Reklama
Reklama

Podivný kruh podnikania u nás

Počet zobrazení: 1944

Nie, naozaj nechcem a ani nepotrebujem využívať, presnejšie vyjadrené, zneužívať tragédiu dvoch mladých ľudí, ich rodín a blízkych na nejaké vlastné zviditeľňovanie a na rozmnožovanie ďalších nepodložených konšpiračných teórií, pochybných hypotéz a veštenia z kávovej usadeniny. Avšak to, čo sa odohráva tento rok na Slovensku už osem mesiacov, nemôže nechať nikoho, kto sa zamýšľa nad tým, v akom svete a v akej krajine žijeme, indiferentným a chladným. Každý, koho zaujímajú aj širšie spoločenské súvislosti sa nad tým, čo sa okolo neho deje, musí zamýšľať a o tom, o čo mohlo v skutočnosti ísť a o čo ide aj premýšľať.

m._kuciak_nam._snp_29.9.2018.jpg
Námestie SNP v Bratislave, 29. 9. 2018. Počas pivného Oktoberfestu sa tu pristavil málokto.
Foto: Emil Polák


Podivné to bolo už na samom začiatku, keď sa ukázalo, že na úrade vlády pracujú na vysokých postoch aj ľudia – ako to len vhodne vyjadriť – akí by tam nemali robiť ani údržbárov alebo upratovačky. Pokračovalo to tým, že postupne začali na verejnosť vychádzať podivné informácie o vyšetrovaní zločinu dvojnásobnej vraždy a o viacerých pochybeniach orgánov činných v trestnom konaní. Otáľanie s oznámením času skutku (musela zasiahnuť matka jednej z obetí!) – išlo o niekoľkodňové oneskorenie –, potom zabezpečenie miesta a jeho podrobné preskúmanie, zaisťovanie stôp, ktoré by mohli usvedčiť páchateľa/páchateľov aj za prítomnosti osôb, ktoré tam nemali čo robiť (aj keď sa to všelijako ospravedlňovalo a vysvetľovalo), nie príliš vhodná voľba medicínskeho odborníka atď., atď. To všetko vyvolávalo od samého začiatku podozrenia a pochybnosti verejnosti (bolo to ovplyvnené aj predchádzajúcimi aférami, v ktorých polícia, prokuratúry a súdy postupovali prinajmenšom nie celkom vhodne a mnohé sa zamietlo pod koberec, nedoriešilo a páchatelia neboli odsúdení a potrestaní). To spôsobilo otrasenie dôvery v právny štát, v nezávislosť polície, súdov atď. na Slovensku. Samozrejme, využili to opoziční politici, publicisti a aj rôzni krikľúni (umelci, herci, ktorí si neuvedomili, že sa už dávno nepíše rok 1989), bez podrobnej znalosti vecí a bez toho, aby nechali príslušné orgány na to poverené (napriek tým počiatočným pochybeniam) pracovať. Až postupne sa situácia aspoň čiastočne upokojila, k čomu pravdepodobne prispela ako rekonštrukcia vlády a výmena funkcionárov na ministerstve vnútra a v polícii, tak aj utvorenie medzinárodného vyšetrovacieho tímu. Tu sa však treba zmieniť aj o kontraproduktívnom a nevhodnom zásahu bruselských byrokratov, ktorí sa vo svojom bohorovnom sebavedomí domnievali, že zo svojej izolovanej, od reality odtrhnutej slonovinovej veži vo vzdialenom Bruseli vedia všetko lepšie ako príslušní odborníci na to povolaní na Slovensku. Ale byrokracia opäť nesklamala – jedným z jej zákonov fungovania a prežitia je totiž aspoň zdanlivé vyvíjanie činnosti a zdôrazňovanie vlastnej dôležitosti. Potom nastúpilo niekoľkomesačné obdobie zdanlivého utíšenia, keď len z času na čas sa v médiách objavil nejaký článok o protestoch, o tom, že uplynulo už ix (3, 4, 5 či 6) mesiacov od vrážd a stále sa nič nevyšetrilo... Medzitým však príslušné tímy pracovali, zhromažďovali a vyhodnocovali dôkazy. Potom ako blesk z jasného neba prišiel deň, keď elitná jednotka NAKA zadržala najprv osem podozrivých (piatich po vypočutí neskôr prepustili) a nasledujúci deň ešte ďalšiu osobu.

Bez toho, aby vyčkali na oficiálne stanoviská polície, prokuratúry atď. začali zase rôzni politici, publicisti – ale aj jeden z advokátov – zahlcovať médiá svojimi výmyslami a šíriť vo verejnosti rôzne neoverené tvrdenia a svoje fantastické kombinácie o tom, kto je údajne skutočným páchateľom, kto je objednávateľom, čo bolo vlastným cieľom objednaného zločinu atď., atď. Situácia sa nezlepšila ani po tlačovej konferencii, keď predstavitelia orgánov činných v trestnom konaní uviedli niektoré podrobnosti – kto strieľal, kto robil šoféra, kto sprostredkoval celú akciu a hlavne, kto ju objednal. Uverejnili aj sumu, za ktorú podarená štvorica zosnovala a uskutočnila úkladné vraždy – 70 (50) tisíc eur...

Je zvláštne, ak je jednou z obvinených podnikateľka s kontaktmi na talianskych podnikateľov (nie „tlmočníčka“, ale len osoba ovládajúca kvôli kontaktom s talianskymi firmami aj taliančinu), je zvláštne, ak sa v súvislosti s týmito obvinenými spomína viacero talianskych firiem a napriek tomu sa už niektorí politici zase už vyjadrili, že vraj „talianska“ stopa neexistuje. Naozaj tomu aj úprimne veria, alebo len chcú odpútať pozornosť od tejto stopy vedúcej nielen na juh Európy ale aj na juh a východ Slovenska?

Nuž, naozaj, tá suma za dva životy (aj keď objednávka zrejme znela len na jednu vraždu a tá druhá sa stala preto, aby sa umlčala náhodná svedkyňa, s ktorou sa možno pôvodne nepočítalo) je nielen nízka, ale až smiešne nízka. Najmä ak si uvedomíme, že pri odhalení a usvedčení páchateľov im mohli, či môžu hroziť až výnimočné tresty. Verili, že spáchali dokonalý zločin, dúfali, že sa im na stopu nikdy nepríde, alebo mali/majú nejaké veľmi vysoké krytie? To sú otázky, na ktoré musí odpovedať ďalšie vyšetrovanie. Mnohé naznačí aj to, či budú usvedčení, odsúdení a na aké tresty.

Všeličo sa zase skresľuje, nepresne opisuje a vopred len odhaduje... Ale len málokto sa – aspoň zatiaľ – zamyslel nad takou „maličkosťou“, akou je kruh podnikania na Slovensku. Prečo sa v súvislosti s obvinenými objavujú iba známe mená „podnikateľov“ a zatiaľ aj jedného „politika“? Spolu s bývalým policajtom, bývalým ochrankárom... Jedni sú z metropoly a iní z vidieka na juhu Slovenska. Prečo sa tam neobjavuje nejaký drobný živnostník, komunálny politik, učiteľ, lekár, železničiar, maloobchodník, murár-podnikateľ v stavebníctve? Nie je vylúčené, že stopy povedú ďalej, ale veľmi pochybujem, že sa tam objavia nejaké neznáme mená, tzv. „malí ľudia“. Uvažujme, premýšľajme, ale v tejto chvíli hlavne nechajme pracovať príslušných odborníkov, ktorí sú na to povolaní.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama