Právo na drogy. Kriminalizácia a legalizácia drog

Počet zobrazení: 3164

marihuana.jpgNa konci minulého mesiaca schválila dolná komora uruguajského parlamentu legalizáciu pestovania a predaja marihuany. Ak zákon prejde aj senátom, štát preberie kontrolu a reguláciu celého procesu produkcie a distribúcie marihuany a jej derivátov. Uruguaj môže byť prvou krajinou sveta, kde bude marihuana úplne legálnou drogou.

V prípade schválenia zákona senátom sa marihuana v Uruguaji stane právne rovnocennou káve, alkoholu či tabakovým výrobkom, ktoré sú takisto považované za drogy, sú však spoločensky akceptovanejšie. Takéto posúvanie hraníc dovoleného a zakázaného nie je úplne zriedkavé. Počas histórie sa tieto hranice neraz menili podľa toho, ako to bolo práve politicky vhodné.

Káva, tabak, alkohol, marihuana, kokaín, ópium, heroín, LSD, speed, extáza, válium a mnohé iné. Všetky tieto obľúbené tovary boli v nejakom čase zakázané a ich používanie trestané. Tie najstaršie – prírodné sa užívali nepretržite celé veky a do nemilosti sa dostávali postupne až s príchodom moderného štátu. Tie neskoršie – syntetické sa dostávajú do ilegality už skoro po svojom zrode. Na ich odstránenie sa používali rôzne zákony a tresty, ktoré mali čo najefektívnejšie odradiť užívateľov od ich konzumácie a výrobcov od produkcie.

Snáď za najnevydarenejšiu protidrogovú snahu sa dá považovať prohibícia v Spojených štátoch v dvadsiatych rokoch minulého storočia. Volsteadov zákon z roku 1919 znamenajúci úplný zákaz alkoholických výrobkov bol v decembri 1933 zrušený 21. dodatkom ústavy. Za necelých 14 rokov platnosti mal zákon za následok výrazné zvýšenie spotreby alkoholu, trojnásobný nárast počtu barov, mnoho otráv a nesmierne obrovské rozšírenie organizovaného zločinu.

Mala prohibícia chrániť spoločnosť pred úpadkom, alebo sa zákonodarcovia len snažili presvedčiť o vlastnej duševnej prevahe? Abraham Lincoln povedal o alkoholikoch: „Domnievam sa, že tí z nás, ktorí nikdy neprepadli alkoholu, boli zachránení skôr nedostatkom apetítu, než nejakou duševnou či mravnou prevahou nad tými, ktorí neodolali. Ba čo viac, verím, že keby sme hodnotili pravidelných pijanov ako triedu, našli vy sme v ich hlavách a srdciach vlastnosti, ktorými by vynikali nad ktorúkoľvek inú triedu.“

Niektoré z ďalších zákonov, ktoré sa v minulosti zaoberali nezákonnými látkami, sú skôr smiešne, iné však aj smutné a absolútne nepochopiteľné. V Arizone, roku 1982, vydali zákon, ktorý zakazuje vedomé vdychovanie či pitie prchavých materiálov, obsahujúcich toxické látky. V školách v štáte Massachusetts v roku 1984 navrhli vylúčiť každého stredoškoláka, u ktorého by boli nájdené akékoľvek lieky, vrátane acylpyrínu, pretože je v nich možné ukryť napríklad aj dávku LSD. V roku 1956 bol v USA prijatý zákon, ktorého súčasťou je možnosť trestu smrti pre osobu, ktorá predá heroín neplnoletej osobe. Podľa zákonu z roku 1967 mohol sudca nariadiť drogovo závislému povinnú ústavnú liečbu až na 5 rokov.

V roku 1977 zadržali americkí policajti 50 ton marhuľových jadierok, ktoré mali byť použité na liečbu rakoviny. Úrad pre potraviny a lieky ich účinnosť neuznal, čím ich označil za ilegálne. Túto policajnú akciu v tom čase označili za najúspešnejší prípad zhabania suroviny na výrobu ilegálnych drog v histórii USA.

