Reklama
Reklama

Prezidentské panoptikum

Počet zobrazení: 2461

Aj keď práve vrcholí uhorková sezóna, letmý pohľad na bilbordy okolo slovenských ciest jasne naznačuje, že niektorí prezidentskí kandidáti, presnejšie jeden už robí kampaň na sto percent. U kandidáta Róberta Mistríka treba zdôrazniť, že zatiaľ mediálny mainstream „hrá jednoznačne naňho“. Iste to nebola náhoda, že hneď, ako ohlásil kandidatúru, mu bookmakeri pridelili najvyšší rating. Pritom ho v tom čase v podstate nikto nepoznal.

Jeho pokus vstúpiť do politiky zatiaľ nevyšiel. Patril síce medzi zakladateľov strany SaS, ale neúspešnou kandidatúrou do Európskeho parlamentu v roku 2009 sa jeho politické angažmán skončilo. Dokonca v roku 2012 spretrhal všetky formálne zväzky so SaS-kou, keď z nej vystúpil. Dnes však, paradoxne, záujem o jej podporu (o podporu z jej strany) má a pravdepodobne ju aj získa. Pokiaľ viem, sú to práve SaS-kári, ktorí vehementne zbierajú podpisy umožňujúce Mistríkovi kandidovať a strana deklarovala, že prispeje na jeho kampaň.

Čo sa týka názorov a programu, je to dokonalý aj keď sofistikovanejší klon Kisku. Disponuje značnou dávkou rusofóbie, stojí neotrasiteľne na euroatlantických pozíciách – rozumej, je nekritický fanúšik všetkých vojnových dobrodružstiev NATO a na dôvažok aj vzorný eurohujer. To je síce vlastnosť SaS-ke nie až taká vlastná, ale čo už, je to človek z ich okruhu, tak túto malú „ideovú odchýlku“ mu prepáčia. Každopádne je jasné, že už dnes ho médiá stredného prúdu vyrábajú „čoby“ istého kandidáta druhého kola, v ktorom má reprezentovať to „lepšie a slušnejšie“ Slovensko.

Ak hovoríme o kandidátoch, ktorí majú šancu dostať sa do druhého kola, tak je jednoznačné, že s veľmi vysokou mierou pravdepodobnosti to bude kandidát Smeru. Problém je v tom, že dodnes nevieme, kto to bude. Zbožné želanie špičiek Smeru a Erika Tomáša, aby to bol minister Miroslav Lajčák, pokladám za málo pravdepodobné. Lajčák si totiž veľmi dobre uvedomuje, že Smer je už na zostupe, prijatím kandidatúry by veľmi riskoval a výsledok by bol viac než neistý. A Lajčák nie je človek veľkých výziev, ale skôr je to typ, ktorý ide len do vopred vyhratých partií. Ak by ho predsa len zlomili, jeho kandidatúra by mohla mať jeden veľmi nečakaný dôsledok, ktorého sa v Prezidentskom paláci obávajú ako čert svätenej vody. Je všeobecne známe, že Lajčák a Kiska majú veľmi korektný až priateľský vzťah. Obaja sú krajania, pochádzajú z okolia Popradu, a za istých okolností by bol Kiska ochotný Lajčáka aj verejne podporiť. A práve toho sa dnes partia z Prezidentského paláca najviac obáva.

Ak teda Lajčák vypadne z hry, ostáva teoreticky Maroš Ševčovič, ale ten, ako vieme, kandiduje ako spitzenkandidát za frakciu eurosocialistov na post šéfa Európskej komisie. Takže je viac-menej z hry von. Ostáva teda premiér Peter Pellegrini. U toho je však problém v tom, že mnoho jeho potenciálnych voličov si naňho zvyká ako na premiéra. Predstava, že sotva po roku opustí tento post, by bola  v jeho voličskej obci vnímaná rozporuplne. A, samozrejme, aj samotný výsledok volieb by bol neistý. Ako posledný záložný plán teda ostáva podpredseda vlády Richard Raši. V jeho prípade by asi ani tak nešlo o to vyhrať voľby, ale urobiť dobrý výsledok. Účasť v druhom kole by sa, samozrejme, pokladala za povinnú jazdu a zisk nad úroveň aktuálnych preferencií Smeru by bol ako bonus navrch, ale tlak na to, že sa od neho očakáva víťazstvo, by nebol nijak enormný.

No a potom nám tu ostáva ešte ďalší vážny kandidát na postup do druhého kola. Bývalý predseda Najvyššieho súdu a minister spravodlivosti a súčasný sudca Najvyššieho súdu Štefan Harabin. Je to človek všeobecne známy, napriek svojmu takmer seniorskému veku veľmi úspešne pracuje so sociálnymi sieťami, čo je však najpodstatnejšie, dokáže veľmi efektívne a úspešne pracovať s emóciami. Je to jasný favorit mediálnej alternatívy, veľmi efektívne oslovuje frustrovaných či protestných voličov, zároveň dokáže nastoľovať témy, ktoré ľudí zaujmú. Jeho najväčší problém je v tom, že veľmi polarizuje. A, bohužiaľ, väčšinový slovenskí volič viackrát preukázal, že je skôr ochotnejší voliť „menšie zlo“, radšej zvolí nevýraznú, ale nekontroverznú osobu, ako osobnosť s jasnými, ale vyhranenými názormi.

Ďalším nie nepodstatným problémom Harabinovej kandidatúry je ohlásená kandidatúra Mariána Kotlebu na prezidentský úrad. Obaja sa totiž pobijú o ten istý elektorát a aj keď je veľmi pravdepodobné, že v tomto súboji bude úspešnejší Harabin, Koltebova kandidatúra mu môže poriadne pustiť žilou, až tak , že ho vyblokuje z účasti v druhom kole. Dnes je však predčasné robiť závery. V roku 2003 asi nikto nepredpokladal, že v druhom kole volieb v roku 2004 bude Vladimír Mečiar a Ivan Gašparovič.

Ak mediálny a politický mainstream postaví príliš veľa porovnateľných kandidátov, ani alternatíva, že do druhého kola sa dostane kandidát Smeru a Harabin nie je vylúčená. V týchto voľbách sa hrá o veľa a bude to zaujímavá hra, možno aj plná prekvapení.

Text vyšiel aj v SNN

Priemer: 4.5 (32 hlasov)