Reklama
Reklama

Prezidentský boj o Hrad a jeho dôsledky pre ČR a EÚ

Počet zobrazení: 3248

Politickí analytici a komentátori uviedli nepreberné množstvo faktov a hodnotení, kto a kde urobil chybu, resp. čo komu pomohlo v prezidentskej kampani v ČR.
No ak máme lepšie porozumieť českým voľbám, treba sa na ne pozrieť z určitého európskeho nadhľadu, pretože ČR je súčasťou EÚ 27 a plne prežíva krízu tohto civilizačného projektu.
Hodnotenie českých prezidentských volieb z pohľadu EÚ a jej programových cieľov lepšie odkrýva skutočného víťaza a dôsledky volieb pre ČR a EÚ.
Myslím si, že v týchto voľbách primárne nešlo ani tak o voľbu pána Zemana, resp. pána Drahoša, ako skôr o to, kam by EÚ mala smerovať.
Nie je žiadnym tajomstvom a ani objavom, že profesor Jiří Drahoš predstavoval liberálneho kandidáta, akéhosi Antizemana, ktorý vďačne, ale trochu naučene opakoval všetky proeurópske stanoviská z kuchyne pani Merkelovej.
Z tohto pohľadu by sme mohli povedať, že víťazstvo Miloša Zemana je prehrou merkelovských predstáv o EÚ v ČR.
Zemanova predstava federatívnej EÚ, ktorá musí fungovať na základe rozhodnutí, potrieb a záujmov národných štátov, je v rozpore s tým, čo hlása bruselský mainstream.

zemanpalicovo_2.jpg Kreba: Ľubomír Kotrha

Víťazstvo Miloša Zemana je tak posilnením nielen pozície krajín V4, ale aj euroskeptických strán v krajinách dvadsaťsedmičky, ktorých počet v posledných rokoch nezvyčajne narástol.
Prezidentovi Milošovi Zemanovi,  jeho častej kritike imigračnej politiky a kvót, akoby sa časom dalo za pravdu; dnes sa hodnotenie týchto problémov približuje k racionalite a táto kritika začína byť legitimizovaná aj Bruselom.
Kritika a útoky na Miloša Zemana za jeho pohoršujúce správanie, arogantný jazyk, vzťah k alkoholu a k fajčeniu mali za cieľ skôr prekryť diskusiu o smerovaní EÚ a boli tak základom abstraktného programu profesora Drahoša, ktorý sa vyčerpával dôrazom na Zmenu a Slušnosť.
Nech už médiá píšu a hovoria čo chcú, polovica Čechov, ako aj veľa ľudí na Slovensku, ktorým sú blízke ľavicové a konzervatívne postoje Miloša Zemana, sa teší, že sa stal víťazom volieb.
Dôležitejšie, ako nejaká bujará oslava, je pozrieť sa hlbšie na tento zápas, ktorý v niektorých momentoch dosiahol parametre zábavnej šou.
Kto sú teda tí, ktorí zvíťazili, a tí, ktorí prehrali? Aký politický koncept predstavili svojim voličom? A o čom hovorí názorová priepasť, ktorá sa vytvorila v českej spoločnosti?
Na strane Hradu je jasný nielen reprezentant tohto súboja, ale aj autor jeho politického programu. Je ním staronový prezident Miloš Zeman!
Na strane druhej je oveľa ťažšie povedať, kto je pán profesor Drahoš a kto je autorom jeho prezidentského programu. Zdá sa, že pán Drahoš musel veľakrát opakovať to, čo mu napísali.
Typický akademik, a nepolitik, ktorý bol odkázaný na to, aby svoj program kompiloval na základe médií a svojich 13 poradcov.
Médiá sa takmer unisono postavili proti prezidentovi a jeho netradičným názorom, ktorý svojou prezidentskou autoritou často problémy ironizoval a spochybňoval. Kritika jeho politického štýlu a spôsob života boli vhodnou témou pre spochybňovanie jeho kvalít.
Je pravdou, že v mnohých parciálnych otázkach nemožno s ním vždy súhlasiť, ale jeho ľavicové postoje a záujem o „spodných 10 miliónov“ mu ťažko možno uprieť. Nakoniec, mohli by sme povedať, že voľby neboli ani hľadaním ideálneho prezidenta, ale boli výberom z nedokonalých kandidátov, ktorých posudzovali primárne podľa toho, ako sa oni dívajú na smerovanie EÚ a jeho dopad na ČR.
Z týchto príčin médiá prišli s požiadavkou konformnejšieho prezidenta, ktorý sa bude usilovať o ich podporu a nebude spochybňovať ich ideologické kampane, ani oficiálne rozhodnutia bruselského mainstreamu.
Zvláštnosťou českej politiky je, že najväčším kritikom bruselského i českého mainstreamu bol prezident Českej republiky.
Hlavné politické strany, sociálna demokracia a ODS, ktoré sa pri moci striedali posledných dvadsať rokov, nie je možné vnímať ako typicky európsky mainstream. ODS je euroskeptická strana a socialisti zas hľadali akýsi kompromis medzi záujmami EÚ a národnými záujmami ČR, za čo sa obe strany v posledných voľbách dostali pod 10 %.
Európsky mainstream ČR tak predstavujú iba médiá, ktoré v podstatnej miere vlastní zahraničný kapitál a páni Babiš a Bakala, ale bez podpory relevantných politických strán. Ich absencia je suplovaná iba hlasmi neziskoviek.
Výhrady prezidenta Miloša Zemana proti silnejúcej integrácii voči únijnému nadšeniu pre migráciu, skeptickému pohľadu na vstup do eurozóny, kritickým výhradám voči ruským sankciám.... , ako aj jeho aktivity pri organizovaní podnikateľských ciest do Číny, Ruska, boli považované za populistické vystúpenia českého enfant terrible.
Rovnako jeho postoj k USA a špeciálne k prezidentovi Trumpovi je hodnotený ako extravagantný a je v rozpore s oficiálnou líniou Bruselu.
Česká euroskeptická politika Brexitom stratila svojho významného spojenca v kritike EÚ a stala sa v diskusiách o integrácii EÚ okrajovou krajinou.

