Postavenie pracovnej sily v neskorom kapitalizme

Počet zobrazení: 3308

V období vzniku kapitalizmu „stvorila“ priemyselná revolúcia nový model podnikania, v ktorom získal vlastník výrobných prostriedkov relatívne veľkú výhodu oproti námezdnej pracovnej sile. Na tvorbe tovarov sa v značnej miere podieľali stroje a zariadenia, ktoré boli vo veľkom nepomere k hodnote ľudskej práce. Postupom času sa postavenie námezdne pracujúcich vďaka odborom, ale aj vďaka súpereniu systémov postupne zlepšovalo a po druhej svetovej vojne dosiahlo svoj vrchol. V západnom svete prestal existovať fenomén chudobného zamestnaného –každý, kto pracoval na plný úväzok, dosiahol životnú úroveň, pri ktorej boli saturované všetky jeho základné potreby. Pred érou globalizácie boli takto zabezpečení aj zamestnanci s nižšou kvalifikáciou jednoducho preto, že na trhu neexistovala ponuka, ktorá by dokázala túto prácu ohodnotiť nižšie.

Globalizácia všetko zmenila. Voľný pohyb tovarov a služieb, globálny finančný systém a dokonalá logistika spôsobili, že jednoduchšie a ekologicky náročnejšie výroby sa začali masívne presúvať do štátov tretieho sveta. V krajinách, v ktorých neplatia elementárne sociálne, psychohygienické a hygienické pracovné podmienky (detská práca, extrémne dlhý pracovný čas), kde absentuje zdravotné, sociálne či dôchodkové poistenie alebo ekologické štandardy, nadnárodne korporácie využívajú lacnú pracovnú silu bez akýchkoľvek etických zábran. Z času na čas sa to prejaví nejakou katastrofou, napr. nedávno v textilnej továrni v Bangladéši – pri požiari  tu zahynulo takmer štyristo robotníčok, ktoré pracovali dvanásť až štrnásť hodín denne za 70 až 100 eur mesačne v halách bez klimatizácie. Je jasné, že v takejto konkurencii nemôžu európska, ale ani americká nízkokvalifikovaná pracovná sila obstáť. Šancu majú  iba špičkoví odborníci. Žiaľ, nie každý disponuje schopnosťou získať špecifické zručnosti; vzniká teda začarovaný kruh.

Pravda, popritom aj  rastie konkurencia. V západnom svete v ostatných desaťročiach vidieť jasný ústup od technických či prírodných vied k vedám humanitným. Čoraz menej obyvateľov západného sveta je ochotných študovať náročné technické či prírodovedné odbory, čo však neplatí o takzvaných rozvíjajúcich sa ekonomikách. V indickom Silicou Walley v Bangalore či v čínskom Daliane študuje viac inžinierov než v celom Nemecku. Dopyt po ich kvalifikácii je enormný – a minimálne v prípade Indov tam negatívne nepôsobí ani jazyková bariéra. Takto kvalifikovaní experti konkurujú tým západným, a to buď vďaka outsourcingu, keď sa množstvo softwarových úloh rieši priamo v Indii (firma Oracle maximálne využíva schopnosti svojej indickej divízie), alebo vďaka ľahkej dostupnosti zelených kariet, ktoré im umožňujú dostať sa na Západ.

Podstatne vyššia orientácia na znalosti a schopnosti pracovnej sily ju však emancipuje pred zamestnávateľom starého typu. Ideálne si to môžeme ilustrovať na príklade reklamnej agentúry. Vstupné náklady (počítače a príslušný softvér) sú relatívne mizivé v porovnaní so schopnosťami zamestnancov vymyslieť a vyprodukovať vysoko sofistikovaný produkt. Podobne je to v prípade médií. Úspešnú redakciu netvoria kancelárie a počítače, ale schopnosť žurnalistov priniesť čitateľom či divákom atraktívne informačné posolstvo. Prirodzene, až také jednoduché to nie je. V čase, keď môže byť žurnalistom takmer každý bloger, sa oveľa ťažšie monetizuje informačný obsah. Printové médiá sa stavajú luxusným tovarom,  ktorý konzumuje čoraz menší počet čitateľov. Transformácia na nové mediálne prostredie je najzásadnejšou výzvou súčasných vlastníkov médií.

A podobné je to aj v iných oblastiach kreatívneho priemyslu. Schopnosť ponúkať invenčné  projekty otvorila na jednej strane netušené možnosti, na strane druhej spôsobila extrémnu konkurenciu. Médiá dnes a denne napríklad opisujú zopár úspešných startupov ako príklad amerického sna. Iste, príbehy značiek ako Google, Facebook, Skype či Whats App a zopár ďalších hovoria o tom, že sa vytvárajú možnosti, aby aj garážové firmy predala svoj nápad za miliardy dolárov. Nehovoria však už o tom, že je to šanca len pre veľmi úzku vrstvu mimoriadne nadaných a tvorivých.

A z toho vyvstáva aj problém súčasného sveta – extrémne maximalizuje zisky víťazov a vytvára obrovské armády porazených. Všetci nemôžu byť  geniálni a na porazených sa v tomto zápase vôbec nemyslí. Pokiaľ sa tí najschopnejší nebudú väčšou mierou zúčastňovať na nákladoch spoločnosti, smerujeme ku kolapsu. V každej spoločnosti je totiž  už z definície pojmu najviac ľudí priemerných. A ak táto skupina bude v masovom meradle okradnutá o svoje  základné istoty, k ničomu dobrému to nemôže spieť.

Vyšlo v Literárnom týždenníku 23 - 24/2015

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984