Podaj politike malíček...

Stačilo niekoľko premiérových tlačoviek a statusov, a bolo po bájke o bielom plášti ako o symbole profesijnej sebaistoty a dôstojnosti. V premiérovom odbornom „kroví“ sme márne hľadali primára Sovu či doktora Štrosmajera, ktorí by mu nedovolili skoliť čo len jedného lekára s odlišným názorom. V ich prítomnosti by vystrelil dva razy: prvý a posledný raz! O to zreteľnejšie sa pred kamerami mihá doktor Cvach. Vždy s iným a vzorovo nasadeným rúškom.

Zatiaľ, čo v ordinácii alebo v operačnej sále nás chráni Hippokratova prísaha, pred súdnou sieňou by sa nás mala ujať prezumpcia neviny. Každého z nás. Trebárs aj bývalého šéfa Úradu špeciálnej prokuratúry. Posivený svedok však badá, že cvachovčina zafúľala nielen biely plášť, ale aj čierny talár. Dá sa inakšie pomenovať vyhlásenie prokurátoriek trestného odboru na Generálnej prokuratúre SR? „Úprimne sme zhrozené z informácií o konaniach bývalých vrcholných predstaviteľov prokuratúry a niekoľkých prokurátorov.“ (dennikn.sk, 25. 11. 2020) Ortieľ nad Dušanom Kováčikom už vyniesla aj Rada prokurátorov. „Podporujeme očistný proces, ktorý na prokuratúre aktuálne prebieha.“ (domov.sme.sk, 25. 11. 2020)

Nad frazeologizmus Kam vietor, tam talár! sa nepovzniesli ani kandidáti na post generálneho prokurátora. Zahoreli takou túžbou po šéfovskom kresle, pardon, po očiste prokuratúry, že im neprekážali ani otázky na úrovni pletiek alebo vybavovania účtov z pozadia. Napríklad, kto s kým sa stretol v bare Bonnano, kto od koho sa neskoro dištancoval... Ktovie, ako sa tvárili, keď čítali o „nedôstojnosti výberového konania“ (topky.sk, 24. 11. 2020), o „nedôstojnom divadle“ (aktuality.sk, 24. 11. 2020) alebo o tom, že „verejné vypočutie kandidátov na generálneho prokurátora bolo nepochybne divadelným žánrom“. (dennikn.sk, 25. 11. 2020) Isteže, mohla to byť aj pomsta médií za to, že ich dlhoročný miláčik Jozef Čentéš sa stal iba jedným zo siedmich uchádzačov.

Odhodlanými až zaťatými kandidátmi nezachvelo ani poníženie vládnou koalíciou v podobe verejnej voľby. Akoby ich ľudská a profesijná zdatnosť neuniesla tajnú voľbu. Veď kto by sa mal vzoprieť, ak nie nápadníci prokurátorského trónu? Alebo tajná voľba, alebo zbohom, súdruhovia! Ale chce parlamentná väčšina hlasovať podľa svojho svedomia a presvedčenia? Poslanci Za ľudí totiž navrhli akési skúšobné hlasovanie koaličných klubov. (Správy RTVdvojbodka, 1. 12. 2020) S hlasovaním naostro však musia počkať, lebo generálneho prokurátora ešte nezvolili lídri koaličných strán. Našťastie, na pulte je k dispozícii – ako inak, čírou náhodou! – aj funkcia šéfa Úradu špeciálnej prokuratúry. Takže jedna stranícka centrála si odnesie kreslo po Jaromírovi Čižnárovi, iná po Dušanovi Kováčikovi a s prázdnymi rukami spoza zatvorených dverí nevyjdú ani zvyšní dvaja lídri. S čím ich ministerstvá u financmajstra dosiaľ nepochodili, nájdu si pod pultom... Až potom nám parlamentná väčšina vyberie najnezávislejšieho generálneho prokurátora. Koho? Záleží ešte na mene? Zaujíma niekoho, ako sa volajú sudcovia, ktorí ako na bežiacom páse odklepávajú vyšetrovanie vo väzbe?

Ako posivený svedok húta, tak húta, táto voľba generálneho prokurátora je takým prínosom pre obnovu právneho štátu, aký predstavovali Stalinove práce o jazykovede pre vývoj sovietskej vedy o jazyku.

Ešteže prezumpcia neviny obchádza len tzv. veľké ryby! Zatiaľ.