Postrehy z Barcelony

Výstavy, koncert, basketbal aj politika
Počet zobrazení: 4027

Keďže všetky najvýznamnejšie umelecké pamiatky katalánskej metropoly už poznám (Gaudího vily, Národný palác umenia, múzeá Picassa, Miróa a secesie), musel som sa pri kratšom pobyte v tomto krásnom meste uspokojiť len s niekoľkými práve prebiehajúcimi výstavami. Po ich prehliadke som však bol nútený konštatovať, že to bola skôr „druhá liga“.

barcelona.jpg
Ilustračné foto: Jorge Franganillo / Flickr

Dve z nich prezentovali ženské videnie sveta. Výstava s názvom Herselves chcela ukázať, ako ženy umelkyne vnímajú samy seba. Predsa o čosi zaujímavejšia bola výstava venovaná ženám surrealistkám. Organizátori z nich vybrali len tie, ktoré mali nejaký vzťah ku Katalánsku. Aj tak však medzi nimi boli Američanka Lee Miller, Angličanka Leonora Carrington, Francúzska Valentine Hugo (ktorá svojho času s Bretonom navštívila v Katalánsku Dalího), do Latinskej Ameriky emigrujúca Španielka Maruja Mallo, Katalánka Ángeles Santos a zlatou visačkou mala byť dnes všeobecne známa Mexičanka Frída Kahlo. Z jej troch malieb frapantne pôsobil jej „genitálny autoportrét, nápadne pripomínajúci geometrické obrazce, aké kreslia pubertiaci po plotoch.
Galéria Mayoral, kde sa táto výstava uskutočnila, sa od roku 1989 špecializuje na diela moderného umenia. Čosi úplne iné sa dalo vidieť len pár metrov od nej, kde vo výstavnej sieni kombinovanej s predajom umeleckých diel inštalovali výstavu sociálne ladených fotografií slávneho španielskeho režiséra Carlosa Sauru s názvom Španielsko v päťdesiatych rokoch. Najzaujímavejším záberom bol pohľad námestie, na ktorom stovky Španielov vítali pri návrate z mexického exilu slávneho režiséra Luisa Buňuela.

Najväčším zážitkom však pre mňa bola návšteva bývalej Nemocnice sv. Pavla a sv. kríža vybudovanej v rokoch 1902 – 1930 slávnym Gaudího konkurentom Lluisom Domenechom i Montanerom, ktorý je aj autorom slávneho secesného Paláca hudby. Nemocničný komplex pozostáva z dvanástich budov na rozlohe 27-tisíc metrov štvorcových, pričom jednotlivé pavilóny sú pod zemou pospájané sieťou tunelov. V súčasnosti v komplexe sídlia viaceré kultúrne a vedecké inštitúcie, no predovšetkým umožňujú návštevníkom, ktorým sa ešte neprejedla barcelonská secesia (tu nazývaná ako modernizmus) pokochať sa výzdobou viacerých objektov a tiež prezrieť si výstavu z dejín nemocnice, ktorej podstatná časť sa nachádza v bývalej obrovskej miestnosti pre tridsať pacientov. V deň mojej návštevy sa v jednej zo sál uskutočnil koncert speváckeho zboru nemocnice Vall d´Hebron, čo je predmestie Barcelony. Amatérske teleso uviedlo hlavne ľudové piesne národnostne pestrého Iberského polostrova (španielske, katalánske, baskické, galícijské), ale aj piesne grécke, gruzínske, židovské a českú Okolo Hradišťa. Za pozornosť však stojí, že koncert sa začínal, ako inak, katalánskou hymnou. V tom istom čase na veľkom námestí komplexu tancovali mladí i starí Barcelončania za zvukov reprodukovanej hudby. Na hudobné produkcie som však tentoraz nemal šťastie. V spomínanom Paláci hudby, kde som v minulosti zažil vysoko kvalitné koncerty, tentoraz vystupovali lokálni operní umelci s áriami z talianskych opier za potlesku príliš žičlivých poslucháčov . Ani do slávneho operného divadla Teatro Liceu som sa tentoraz nedostal, lebo predstavenie Massenetovho Werthera (podľa Goetheho románu), na ktoré som mal vstupenku, zrušili. Namiesto kultúrneho podujatia som teda navštívil basketbalový zápas európskeho pohára medzi Barcelonou a Istanbulom. Paradoxne v zostave domácich hrali Američania, Chorváti, Srbi a len jediný Španiel. Aj to je globalizácia.

Pomerne málopočetný kultúrny program som tentoraz nahrádzal sledovaním miestnej televízie. V jej spravodajstve sa len veľmi málo človek dozvedel, čo sa dialo vo svete, zato domáca politika sa preberala odpredu i odzadu. Hitom bola korupčná aféra bývalého predsedu regionálnej autonómnej vlády Artura Masa, skúseného politika, ktorý sa pôvodne písal ako Arturo, no potom sa v ňom prebudilo katalánske cítenie a rodné meno si skrátil na Artur. Keďže je dnes stúpencom nezávislého Katalánska, aféra má aj chúlostivý politický kontext. Prekvapením pre mňa bolo, že na rozdiel od Slovenska, v Barcelone sa nekonali demonštrácie proti „korupčníkovi“, ale naopak, na jeho podporu. A korunu tomu nasadil sám politik, ktorý odmietol na súde vypovedať, údajne pre jeho zaujatosť. V tieni tejto aféry zostali aj televízne reportáže o vražde manželky robotníka, automobilových nešťastiach či migračnej kríze. O tej som videl v barcelonskej televízii viac záznamov ešte pred dvoma rokmi, kedy sme my o nej ani nechyrovali. Zato vtedy som videl televízne zábery policajtov striekajúcich slzotvorný plyn na Afričanov, ktorí sa márne pokúšali dostať cez drôtený plot do španielskych enkláv na africkom území.

Útechou za nie celkom vydarený pobyt mi bolo tamojšie počasie. Odchádzal som z Bratislavy po zamrznutých chodníkoch, v katalánskej metropole som sa mohol dve-tri hodiny denne slniť.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984