Podoby maľby

(Zo súčasného slovenského výtvarného umenia)
Počet zobrazení: 4823

polsko_warsava.jpgPod týmto názvom usporiadal Slovenský kultúrny inštitút vo Varšave (máj – jún 2015) výstavu výtvarných diel, na ktorej sa predstavilo 15 súčasných slovenských výtvarných umelcov: Katarína Alexyová-Fígerová, Vít Bojňanský, Martin Kellenberger, Miroslav Knap, Marián Komáček, Milan Lukáč, Vladimír Petrík, Peter Pollág, Dušan Sekela, Silvia Sekelová, Jarmila Veľká, Alexej Vojtášek, Ingrid Zámečníková, Marek Žitňan, Táňa Žitňanová. Napospol predstavitelia strednej generácie súčasného slovenského výtvarného umenia, ktorí majú „tovarišské roky“, roky hľadania už za sebou.

1_sekela_dusanuvaha_v.43x502009akryl.jpgDušan Sekela : Úvaha V., 2009, 43 x 50 cm, akryl.

Viacerí z nich sa prezentovali individuálnymi výstavami svojej tvorby doma i v zahraničí. Treba povedať, že nepatria medzi „reklamných, vlajkových umelcov Slovenska“ pasovaných doma za „frontmanov“ alebo „leadrov“ súčasnej výtvarnej scény udávajúc jej takpovediac „tón z  prvej línie“. Ktovie, či má takéto „hodnotové“ kritérium vôbec nejaký zmysel. Navyše, keď nie je ani jasné, kto vlastne rozhoduje o tom, či ten alebo onen umelecký prejav je aktuálnejší a hodnotnejší, príp. zrozumiteľnejší ako druhý. Je totiž známe, že súčasná výtvarná tvorba z hľadiska prístupu umelca k svetu sa neustále „rozdrobuje.“ Dokonca aj čas na vznik diela sa skracuje, gesto strieda gesto, nová metóda ďalšiu metódu, izmus prekračuje izmus, až sa zdá, že samotný princíp originality diela sa stáva jeho autodeštruktívnym paradoxom. Aj keď sa to niekomu možno nepáči. Teda, takýto prístup umelcov k tvorbe. Pričom súčasné umenie je často málo zrozumiteľné. Jeho výpoveď zložitá, vzdialená oku, sluchu a mysli bežného človeka. Ale kto je ten bežný, jednoduchý človek? Absolvent základnej školy, ktorému má byť umenie (vraj) určené a okolo ktorého sa už dávno nekrúti svet, na čo si bude musieť skôr či neskôr zvyknúť?! Takisto, ako si bude musieť zvyknúť na to, že sa nebude okolo neho krútiť ani „jednoduché umenie“ svojou jednoduchou umeleckou výpoveďou, ako to bolo uplatňované na našom území v päťdesiatych rokoch minulého storočia pod zástavou „jednoznačného – všeznalého“ socialistického realizmu so svojou schematickou výpoveďou.

2_silvia_sekelova_medzi_nami_2009_30x30_cm_akryl.jpgSilvia Sekelová:  Medzi nami, 2009, 30 x 30 cm, akryl.

Ktorého tvorcom bolo, zdá sa, všetko jasné? Iste, niektorí by chceli, aby to také – všetko jasné a zrozumiteľné – bolo a zostalo aj dnes! Veď umenie je tu predsa na to, aby zabávalo, prinášalo radosť a oddych pre všetkých, a hlavne potešilo na oku i na duši. Čo tam potom, že umenie má, musí burcovať, poukazovať na konflikty doby a človeka, prinášať posolstvá, vyslovovať súdy, hodnotiť, hoci to je niekomu proti srsti! Je evidentné, že rozsah stanovísk, ideí, postojov a autentických reflexií sveta v umení je dnes doménou množstva jedincov, nie konkrétnej jednej individuality s aurou jedinečnej a neopakovateľnej entity (v rámci histórie umenia). To čo nám ostalo ako vodiaca niť pri formulovaní hodnotových postojov, axiologických úvah a samotnej výtvarno-teoretickej interpretácie tvorby súčasného umenia je v prvom rade princíp kvality rozmanitých výtvarných prejavov. Spolu s autentickým pohľadom na svet. A kvalitou posolstva, ktoré táto tvorba prináša. O to ide v prvom rade.

