Prezidentova pyramídová hra

Protagonisti hnutia Za slušné Slovensko na mítingoch žiadali dôsledné vyšetrenie vrážd a všetkých káuz, o ktorých Ján Kuciak písal, i novú, dôveryhodnú vládu, ktorej členovia nebudú spojení s mafiou a organizovaným zločinom. Expremiér Robert Fico, ale aj mnohí „neslušní“ občania ich označili za sorosovcov a strojcov štátneho prevratu...

Nelichotivé vysvedčenie hnutiu v týchto dňoch vystavili, čuduj sa, svete, webnoviny, v ktorých pôsobil Ján Kuciak. Keď jeden z protagonistov, Juraj Šeliga, ohlásil vstup do Kiskovej strany, z ospevovanej spontánnosti, samostatnosti, úprimnosti, apolitickosti či nezištnosti mládeže neostalo slovo na slove. „Juraj Šeliga dlho vyzeral ako aktivista, ktorý pracuje – zhodou okolností – v záujme Andreja Kisku. Keď minulý rok Kiskovým ľuďom vyhovovali protesty a tlak na predčasné voľby, mladí ľudia organizovali protesty a tlačili na predčasné voľby. Keď Kiskovým ľuďom prestali vyhovovať protesty a tlak na predčasné voľby (lebo uvažovali o založení strany), mladí vypli jedno aj druhé. A čakali na sformovanie politickej alternatívy v Prezidentskom paláci. Slovom, vyzeralo to tak, že robili, čo im bolo povedané. Bez vysvetlenia, keďže dôvodom nie vždy rozumeli. Obe strany obvinenia zo spolupráce popierali.“ (https://www.aktuality.sk) Z médií často zaznieva, že slušný politik v slušnej spoločnosti sa zbalí po najnepatrnejšom zaiskrení okolo svojho mena. Nemalo by to platiť aj naopak? Že po najnepatrnejšom zaiskrení okolo mena človek nevstúpi do politiky? Navyše, ak má Juraj Šeliga také ušľachtilé zámery so Slovenskom, aké nachytal od svojho patróna, svätého Andreja z Popradu? Alebo Šeligu do politiky povzbudzuje viera, že „Farská (verná hnutiu Za slušné Slovensko – pozn. autora) proti našej vláde protestovať nebude“? (Tamtiež.)


Kresba: Ľubomír Kotrha

Poslušnosť slušnej mládeže počas minuloročnej horúcej zimy mala pre pána prezidenta cenu zlata. Čas na vytvorenie straníckej platformy by mu síce poskytla aj úradnícka vláda, ale tú po vládnej koalícii odmietla aj tzv. demokratická opozícia na čele s Richardom Sulíkom, ktorý nikdy nemal tak blízko k premiérskemu kreslu, ako vo vybičovanej spoločenskej atmosfére po vražde novinára a jeho snúbenice. A kde sa vo vtedajších prieskumoch motkali jeho prípadní súperi, nejaké Progresívne Slovensko či Beblavého SPOLU! Čo Sulíka priťahovalo ako lampa nočného motýľa, to nadstraníckeho prezidenta so straníckymi ambíciami desilo, ale pretože väčší berie, prezident namiesto predčasných volieb odklepol rekonštrukciu vlády pod vedením Petra Pellegriniho.

V záujme upokojenia politicko-spoločenskej situácie na Slovensku, ako inak!

Zdá sa, že svätý Andrej získaný čas nepremrhá, lebo ním ohlasovaná nová politická kultúra priniesla po Jurajovi Šeligovi ďalšie zázraky: občania Spišského Hrhova si zvolili za starostu nezávislého kandidáta Vladimíra Ledeckého a hľa, obecnému úradu z ničoho nič šéfuje partajník Vladimír Ledecký; to isté sa udialo s nezávislým primátorom Hlohovca Miroslavom Kollárom... Možno sa ich pytačky s Kiskovou stranou uskutočnili už pred komunálnymi voľbami, len ohlášky sa akosi pozdržali. S chameleónmi si to určite vybavia ich voliči. No prezidentova misia v samosprávach nie je najslušnejším signálom tamojším občanom, čo sa v intímnych priestoroch radníc i obecných úradov robí s ich volebnými lístkami! Keďže tvorcovia legislatívy takú degradáciu voliča nemohli tušiť, mala by zakročiť profesorka Iveta Radičová, garantka hodnotovej orientácie Kiskovej politickej platformy. Zato Miroslava Beblavého Andrejovo premieňanie Šavlov na Pavlov tak očarilo – alebo za Progresívne Slovensko/SPOLU tak vyplašilo? –, že mu odpúšťa predmet bývalého podnikania či daňové a pozemkové prešľapy.

Ešteže nás nedávno potešila novozvolená prezidentka Zuzana Čaputová, keď sa pasovala na nositeľku kontinuity v Prezidentskom paláci! Že by „mamičkinej bojovníčke za spravodlivosť“ naozaj nezaplo, čo jej nahovorili hovoriť do kamier a mikrofónov?