Reklama
Reklama

Politológia je späť – okamih pravdy(?) v Uzbekistane

Počet zobrazení: 1835

Stredná Ázia je osobitá sama o sebe. Vonia baraninou, koninou, rozmanitým a výdatným plovom, dobrým čajom a fantastickými lepjoškami, ktoré dokáže vydať jedine naturálny tandir. Ľudia sú tam fantastickí, dobrí, ale dôslední (vo všetkom). Osobitosť je v jej špecifikách, ktoré si všimne každý návštevník, ak prejde všetkých jej päť súčastí.

Lenže jedna z nich – Uzbekistan – bola, je a ešte asi dlho bude osobitá aj inak.
 

Prečo?
 

Tak napríklad. dňa 29. januára 2019 podpísal prvý postkarimovovský prezident Šavkat Mirzijajev svoje rozhodnutie číslo ПП-4139-сон.: „О мерах по повышению эффективности подготовки кадров, фундаментальных и прикладных исследований в области политических наук“ (O opatreniach na zlepšenie efektívnosti odbornej prípravy kádrov základného a aplikovaného výskumu v oblasti politických vied /politológie/).[1]

barakhan_madrasah_tashkent_843.jpg
Barakchánová medresa v Taškente. Foto: Ymblanter / Wikipedia

Tak sa skoro po deviatich rokoch uzatvára jedna bizarná kapitola uzbeckého školstva.

Znovu bude zriadená (a tým zahájený prijímací proces pre študentov v učebnom roku 2019/2020) prvá Katedra politológie v rámci Univerzity svetovej ekonomiky a diplomacie v Taškente (Университет мировой экономики и дипломатии - УМЭД).[2]

Týkať sa to bude cca 20 nádejných poslucháčov bakalárskeho programu. V rámci magisterského programu „Aplikovaná politológia“ má byť prijatých 10 študentov (dvaja štipendisti vlády Uzbekistanu).

Časom by sa mal rozbehnúť aj špeciálny doktorandský program „Politická veda“ s predpokladom vychovať štyroch PhD. a dvoch ScD. absolventov, ktorí by sa mali stať „kádrovým“ základom obnovujúceho sa odboru.

V danom historickom okamžiku ani nejde o počet nových adeptov vied politických, ale o fakt že sa politológia oficiálne vracia do Uzbekistanu, do jeho vysokoškolského systému.
 

Jedinečný „uzbecký model“
 

V Uzbekistane prestali prijímať študentov v odbore politológia v roku 2010 a v roku 2015 bolo vyučovanie politológie v krajine prerušené úplne.

Bolo to v súlade s Príkazom č. 310 ministra vysokého a stredného špeciálneho vzdelávania Uzbekistanu Ališera Vachabova zo dňa 24. augusta 2015. Z celouzbeckého študijného programu „Politológia: Teória a prax budovania demokratickej spoločnosti v Uzbekistane“ bolo vyškrtnuté prvé slovo – teda politológia.

Uzbecké autority tento rozsudok smrti nad politológiou motivovali tým, že témy predmetu sú totožné s druhými vedami a že dokonca politológia ani nemá vedeckú metodológiu (čo nie je pravda).

Ďalej, že študijná a iná literatúra vychádzala len zo západných zdrojov a konceptov (čo tiež nebola pravda), že odbor dostatočne nepracoval s historicko-národným dedičstvom a zrkadlovo nedostatočne vysvetľoval špecifikum „uzbeckého modelu“ budovania štátu a fungovania uzbeckého politického systému.

Okrem toho sa vraj ukázalo, že zo 131 vysokoškolských učiteľov politológie bolo ku dňu zákazu v roku 2015 celkom 58, teda 44% v dôchodkovom veku.

Od roku 1995 do roku 2009 absolvovalo bakalársku formu štúdia celkom 665 študentov a podľa ministerstva, čo bolo uvedené v dôvodovej správe k spomínanému ministerskému rozhodnutiu: „... ich úroveň pripravenosti, ako aj štruktúra a obsah disciplíny politológia nezodpovedá potrebám doby a Uzbekistanu...“
 

Okamih pravdy
 

Hneď po vydaní ministerského rozhodnutia jeden z aktívnych a erudovaných uzbeckých politológov Fachrid Tolipov publikoval otvorený list – výzvu s názvom „Момент истины для политологов Узбекистана“ (Okamih pravdy pre politológov Uzbekistanu), ktorý sa začínal slovami: „... My dolupodpísaná skupina politológov Uzbekistanu, nemôžeme ostať ľahostajní voči tomuto, do očí bijúcemu rozhodnutiu ministra..., ktoré bolo prijaté na základe návrhov tzv. pracovnej skupiny, členovia ktorej nemajú žiaden vzťah k danej vede... ide v zásade o skupinu konzervatívnych úradníkov, väčšina ktorých, aby sa dostali na vysoké úradnícke miesta, získali doktoráty z politických vied, nič nedokázali vo vede a nič pre vedu neurobili, prisvojili si právo vyhlásiť politológiu pavedou (лженаукой)...“[3]

Aj keď každá historická paralela tak trochu kríva, treba si pripomenúť, že v bývalom Sovietskom zväze, ktorého bola Uzbecká SSR pevnou súčasťou, bol v rokoch 1930 – 1940 v obehu termín paveda. Medzi ne patrili: genetika, kybernetika, geopolitika... a dokonca sa voči ním aj bojovalo.

V tom, čo urobil F. Tolipov nemožno nevidieť veľmi silnú nechuť z uzbeckého nulovania, či nivelizácie hodnôt, ako o tom (všeobecne) písal francúzsky filozof Jean Baudrillard vo svojej opojnej stati Sila nechuti (ide o tému sily znechutenia z reality).
 