zemantwo_2.jpg Kresba: Ľubomír Kotrha

Ak by sme videnie politickej scény v ČR trošku zjednodušili, tak na jednej strane sú dnes české, euroskeptické politické strany, resp. strany presadzujúce české národné záujmy a na strane druhej internacionálna mediokracia so svojimi mediálnymi nástrojmi, ktorými sa snaží vysvetliť či prevychovať českých občanov. Mohli by sme mohli povedať, že činiteľom, ktorý rozdeľuje českú spoločnosť nie sú ani tak českí politici, ale práve médiá.
Je pravdou, že v prezidentských voľbách tento rozpor personifikovali obaja kandidáti.
Som toho názoru, že rozdelenie českej spoločnosti netreba dramatizovať, pretože je do určitej miery vyvolané spôsobom voľby, ktorá musí vždy vyústiť v jedného víťaza a jedného porazeného. Lamentácie niektorých politikov nad rozdelenou spoločnosťou sú tak skôr pozostatkami sna o jednote spoločnosti zo socialistickej minulosti.
Považujem tento rozkol v čase volieb za pozitívny, nakoľko je výrazom hľadania nových možností. Nakoniec, najvyššia účasť v prezidentských voľbách potvrdzuje, že občania súhlasia s priamou voľbou a sú pripravení ju využiť. V  inom prípade by sme boli dnes odkázaní na štúdium čínskych skúseností...
Čo nám potvrdzuje rozdelenie českej politickej scény po prezidentských voľbách na Hrad a na médiá?

