Pozor, dieťa vo vaničke!

Počet zobrazení: 2996

Internetu kraľuje video s vyhlásením Roberta Fica k rozsudku Najvyššieho súdu vo veci poslanca Milana Mazureka. Nemá nijaký zmysel pridať sa k vykladačom, všetko je na webe.

Konkurenční politici pochopili video ako svoju príležitosť, Smer má najviac voličov, tam treba rozkývať loďku a hádzať záchranné lano stroskotancom. Nie nadlho, po víťazstve poletia cez palubu, veď kto by už len bral vážne ľudí, ktorí volili Fica. Sociálne siete vrú a zatiaľ v našich stratených dolinách plynie život.

Zaplakali sme, keď v mikrobuse zahynuli mamy, ktoré chodili na roboty do Rakúska. Zovrelo nám hrdlo nad osudom rozpadnutej rodiny vo filme Marka Škopa Eva Nová. Mamy odchádzajú na týždňovky opatrovať starých ľudí do Rakúska, otec pije a deti s vystrašenými očkami hľadia na svoj rozvrátený domov. Dobre sme tú transformáciu urobili! Čo nezarábalo, muselo preč.

V štátnych podnikoch je korupcia, tvrdia hrdinovia transformácie. Zato v súkromných, ktoré svoj zisk posielajú do materských krajín, to sype. Slovensko sa nám vyľudnilo. V zapadnutých okresoch nemáme lekárov, v ambulanciách musia slúžiť dôchodkyne a dôchodcovia, čo bude, ak umrú? Nič, nemocnicu zatvoríme, zefektívnime. Ministerka Andrea Kalavská hovorí, že sa to už deje. Živelne. Treba ju počúvať!

Toto leto sme sa smiali a plakali nad príbehom chudobných ľudí vo filme Loli paradička. Aj oni majú srdce, aj oni majú veľké city a aj oni musia jesť. Na tom začiatku pri objasnenej krádeži sa Milan osopí na Veronku, prečo kradla.

„Bo som bula lačna,“ povie odzbrojujúco. Nikto sa v kine nepohorší, zato v živote? Sú to zlodeji, nechce sa im robiť, iba deti plodia, berú pracovitým ich drahé mozole…

No veď áno, kradnú a nebuďme pokrytci, že nás to neštve. Ale: kradnú, aby neboli hladní! Nie preto, aby mali viac – drahých kabeliek, drahých oblekov, drahé dovolenky… Podporiť odsudky voči nim znamená, že si zaviažeme oči. Kto je silnejší, bude revať silnejšie. Krásna Veronka potiahne chudákovi bez nohy dva turecké medy, on jej ich nájde v kabelke a rozvinie sa príbeh. Na jeho konci je chudák už aj bez srdca, uniesla mu ho Veronka, ktorú zasa uniesli obchodníci s bielym mäsom nevedno kam.

Spisovateľ Rudo Sloboda spracoval denníkové záznamy obyčajnej ženy, nazval ju Anna Novoveská. Potĺka sa od raného detstva ako slúžka v Košiciach, núdza jej otvorí dvere do sveta – konkrétne Užhorodu, kde stretne rovnako chudobnú slúžku. Sestra Anky sotí jej kamarátku do priekopy a vysvetlí:

„Ty nič nemáš, ona nič nemá, s takou sa nemôžeš spájať, lebo keď sú dvaja chudobní, len sa navzájom potopia. Musíš sa jej zbaviť!“

Na trhu bez prívlastkov je to tak. Všetci môžu byť bohatí, ale bohatí nemôžu byť všetci. Chudoba by vraj nemala mať ani rovnaké práva ako tí, čo sú usilovní, múdri, mladí a všetkého schopní, lebo len oni platia dane a len oni vytvárajú spoločenské dobro. Aj úžeru.

Sociálna demokracia má a musí mať oči aj uši, práve pre tých najnúdznejších. Boháči svoje zastúpenie majú všade.

(Text vyšiel na Pravda.sk 12. 9. 2019)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984