3_velka_jarmila_medzi_nebami201550x40akryl.jpgJarmila Veľká: Medzi nebami, 2015, 50 x 40,akryl.

Možno to považovať aj za základný cieľ tejto výstavy, ktorá sa pokúsila predstaviť diferencované pohľady na premeny života Slovenska (génia loci) v pohľade maliarov či maľujúcich sochárov. Vychádza zo skúsenosti, že opakovanie nikoho dlho nepriťahuje a svet sa zaujíma predovšetkým o pôvodnosť a originalitu. Vystavujúci umelci predstúpili pred zahraničnú verejnosť s metamorfózami svojich pocitov a pohľadov na Slovensko a svet, ktorý sa globalizuje. Dalo by sa povedať – unifikuje. Na jednej strane sa fiktívne približuje všetkým, na druhej zasa vzďaľuje, odcudzuje človeku, etniku, národom, národnostiam. Vystavené obrazy odrážajú vlastné pocity umelcov (nie jednoduché schémy), ich pohľad na premeny sveta, ktorý je plný zmien a zároveň vo svojich podobách nekonečný. Preto predstúpili pred zahraničnú verejnosť s „vlastnou“ lexikou výpovede, ktorá vychádza z reality nášho súčasného života, no ocitá sa aj nad ním, umožňujúc aby sme sa vďaka nej zamýšľali nad tým, čo nás spoluutvára a determinuje. 

4_zitnanova_tana_za_oknom_2013.jpgTáňa Žitňanová : Za oknom, 2013.

Slovenské výtvarné umenie prezentované na tejto výstave si nenárokuje na žiadne apriórne súdy, neprináša definitívne hodnotenia, nehľadá stratený raj minulosti. Nechce priťahovať ani nepriťahuje pozornosť na vlastné kultúrne tradície tým, že ich sebazničujúco kritizuje (ako je to dnes často v móde). No neskrýva záujem o prezentáciu prostredia, v ktorom vzniklo, ktoré sa – podobne ako všetko na svete rýchlo – rekodifikuje. Dynamika tohto vývoja je porovnateľná s dynamikou zmien iných výtvarných kultúr Európy. Možno povedať, že v ničom za nimi nezaostávame. Súčasné slovenské maliarstvo tak naznačuje, že svet jestvuje v premenách a umelecké dielo sa dnes rodí – azda viac ako predtým – v konfrontácii ideí, v riešení sporov medzi hmotu a priestorom, tradíciou a súčasnosťou, jedincom a spoločnosťou. Že východiská jeho zrodu nemajú dogmatický konzervatívny základ. Kto ho hľadá, musí sa ísť pozerať niekam inam. Aby sa „ukľudnila“ jeho myseľ a upokojila po šťastím žiariacom pokojnom umení pre „obyčajných, prostých, jednoducho mysliacich ľudí“. Nemal by čítať ani tieto riadky. A už vonkoncom na ne reagovať! Ide totiž o umenie, ktoré nehodnotí minulosť, ale zmnožuje myšlienkové bytie – dianie súčasnosti, ktoré nemusí byť každému po chuti, no ktoré – celkom určite – neklame. Nehrá sa (pod dopadom rúcha všetko prikrývajúcej svetovo sa tváriacej neoavantgardy) na to, čím nie je, ani nechce byť. Je to umenie tvorcov, ktorí disponujú nezakomplexovaným pohľadom a prístupom na plnoprávny vstup na medzinárodnú scénu. Sú ochotní na ňu vystúpiť v konfrontácii so súčasníkmi pochádzajúcimi z iných krajín. Bez obáv a strachu pred ódiom spiatočníctva, ktorý by sa im niekto snažil azda naoktrojovať. Predstavujú „nástup“ nového (vzťahu ku skutočnosti) v našom umení, ktoré sa etablovalo na domácej i medzinárodnej scéne ako samostatné, svojbytné originálne, ústiace do kryštalizácie autorských tvorivých programov. Viacerí z nich pritom reagujú na tendencie (umenia vo svete) nefiguratívnej povahy, Novej figurácie, analytickej maľby, geometrickej abstrakcie, nový realizmus, imaginatívneho umenia, fantazijných predstáv a pod. No nedá sa povedať, že by ich kopírovali. Aj vďaka tomu slovenské umenie posunulo svoju vývinovú niť ďalej v dvoch základných smeroch: pri objasňovaní (často zahmlievanej a dezorientovanej identity), a súčasne vo vyrovnávaní – teda nie dobiehaní, či opakovaní – s jestvujúcimi pohybmi svetového, v prvom rade európskeho umenia.

5_zitnan_marek_kompozicia_3._2015_5o_x_5o_cm_ktdsc00005.jpg5 Marek Žitňan: Kompozícia 3., 2015, 50 x 50 cm.

Etapa posledných 26 rokov vymedzila nástup nových zmien v politickom živote krajín bývalého tzv. východného bloku. Priniesla aj vznik samostatnej Slovenskej republiky. Keď k tomu pripočítame ambíciu doplniť touto výstavou obraz slovenského výtvarného umenia posledných desaťročí s náznakom vykročenia do súčasnosti, rozprestrie sa pred nami čiastkový pohľad na vývin slovenského maliarstva na pozadí prezentácie charakteristickej pre túto dobu v tvorbe umelcov, ktorí z hľadiska svojho výtvarného programu zohrali vlastnú úlohu v dejinách. Do úvahy treba zobrať fakt, že slovenské umenie bolo a je organickou súčasťou stredoeurópskeho a širšieho európskeho umelecko-historického kontextu. Mapuje jeho historický vývin na základe jednotlivých desaťročí, aj keď umelecko-historická interpretácia tohto pohybu vychádzala z rôznych – vtedy aj dnes diskutovaných – uhlov pohľadu jej tvorcov. Avšak iba časom overené hodnoty tvorili a tvoria chrbtovú kosť akýchkoľvek umenovedných modelov. Platí to aj v tomto prípade. Viacerí z vystavujúcich umelcov sa poznali ešte v školských ateliéroch, pričom sa ich vyjadrovací jazyk často pohybuje v rozmedzí irónie a sarkazmu. Poukazuje na negatívne znaky zaužívaných hodnôt domáceho spôsobu života, jeho komercionalizovaný a konzumný charakter, bezútešnosť osamoteného izolovaného človeka v spoločnosti spojenú s bezvýchodiskovosťou v riešení kľúčových životných situácií, absurdné súvislosti sociálno-ekonomického systému, ktorý nepriniesol vo svojej praktickej podobe optimistické námety na ďalší život v novej spoločenskej štruktúre. Sú to umelci, ktorých charakterizoval nástup neoexpresionistickej maľby, tí, ktorí sa netaja svojím príklonom k nefiguratívnym, sčasti aj konceptuálnym východiskám umenia vo svete. Maliari a maľujúci sochári postmodernistických príklonov k abstraktnej – nefiguratívnej tvorbe. Všetci vo svojej tvorbe reagujú na aktuálnu situáciu –spoločenskú, psychologickú, sociálno-ekonomickú a politickú človeka našej doby.  Potvrdzujú fakt, že topografia slovenského moderného umenia, jeho posolstvá majú vlastné podoby, meniace sa funkčné relácie i celkovú štruktúru vzťahov. Tým je slovenské umenie osobité, či už sa objavuje v kontexte domácich alebo aktuálnych tendencií svetového umenia, jeho alternatívnych polôh, alebo klasicky orientovaných výtvarných disciplín. Dosvedčujú, že je to umenie autentické, inšpirované prostredím a životom dnešného človeka, že hľadá vlastné estetické a významové posolstvá. Čo chcú byť súčasťou prítomnej európskej výtvarnej kultúry. A jej budúcnosti.

Na záver: tzv. oficiálne umenie (vo svojom rigoróznom význame) prestalo existovať, tak ako prestalo existovať umenie disentu, ktoré stratilo svoj zmysel. Prestalo byť zaujímavé, pretože nič neprináša. Alternatívna kultúra sa prelievala do nealternatívnej a naopak. Ostalo a jestvuje iba UMENIE. Jedno. V mnohom nové, objavné, živé a originálne, tak ako predtým v iných obdobiach histórie. V mnohom nie. Prežívajúce, jednoduché,  chaotické a hlúpe. Skomercionalizované ako hocikde v Európe a vo svete. A je úplne jedno či je to na Západe, alebo na Východe.

Foto: Autor

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984