Ani káva a tabak to nemali také ľahké, kým si štáty neuvedomili ich ekonomický potenciál. V 17. storočí v štáte Waldeck (dnešné Nemecko) vypláca panovník odmenu každému, kto udá pijaka kávy a za ruského cára Michaila Fjodoroviča Romanova (1596 – 1645) bol odsúdený na trest smrti každý, u koho sa našiel tabak. Ešte predtým ho však mučili dovtedy, kým neprezradil svojho dodávateľa. V roku 1921 v štrnástich štátoch USA bolo zakázané fajčiť.

O 43 rokov neskôr už podľa štatistiky cigaretové výrobky putujú cez pult častejšie ako akýkoľvek iný predmet, okrem peňazí. V roku 1964 je  vláda USA najväčším investorom do tabakového priemyslu, pričom investuje (16 mil. dolárov) do podpory cien tabaku formou dotácií, a zároveň v rámci programu Potraviny pre mier vyváža nadprodukciu do zahraničia. O dva roky neskôr Ministerstvo poľnohospodárstva USA platí filmovým štúdiám Warner Brothers, aby do dokumentárneho filmu, ktorý má byť distribuovaný v zahraničí, zaradili scény na stimuláciu fajčenia.

Aj dnes je vidieť schizofréniu štátneho aparátu v otázke fajčenia, kedy sa na svete prijímajú rôzne zákony na reguláciu fajčenia (zákaz reklamy tabakových výrobkov, odstrašujúce obrázky alebo pripravované jednotné balenie cigariet v podobe čiernobielych škatuliek), štáty však z obavy zo straty veľkej časti príjmov reálne kroky na obmedzenie fajčenia nepodnikajú.  

V roku 1912 sa americký prezident Theodore Roosevelt zasadil o usporiadanie takzvanej „Medzinárodnej ópiovej konvencie“ pre medzinárodný boj proti užívaniu narkotík. V 1920 americké ministerstvo poľnohospodárstva nabáda Američanov na „výnosné pestovanie konope“, ktoré sa v tom čase ešte využívalo prevažne priemyselne. O 17 rokov neskôr bol prijatý zákon o zákaze marihuany. V rámci „vojny proti drogám“, keď z predajcu drog urobili vraha a z užívateľa nevinnú a nemocnú obeť trpiacu chorobou, bol istý muž z Virgínie v roku 1982 za držanie zhruba 28 gramov marihuany v hodnote asi 200 dolárov, odsúdený na  40 rokov väzenia.

Tieto príklady z histórie ukazujú, ako sa pozícia, ktorú jednotlivé drogy v spoločnosti zastávali. menila. Zákazy pod hrozbou trestu smrti striedali legalizáciou či dokonca podporou. Peniazmi zo zdanenia už spoločnosťou akceptovaných drog žiadna krajina nepohrdne, ale väčšina sa príliš nehrnie do legalizácie tých menej udomácnených. Možno zo strachu z vedľajších účinkov drog na spoločnosť v oblasti morálky, možno zo strachu, aby si ľudia nezvykli na „prílišnú“ slobodu.

Drogy sú iste veľmi nebezpečné a návykové, ale rovnako dôležité ako zdravie fyzické je zdravie psychické. Ak sa už raz štát pustí do ochrany zdravia, tak sa oň môže začať starať komplexne. Môže začať ľudí chrániť hlavne pred ich vlastnou hlúposťou. Vybrať správne šetriace žiarovky, tvar banánov, vhodné účesy, domy, knihy a myšlienky. Oveľa nebezpečnejšie ako drogy sú ľudia, ktorí sú presvedčení o svojej duševnej prevahe a chcú pomáhať iným aj proti ich vôli. Rečou Biblie: farizejskí samaritáni.

Uruguajský senát má o úplnej legalizácii rozhodnúť do konca roka. Zákon má podporu aj samotného prezidenta krajiny. bývalého partizána José Mujica, avšak až dve tretiny obyvateľov sú podľa prieskumov proti. Bude zaujímavé sledovať, ako tento zákon dopadne a ako prípadne ovplyvní drogovú politiku vo svete.

(V článku som použil údaje z knihy Thomasa Szasza, Drogy: História jednej hystérie)

Foto: warrantedarrest / Creative Commons
 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984