Reklama
Reklama

Posledná Donaldova nádej sa volá Mike Pence...

Počet zobrazení: 1151

Na poslednú chvíľu má vraj Donalda Trumpa zachrániť jeho viceprezident Mike Pence. Tento 61-ročný bývalý guvernér štátu Indiana môže, ale aj nemusí šiesteho januára vyniesť konečný ortieľ nad nevydarenými prezidentskými voľbami z tretieho novembra práve skončeného roku. Pence je na rozdiel od biznismana Donalda viac či menej politickým profíkom a presvedčeným republikánskym konzervatívcom. Od samého začiatku, ako sa pred štyrmi rokmi objavil na najvyššej politickej scéne ako viceprezident a teda v napr. v prípade nejakej nehody – ráta sa aj s náhlou smrťou prezidenta –stal by sa aj jeho okamžitou náhradou. Len si spomeňme na Johna Kennedyho, ktorého zastrelili v Dallase a len niekoľko minút po poslednom výdychu prebral, a to dokonca na palube lietadla Air Force 1, jeho post vtedajší viceprezident Lyndon Johnson. Teraz je situácia iná: Donald Trump stále fyzicky žije, ale jeho, obrazne povedané, politická smrť sa zdá neodvratná. Teda aspoň pre túto chvíľu. A práve pred terajšou politickou smrťou—lebo ak to nevyjde, tak o štyri roky mieni znovu na najvyšší post kandidovať – mu má pomôcť práve Mike Pence.

donald_trump_and_mike_pence_-_caricature.jpg
Donald Trump a Mike Pence. Karikatúra: DonkeyHotey, Wikimedia.org

Ten je nielen viceprezidentom a teda druhou postavou po prezidentovi, ale je aj formálnym predsedom Senátu. Hlavnej komory amerického zákonodarného zboru Kongresu po Snemovni reprezentantov. To by ešte nemuselo veľa znamenať, ale šiesteho januára, teda už o pár dní sa práve v Kongrese zídu jeho staronoví, ale aj novozvolení členovia s výnimkou nedokončených senátnych volieb v štáte Georgia a okrem vlastnej prísahy formálne uzatvoria aj výsledok prezidentských volieb.

Nuž, možno si povieme, čo je to za zmätok: predsa Amerika a aj celý svet vedia, že novozvoleným prezidentom je demokrat Joe Biden a tak teda o čom je ešte reč. Navyše víťaza volieb potvrdil aj zbor voliteľov štrnásteho decembra, a tento výkon je podľa ústavy zásadný pretože voľba US prezidenta je nepriama a teda vlastne až voľba voliteľov zastupujúcich jednotlivé americké štáty dáva bodku za celým volebným procesom. Niečo sa však v americkom „demokratickom“ súkolí poriadne pokazilo. Základné súvislosti je vhodné znovu pripomenúť, lebo faktom ostáva, že niečo sa malo či mohlo, alebo nemalo či nemohlo udiať. Slovom, aby to neznelo zvlášť komplikovane, Donald Trump si bol napriek chaosu okolo pandémie s covidom istý druhým víťazstvom a v pokračovaní vo vytýčenom programe zhrnutom do dvoch základných sloganov. Teda, povestné heslo America first a druhé MAGA/Make America Great Again – Urobme Ameriku znovu veľkou/. Kto z Američanov by sa nechcel či nemienil na takom programe podieľať, ak bol na čele projektu práve zvlášť podnikateľský úspešný ako nikdy na prvý pohľad nestarnúci a nikdy sa nevzdávajúci miliardár Donald Trump po boku s mladou manželkou Melaniou.

Pred vyše štyrmi rokmi vyhral s týmto programom voľby, čo v radoch amerických demokratov vyvolalo nebývalý šok a vtedajšia ich prezidentská kandidátka pani Hillary Clintonová, presvedčená o svojom víťazstve prehru dosiaľ neprechodila. Pravdaže, nebola najlepším výberom, ale v strane má naďalej nesmierny mocenský vplyv jej manžel a bývalý prezident Bill Clinton. A treba dodať, že ten viedol Ameriku po celé dve volebné obdobia a na záver sa blysol zaujímavým prerieknutím o možnosti zostať v úrade ešte jedno, teda tretie volebné obdobie, čo však americká ústava nedovoľuje. Takže, Hillary prehrala a nestala sa prvou ženou v americkej histórii na najvyššom poste, aj keď bez akejsi zaujatosti len poznamenávam, že najmä o tento fakt jej išlo.

Nuž ale dobre.

Donald Trump, ktorý prišiel do politiky z podnikateľského prostredia, zaujal Američanov svojím projektom predchádzajúcim hviezdnym a najmä televíznym vystupovaním nielen v ženských súťažiach krásy, ale aj v ostro sledovanej show /You are fired – Máš padáka/, kde vyzdvihoval, no najmä vyraďoval mladých účastníkov súťaže uchádzajúcich sa o formálne, ale aj o neformálne pracovné zaradenia v mnohých oblastiach americkej spoločnosti. Donaldov projekt bol teda veľký a treba dodať, že najmä veľmi ľúbivý a reklamne pôsobivý. Veď čo na bežných Amíkov zaberá, ak nie reklama na všetko možné, čo si len ľudská bytosť dokáže v najhlbšej fantázii predstaviť. Reklama, a teda povestný marketing, čo je iba falošnou náhradou na „horšie“ znejúce slovo propaganda, dokáže neuveriteľne ovplyvniť dušu amerického človeka snívajúceho o najväčšom zázraku, ktorý nesie ten najbombastickejší názov American dream /Americký sen/. No povedzte, čo môže byť ešte väčšie, robustnejšie, veľkolepejšie, než sa k niečomu tak priamo až nebeskému utiekať. Lenže, Donald Trump bol a ostáva práve jasným príkladom tohto sloganu. Jemu sa americký sen splnil do najväčšieho víťazstva: stal sa americkým prezidentom! A jeho heslá America First či MAGA sú iba vynovenejším pôvodného výkriku, teda amerického sna.

A treba povedať, že sa mu spočiatku darilo najmä v ekonomickej oblasti a jeho kroky pocítil aj svet. Donald Trump sa stal chceným, alebo aj nechceným , no výrazným pojmom. Na kolená ho zrazila predovšetkým pandémia koronavírusu. A ak sa raz bude hodnotiť jeho prezidentovanie a prehra, tak práve pandémia sa bude môcť označiť za jeden z dôvodov jeho straty. Teda nie ako pandémia samotná, ale jeho viac či menej chaotický prístup na jej vyriešenie /napokon situáciu zvládol vo svete málokto/, aj keď Američanom predsa len stihol dať pod stromček vakcínu, ako sľuboval. Len veľká škoda pre neho, že to nestihol do tretieho novembra, teda to toho čarovného volebného dňa...

Lenže Donald Trump si vtedy veril a verí aj naďalej napriek tomu, že spomínaný zbor voliteľov mu štrnásteho decembra prisúdil iba 232 hlasov a demokratovi Joeovi Bidenovi víťazných 306, pričom na víťazstvo vo voľbách stačila väčšina 270 hlasov z celkového počtu 538, to je číslo zodpovedajúce počtu členov zákonodarného zboru. Teda sto senátorov a 438 členov Snemovne reprezentantov. Donald je teda presvedčený o tom, že víťazstvo patrí jemu a  čo je ešte dôležitejšie, tvrdí, že demokrati a teda partia okolo Joea Bidena – ide najmä o bývalého prezidenta Baracka Obamu, potom Hillary a najmä silného muža v strane, Billa Clintona – mu jasné víťazstvo pekne krásne mnohými manipuláciami najmä s hlasovacími lístkami posielanými poštou, ukradli. Neuznáva nielen fakt, že prehral na  počet všeobecných hlasov voličov s rozdielom až dvadsať miliónov – najnovšie čísla hovoria, že v ľudovom hlasovaní získal Joe Biden skoro sto miliónov hlasov a Donald okolo 80 miliónov – pričom Trump a jeho skupina tvrdia, že ide presne o opak a že tých dvadsať miliónov, ktoré si prisúdil Biden, patrí vlastne jemu. A že teda aj počet voliteľov by mal byť presne opačný...

Nuž, stalo sa niečo takmer neuveriteľné. A keďže Donald výsledky volieb naozaj neuznal a naďalej neuznáva a jeho právnici podali až šesťdesiat žalôb na volebné podvody, prechmaty a krádeže až na Najvyšší súd, no tam neuspeli. A tak posledná Donaldova šanca nesie meno Mike Pence. Ten bude teda šiesteho januára predsedať slávnostnému zasadaniu oboch komôr Kongresu. V jednej chvíli prinesú do zasadacej sály olivrejovaní strážcovia kožené boxy karmínovo červenej farby a otvoria ich pred Mikeom Pencom. Ten podľa zaužívaného ceremoniálnu dostane tridsať minút na historickú chvíľu. V tých boxoch budú umiestnené hlasy voliteľov a viceprezident ich má prerátať a certikovať. A práve to má byť tá veľká chvíľa pre Trumpa. Mike Pence by mal na základe podania skupiny republikánskych senátorov hlasy prerátať a tie zo šiestich kontroverzných štátov, napr. z Pennsylvánie, Wisconsinu či Georgie, pekne krásne Bidenovi neuznať a prifariť ich Donaldovi. Potom by oznámil výsledok a členovia Kongresu by mali vyhlásiť Donalda Trumpa za víťaza a zostal by v Bielom dome na ďalšie štyri roky...

Aby sme si nemysleli, že niečo také je nemožné. Možné to je, aj keď Mike Pence si nie je svojím postavením istý, a preto sa aj sám obrátil na federálneho sudcu, či mu taká právomoc naozaj prislúcha.

Ale spomeniem v tejto súvislosti jedno meno. Ide o akéhosi Alexandra Macrisa, ktorého americké média označujú za internet supervillain /teda za internetového super darebáka/, čo je, pravdaže, hanlivý prívlastok, lenže tento chlapík patrí k tzv. pollsterom, teda k ľuďom podporujúcim a sledujúcim a zároveň aj hodnotiacim vzostup toho ktorého kandidáta. A tento muž pracuje pre veľmi vplyvnú skupinu Rasmsusen pollster report Republikánskej strany. No a práve v súvislosti s postavením Mikea Pencea ako predsedu Senátu a teda ako muža, ktorý môže ešte Trumpovu nádej prebudiť k životu, si spomenul na známe Stalinove slová o tom, že voľby nevyhrávajú voliči, ale tí, ktorí výsledky volieb preratúvajú... Veľmi vážne Penceovi odporučil, aby túto metódu skúsil aj v amerických pomeroch...

MICHAL HAVRAN

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama