„Pohoda, klídek a tabáček“

Asi tak nejako by som charakterizoval moje terajšie dni. Žiadna politika, žiadne TV noviny, ani politické relácie. Sem-tam nejaký šport, stretnutia s priateľmi, nejaké tie spomienky, vínko i  „cigárko“, hoci som nefajčiar. Veď nejakú tú neresť by mal mať každý z nás. Niekto múdry raz povedal: „Niekedy treba viac ľutovať to, čo sme neurobili, ako to, čo sme spravili.“ Takže asi tak.

Čas predvianočný je aspoň pre mňa ako stvorený, nielen na zhodnotenie celého roka, ale aj života ako takého. Neviem, či je to vekom, ale to hodnotenie je čoraz viac a viac negatívne. Pomaly, ale iste sa mi z bežného života vytráca všetko, čo ma učili moji rodičia, rodina, priatelia i život sám. Strácajú sa hodnoty, o ktorých som si myslel, že sú pre bežný život nepostrádateľné. Tento rok mi vyvrátil posledné ilúzie o modernej demokratickej spoločnosti. Informácie o tom, ako sa spravovalo Slovensko, kto stál v pozadí, kto rozhodoval, to bola aspoň pre mňa naozaj silná káva. Najhoršie na tom je, že si myslím, že to stále ešte nie je všetko. Že tie esá sa postupne ešte z tých rukávov vyťahovať budú. Ak to takto pôjde ďalej, tak z tých nádejných kandidátov nezostane nikto čistý. No a ty volič – voľ.

Ešteže sú tu Vianoce, ktoré sú pre mňa akousi politickou pauzou. Snažím sa aj v tom dnešnom uponáhľanom a pre mňa divokom živote aspoň na konci roka nájsť nejaké pozitíva. To sú naozaj tie „stretká“ s priateľmi a ľuďmi, ktorých mám rád. Ľuďmi, ktorí nebažia po peniazoch, postavení, ani moci, ale radujú sa z maličkostí, z každého dňa, ktorý prežívajú, ako najlepšie vedia. Určite každému z nich by mohli zobrať mobily a vytiahnuť z nich komunikáciu. Možno by to bolo aj dobré pre našich politikov. Tí by sa aspoň konečne dozvedeli, s akými starosťami, radosťami ľudia žijú, čo ich zaujíma, čo je pre nich v živote dôležité. Možno to zistenie by bolo pre mnohých rovnakým šokom, akým je pre nás komunikácia niektorých ľudí a politikov z tzv. Threemy.

Budúci rok bude pre naše Slovensko zrejme opäť prelomový. Všetci síce sľubujú zásadné, či zodpovedné zmeny, žiaľ, zväčša s tými istými ľuďmi. Krásne to raz vyjadril Michal Tučný v jednej svojej piesni, kde spieval „Starého psa novým kouskům nenaučíš“. Možno o to viac, by sme mali tento čas využiť na zamyslenie sa nad týmto rokom, nad všetkým, čo nám dal i vzal. Do nového roku by sme mali ísť s jasnou predstavou, bez ohľadu na to, čo všetko sa bude na nás z bilbordov, letákov, médií, politických relácií valiť. Práve tohtoročné poznanie ľudí, politikov, by malo byť tým rozhodujúcim faktorom pri rozhodovaní sa o budúcnosti našej krajiny. Inak povedané. „Dokonalé poznanie nedávnej minulosti by malo byť v súčasnosti rozhodujúcim faktorom pri rozhodovaní o našej budúcnosti“

Vážení priatelia, čitatelia Slova, verím, že rovnako ako ja aj vy využijete tieto dni na zamyslenie sa nielen nad týmto rokom, ale i životom. Život je jedinečný dar a treba si ho užiť, ako najlepšie vieme. Nakoniec, pozitívna nálada a smiech je vždy lepší variant ako nadávanie, zlosť a plač. Zvlášť ak nepomáha ani jedno, ani druhé.

Všetkým vám želám krásne a láskyplné Vianoce. V roku 2020 vám úprimne prajem hlavne to, čo sa nedá kúpiť. Zdravie, priateľstvo a lásku.