Možné dôvody
 

Dôvodom situačného rozhodnutia mohol byť aj fakt, že sa prvému prezidentovi Islamovi Karimovovi (zomrel 2. septembra 2016) postupne, vzhľadom na svoj vek, dĺžku pobytu na prezidentskom stolci a pod vonkajším tlakom (poradie nie je rozhodujúce) začal: 

a) rúcať špecifický model uzbeckého vývoja;

b) a začali sa nezhody vo vlastnej rodine (rodina je v Strednej Ázii svätá).

Dcéra Guľnara Karimova (nar. 8. júla 1976) najskôr navštevovala Fashion Institute of Technology State University of New York. Potom absolvovala magisterské štúdium Inštitútu ekonomiky pri AV Uzbekistanu (jej diplom je dnes silne spochybňovaný), aby v roku 2001 na Univerzite svetovej ekonomiky a diplomacie v Taškente obhájila PhD. v odbore politických vied a následne tam získala v tomto odbore najvyššiu vedecko-pedagogickú hodnosť - profesor a to bez toho, že by realizovala vedecko-pedagogickú činnosť, napísala akúkoľvek učebnicu či monografiu, alebo dokonca vychovala svojho doktoranda.

V súčasnosti je dcéra Guľnara od 28.júla 2017 – necelý rok od otcovej smrti –  v domácom väzení v Taškente, ale môže byť aj mimo Uzbekistanu, alebo dokonca už aj úplne mimo... Generálplukovník Rustam Inojatov (rozmaznaná dcéra Guľnara mu roky liezla na nervy) bol v rokoch 1995 – 2018 šéfom Služby národnej bezpečnosti Uzbekistanu (SNB), ktorá držala krajinu pevne v rukách. Dnes je (od roku 2018) senátorom Olij Mažilisu Uzbekistanu a stále o minulosti mlčí. Aj o akcii „politológia“.
 

Nové vetry
 

Univerzita svetovej ekonomiky a diplomacie v Taškente, ktorá je teraz poverená ako jediná  „obnoviť“ výučbu politológie v Uzbekistane, bola založená (ako všetko v súčasnom Uzbekistane), na základe iniciatívy prezidenta I. Karimova dňa 23. septembra 1992. Spočiatku bol rektorom – z titulu funkcie – vždy minister zahraničných vecí, ale univerzitu de facto vždy riadil I. prorektor.

Situácia sa však v roku 2010 zmenila a škola začala mať plnohodnotného rektora. Od 0. augusta 2018 je súčasným rektorom univerzity bývalý námestník ministra zahraničných vecí Abdužabar Abduvachidov, ktorý má bohaté rektorské skúsenosti. Pôsobil napr. ako rektor University of Westminster (pobočka) v Taškente (2002 – 2011), alebo Akadémie štátnej správy pri prezidentovi Uzbekistanu (2012 – 2015).
 

Dôvody
 

Vráťme sa k ministerskej poznámke:  „... štruktúra a obsah disciplíny politológia nezodpovedá potrebám doby...“  Aj keď neexistuje výlučne východná, alebo západná politológia (ako neexistuje východná a západná fyzika, alebo matematika), samozrejme, osobitosti jednotlivých škôl sú samozrejmosťou.  

Treba však objektívne priznať, že politológia Uzbekistanu tej doby bola trošku iná. Konferencia politológov, ktorí sa pod záštitou UNESCO zišli v roku 1948 v Paríži, sa zhodla a rozhodla o používaní termínu politická veda a stanovila rámce, ktorými by sa mala zaoberať a ktoré by mala skúmať: a) politické teórie a dejiny politického myslenia, b) politické inštitúcie; c) politické strany, skupiny, verejná mienka a participácia občanov na riadení vecí verejných a d) medzinárodné vzťahy a organizácie.

Pre Taškent nebola veľkou, ale len rámcovou autoritou. Uzbecký model bol prioritou(!) a navyše téma ľudských práv bola, ak nie ignorovaná, tak aspoň odborné tabu.

No a, ak sa zdalo pri rozhodovaní, že do roku 2015 boli vo vzdelávacom procese málo prezentované myšlienky a diela uzbeckej proveniencie, nebola to celkom pravda.
 

Na záver
 

Nové rozhodnutie o zahájení výučby politológie predpokladá formou vládnych grantov na výskum angažovať zahraničných prednášajúcich, vrátané Uzbekov, ktorí vyštudovali a žijú v zahraničí. Ich úlohou bude „... príprava vysoko kvalifikovaných odborníkov v sfére politických vied na základe využívania zahraničných skúseností, príprava príslušných vysokoškolských učebníc a realizácia základného a aplikovaného výskumu...“

Abú Nasr Muhammad ibn al-Farach al-Fárábí , turkický učenec písal: „... správne mesto by malo uprednostňovať spravodlivosť a  nenávidieť tyraniu a nespravodlivosť...“

Takže, aj to zlé bolo nakoniec na niečo dobré.

Tyrania je na ústupe, spravodlivosť sa (aj v Uzbekistane – síce nesmelo) zobúdza.

Aj keď škoda tých stratených rokov pre Uzbekistan všeobecne a ľudsko-učiteľských osudov!

(Autor je vysokoškolský učiteľ)

-------------------------------------------------

Príkaz č. 310 ministra vysokého a stredného špeciálneho vzdelávania Uzbekistanu Ališera Vachabova zo dňa 24. augusta 2015.

prikaz.jpg
(Zdroj: archív autora)

Priemer: 5 (1 hlas)
Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama