už takmer 83 rokov).

Michail Gorbačov, ktorý prišiel na čelo KSSZ v roku 1985, „poprehadzoval“ v ZSSR takmer všetko, čo sa dalo a odstránil aj „gerontov“ z politiky ZSSR. Nakoniec však dal priestor pôsobeniu takých elít a mocenských skupín, ktoré Sovietsky zväz doviedli k rozpadu. Ktovie, kam povedie vývoj v USA bez ohľadu na to, ktorý z kandidátov zvíťazí. Trump už tiež „poprehadzoval“ v americkej politike i ekonomike kdečo a ako bude tento proces pokračovať, je veľmi otázne (o. i. sa desia toho aj niektorí „zacyklovaní“ stúpenci NATO). V prípade svojho víťazstva sľubuje veľké presuny vo vláde. Veľké problémy však môžu nastať aj vtedy, ak sa Biden bude snažiť obnoviť „staré dobré“ americké pomery nielen doma, ale aj vo svete. Jeho osoba sa spája síce s predstavou zmeny, čo dnes môže byť veľmi protirečivé až kontraproduktívne (USA nie je Slovensko, ale napriek veľkým sľubom víťazných „zmenárov“ k zlepšeniu ničoho u nás nedošlo).
 

Koronavírus bičuje USA

Ako všade inde (azda okrem Číny a viacerých ázijských štátov) aj USA kruto bičuje koronavírus. „Hrdí“ Američania akoby ani v tomto prípade nechceli pripustiť, aby niekto mal viac chorých na koronavírus ako oni. Treba vidieť, že v relatívnych počtoch sú na tom niektoré štáty momentálne už horšie (napríklad aj ČR). Biden za šírenie vírusu v USA kritizuje Trumpa, ktorý však poukazuje na to, že počty v štatistikách sú nadhodnocované, lebo nemocnice dostávajú za týchto pacientov viac peňazí a tvrdí, že úmrtnosť na koronavírus nie je vyššia ako na chrípku, čo sa dnes považuje za „konšpiračnú“ teóriu. Trump útočí na Bidena aj za to, že vraj o ničom inom ako o koronavíruse v kampani nehovorí. Faktom však je, že Trump svojimi vyjadreniami i konaním pôsobenie proti koronavírusu veľmi podcenil a situácia v USA nie je dobrá. Aj sám Trump prekonal nakazenie koronavírusom (v nemocnici bol od 3. do 5. októbra), čo jeho pozíciu, zdá sa, neoslabilo. Otcovsky starostlivo „zaručil“ všetkým koronavírusovým pacientom, že dostanú takú istú liečbu ako on a že dá dopraviť do nemocníc preparát, ktorým ho liečili a bude dostupný bezplatne. 12. októbra sa vrátil do volebnej kampane.

V piatok 30. októbra pribudlo v USA okolo 100 000 nových prípadov. Ide o najväčší denný nárast v súčasnej pandémii na celom svete od jej začiatku.
 

Očakáva sa rekordná účasť vo voľbách

Koronavírus však ovplyvňuje voľby aj tým, že obavy z davového stretávania sa pri nich a možnosti zvýšenia jeho šírenia vyvolali záujem odovzdať svoj hlas poštou (v súvislosti s tým sú však obavy z možného falšovania výsledkov) alebo pred ich termínom v už otvorených volebných miestnostiach. Doteraz tak urobilo viac ako 90 miliónov voličov. Podľa agentúry Reuters to je viac ako 65 % počtu hlasov spred štyroch rokov. Ako uviedol portál The United States Elections Project, ktorý vytvoril M. Macdonald, docent (Associate Professor) politických vied na Floridskej univerzite, v Texase už 30. októbra predčasne hlasovalo viac ľudí (takmer 9 010 000) ako bola celková účasť na voľbách v roku 2016 (necelých 8 970 000).

Trump predčasne odvolil (ako uviedol „za chlapíka menom Trump“) 25. októbra v Palm Beach na Floride. Biden tak urobil 28. októbra vo Wilmingtone v Delaware.

Predpokladá sa rekordne vysoká účasť, ktorú údajne vyvoláva silne polarizujúca osoba súčasného prezidenta. Vo voľbách (k paradoxom demokracie à la USA patrí aj to, že neexistuje celoštátna volebná komisia) v roku 2016 bola účasť 55,7 %, v roku 2012 prišlo 54,9 % voličov, v roku 2008 sa zúčastnilo 58,2 % voličov, v roku 2004 bola účasť 56,7 % a v roku 2000 prišlo len 51,2 % voličov.
 

O situácii v USA počas volebnej kampani

Okrem koronavírusu je častou témou diskusií nebezpečenstvo zasahovania do volieb zo zahraničia. Uvádzajú sa najmä tri štáty – Rusko, Čína a Irán (Severná Kórea akoby prestala USA mátať). 21. októbra spravodajské služby uviedli, že Rusko a Irán nezávisle od seba získali údaje o registrácii voličov v Spojených štátoch a chcú ovplyvniť voľby šírením klamných informácií. Strach má veľké oči a v amerických podmienkach dokáže „vypotiť“ nesmierne nezmysly. Tieto tri štáty predstavujú však v širšom kontexte aj najväčších nepriateľov USA – Čína viac pre Trumpa a Rusko viac pre Bidena.