Podľa môjho názoru sú to najmä dve príčiny:

  1. jednomyseľná pozícia všetkých médií v podpore profesora pána Drahoša
  2. analýza štruktúry voličov a vplyv médií na jednotlivé skupiny

Dramatizovaním zahraničných ciest Miloša Zemana začali médiá vyvolávať existenčné obavy o charakter štátu a snahu Hradu opäť pritiahnuť Česko k ruskému či čínskemu Východu.
Nekritická podpora pána Drahoša, ktorého najväčšou prednosťou mala byť schopnosť napĺňať všetky predstavy o slušnosti, však neuspela v konfrontácii so starým politickým lišiakom a musela sa ukázať ako neúspešná.
Médiá v zápase o „svojho prezidenta“, a „o svoj Hrad“ prehrali so svojím kandidátom, ako aj s presadení merkelovských vízií EÚ v ČR.
O význame a sile médií hovorí aj socioekonomická analýza štruktúry voličov oboch kandidátov.
V zásade by sme mohli povedať, že tam, kde je silný tlak médií na občanov, resp. občania sami sú závislí na médiách, tam je aj vysoká šanca na víťazstvo ich kandidáta.
Analýza voličov Miloša Zemana ukazuje, že jeho voličmi boli najmä ľudia z vidieka, z malých obcí s vyššou nezamestnanosťou, s nižšími príjmami a vyšším vekom.
Ide o ľudí, ktorí sú objektívne viac závislí od podpory štátu a  jeho sociálnej a zdravotnej politiky.
S vysokou mierou pravdepodobnosti možno predpokladať, že títo ľudia sú oveľa menej ovplyvňovaní médiami, a tým je ich myslenie a správanie mimo ich propagované vzorce.
Veľmi významným faktorom, ovplyvňujúcim týchto ľudí je i ich nižšia účasť na sociálnych sieťach, ktoré sú čoraz významnejšou silou ovplyvňujúcou voličské preferencie.
Je to nielen preto, že menej čítajú tlač, menej pozerajú správy či politické debaty, ale oni prežívajú svoju existenciu v inej životnej paradigme.
Ich život nie je poháňaný úspechom, snahou o dosiahnutie vyššieho príjmu či zisku, ale skôr hľadaním súladu žiť v akejsi rovnováhe so svojím príjmom, svojou rodinou a susedmi, so svojou krajinou a podľa pravidiel svojej kultúry.
Voliči pána profesora Drahoša, ktorí sa grupujú hlavne z veľkých miest, majú vyššie vzdelanie i vyšší príjem a sú spravidla mladších ročníkov, žijú v úzkej symbióze s médiami, ktoré ich zabávajú, riadia a poskytujú im vzory konania.
Pre týchto ľudí krajina, v ktorej žijú, jej politika, hospodárstvo, legislatíva, kultúra... sú faktory, ktoré obmedzujú ich život, ich ašpirácie, pretože oni chcú ešte viac konzumu a zábavy, vyššiu životnú úroveň a majú záujem komunikovať a získavať najnovšie informácie.
O tom, že „iné“ krajiny na rozdiel od ČR, SR existujú, ich dennodenne presviedčajú naše médiá.
V tomto ich presvedčení ich utvrdzujú aj sociálne siete.
Vlastná krajina, v ktorej žijú v porovnaní s vysnenými fungujúcimi krajinami, ktoré sú plné dobrých príležitostí a vysokých zárobkov, vyznieva veľmi zle pre domovský štát, kde im vlastné žitie pripadá ako trest.
Pre nich sú iba dve možnosti. Odísť do vysnených krajín, alebo v mene šťastnej budúcnosti rozmetať vlastnú krajinu...
Váha médií sa ešte vypuklejšie prejavuje v prípadoch, kedy informácie o svojej krajine čerpajú títo ľudia iba z médií, pretože svoj život žijú v cudzine, alebo vo virtuálnych bublinách.
Potvrdzujú to aj volebné výsledky českých občanov, pracujúcich v zahraničí, ktorí volili na zastupiteľských úradoch.
V prvom kole prezidentských volieb volilo v zahraničí cca 11 000 občanov, z ktorých viac ako 9 000 hlasovalo za profesora Drahoša.
Ešte výraznejšie to vidieť z čínskeho webchatu, kde jeden mladý muž zo Šanghaja informoval o volebných výsledkoch prezidentskej voľby v ČR na generálnom konzuláte. Voľby dopadli tak, že 73 hlasov bolo pre profesora Drahoša a 6 pre Miloša Zemana.
Pre mňa to potvrdzuje skutočnosť, že čím ďalej od reálnych podmienok svojho života, tým väčšia je sila médií.
Samozrejme, dnes fyzická vzdialenosť, resp. akási odtrhnutosť od podmienok, v ktorých žijeme, nemusí byť iba záležitosťou stovák či tisícok kilometrov. Dnes možno existovať vo virtuálnych svetoch, z ktorých sa čerpajú všetky informácie o vonkajšom svete a popri tom žiť na sídlisku so stovkami tisícok ľudí, ktorých životy, problémy a radosti nemusia byť vôbec vnímané.
Najmä mladí ľudia, ktorí žijú vo svojich virtuálnych svetoch a sklamaní zo sprostredkovaného mediálneho obrazu svojej krajiny, sa často vzdávajú svojho reálneho občianstva a prijímajú občianstvo svojej virtuálnej bubliny.
Ideálnym objektom pre médiá je tak liberálny jedinec, ktorý je nezávislý na štáte, na národe, náboženstve, kultúre..., pretože jedinou spojnicou s vonkajším svetom zostanú médiá a sociálne siete.
Médiá veľmi aktívne presadzujú naivnú liberálnu predstavu, že štáty, národy, náboženstvá a vlastné kultúry predstavujú hrozbu a zárodky vojnových konfliktov, a preto ich treba eliminovať z našich životov.
Skutočnosť, že ponechávajú jedinca na milosť a nemilosť mediokracii s jej neznámymi vlastníkmi, ktorí investovali do nich pre zisk a dosiahnutie svojich vlastných osobných cieľov, uniká týmto liberálnym propagátorom, a tak ich vydáva napospas neistému osudu, a tým, komu uverili.
Toto je to, čo spája dnešnú Prahu s Londýnom, resp. Londýnčanmi, ktorí odmietajú Brexit a väčšinové rozhodnutie ľudí z vidieka s nižším vzdelaním a nižšími príjmami.
Títo ľudia chcú nový globálny svet, v ktorom všetky rozpory zaniknú. Uverili médiám, že globalizovaný svet bude riadený iba čistým a spravodlivým rozumom a v lepšom prípade nezávislou, a teda objektívnou umelou inteligenciou. Takýto globálny, kozmopolitný svet bude najlepšou krajinou pre každodenný život všetkých ľudí.
S každým, s kým nesúhlasia samostatní jedinci, ho môžu kedykoľvek jedným klikom vypnúť.
Toto je tikajúca bomba, ktorú nesú mladí ľudia, a ktorá rozmetá nielen český národ a český štát, ale v spojení s bruselskými sociálnymi inžiniermi celý svet.
Títo mladí ľudia bez akýchkoľvek záväzkov voči vlastnej krajine sú pripravení vyhrážať sa svojim rodičom, starým rodičom, spoluobčanom, že z tejto chorej spoločnosti definitívne odídu... V tomto rozhodnutí ich médiá budú iba podporovať, pretože opäť nedosiahli svoj cieľ! V tomto konkrétnom prípade neuspeli so svojim kandidátom, profesorom Drahošom v ceste na Hrad.
Pánboh zaplať za víkendový dobrý výsledok prezidentských volieb v Česku!

Priemer: 4.7 (42 hlasov)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Najčítanejšie

Polepšení
Mediálne halali
Jestřáb kontra Hrdlička?
Komunálne voľby 2018
Hovoriace zrkadlo
Desať poznámok ku komunálnym voľbám
Esemeskoví šmejdi
Nohavica poděkoval za Puškina Okudžavou
Reklama
Reklama
Reklama