Najznepokojujúcejším momentom volieb je rozpoltenosť americkej spoločnosti, majúca už patologický charakter, ktorá sa prejavuje v množstve rôznych zrážok a nepokojov na mnohých miestach. Formálne by mohlo ísť v predvolebnej kampani až o štyri skupiny občanov – (1) nadstranícki stúpenci jednotnej, silnej Ameriky (ich situáciu však úplne podkopáva charakter volebnej kampane, lebo neexistuje zjednocujúci element ani „lepší“ kandidát a vlastne sa musia rozplynúť v troch ďalších skupinách), (2) stúpenci Trumpa, (3) stúpenci Bidena a (4) tí, ktorí k voľbám nechodia – v tomto storočí to je od cca 42 do 45 % oprávnených voličov.

Pre Trumpovu chorobu sa uskutočnili len dve z troch plánovaných televíznych debát. Jednu debatu mali viceprezidentskí kandidáti.

Predvolebné prieskumy už dávnejšie poukazovali na náskok Bidena, ktorý bol vo viacerých prípadoch aj väčší, ako bol náskok demokratky Clintonovej pred Trumpom v prieskumoch v roku 2016. Trumpovi sa však Bidenov náskok v posledných dňoch podarilo znížiť. Podľa údajov zverejnených dnes ráno na stránke BBC, má Biden podporu 52 % a Trump 43 %. Vzhľadom na volebný systém USA sa však tento ukazovateľ nepovažuje za dostatočne vierohodný, aj keď sú metódy, ktoré výsledky prepočítavajú na 270 voliteľov potrebných pre víťazstvo.

Významným zdrojom víťazstva vo voľbách sú tzv. swing states – štáty, kde majú obe hlavné politické strany vyrovnanú podporu obyvateľstva. Patria k nim najmä Florida, Michigan, Wisconsin, Ohio, Arizona a Nevada.

Doplníme, že okrem prezidenta (a viceprezidenta) sa bude voliť aj celá Snemovňa reprezentantov (435 poslancov), 35 senátorov, 13 guvernérov štátov a území ako i miestne orgány. V zložení novej snemovne budú podľa prieskumov zase prevládať demokrati. Republikáni budú v Senáte obhajovať 23 a demokrati 12 kresiel. Ak chcú získať demokrati kontrolu nad Senátom, musia získať najmenej štyri kreslá navyše.
 

Scenáre vývoja po voľbách

Politológovia v USA vidia tri možné scenáre vývoja po voľbách.

Prvý scenár je najlepší, ale najmenej pravdepodobný. Ak jeden z kandidátov získa potrebných 270 voliteľov z 538 a druhý uzná svoju porážku. Obe strany vydali viaceré vyhlásenia o tom, že v prípade svojej porážky výsledky volieb neuznajú.

Druhý scenár, ktorý sa považuje za najpravdepodobnejší, predpokladá oneskorenie vyhlásenia výsledkov volieb o jeden i viac dní. Bude to závisieť od toho, ako rýchlo sa v jednotlivých štátoch spočítajú hlasy zaslané poštou.

Vylúčený nie je ani tretí scenár, ktorý politológia nazvali „infernom“. Podľa neho obaja kandidáti (strany) budú spochybňovať výsledky hlasovania v rôznych mestách, okruhoch či štátoch. Problém sa dostane na Najvyšší súd USA a meno nového prezidenta sa stane známym až za týždne.

Problémom je možný vznik nepokojov, podobný tomu, ako bol po voľbách v roku 2016 (skeptici očakávajú ich väčší rozsah). Federálne orgány sú pripravené budovať pre prípad možných nepokojov po voľbách okolo Bieleho domu dočasnú ohradu.

Washington Post 31. októbra uviedli s odkazom na svoje informačné zdroje, že v septembri sa vytvorila nová špeciálna jednotka Národnej gardy rozmiestnená na území Alabamy a Arizony. Asi 600 príslušníkov vojenskej polície predstavuje regionálnu jednotku reakcie, ktorá sa môže nasadiť ako doplnková sila na podporu polície aj v iných štátoch, vrátane zapojenia do potláčania nepokojov v čase prezidentských volieb.
 

Čo bude po voľbách

Je smutné, že v dnešnom svete voľby prezidenta USA vytvárajú vo svete vždy napätie a Trump priniesol so sebou aj nové zmätky. Najpokojnejšie znáša túto situáciu ČĽR, vedomá si svojej ekonomickej sily, ako aj toho, že USA si voči nej nemôžu dovoľovať to, čo voči „zvyšku“ sveta, aj keď Washington to ešte stále iracionálne odmieta pripustiť. Ťažko jednoznačne určiť, čo očakávajú v RF a EÚ, ale viac sa prikláňajú k osohu z víťazstva Bidena.

Pre V4 môžu vzniknúť v prípade víťazstva Bidena nepríjemnosti. Poľsku ako najväčšiemu štátu V4 sa zrejme len vďaka jeho proamerickej servilnosti a rusofóbii odpustí protrumpovská politika. Horšie to môže byť s orbánovským Maďarskom. No a slovenskí washingtonofilní proatlantisti s filozofiou, kam vietor tam plášť, lebo medzi nimi je tiež dosť protrumpovskej orientácie, si budú musieť asi sypať popol na hlavu. Relatívne najlepšie je na tom babišovské Česko.

Nikto však, a to nielen vo V4, nevie, kto zvíťazí. Ešte menej sa vie, čo prinesie víťaz pre svet a ako sa bude v skutočnosti správať, lebo USA sú vo viacerých oblastiach v hlbokej kríze.

Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Mobilné telefóny a príslušenstvo
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Ringit - oblékni sa do štýlu
Reklama