Počúvame, čo sme počúvali

Posivený svedok badá, že k otázkam: Vstúpili rodičia do JRD? Ste vyrovnaný s náboženskou otázkou? Súhlasíte s bratskou pomocou v auguste 1968? Žije niekto z príbuzných na Západe? sa prikradla otázka: Ste zaočkovaný? Požadované odpovede na prvé otázky nám predriekali vtedajšie médiá, ale ani terajšie v nás nevidia samostatne mysliace bytosti. Ako vtedajšie médiá upozorňovali na škodlivosť vysielania Slobodnej Európy či Hlasu Ameriky a kritizovali domácich prisluhovačov imperializmu, tak terajšie vidia nebezpečenstvo v iných informačných zdrojoch. Isteže, doba sa predsa len zmenila, preto sa z domácich prisluhovačov stali trollovia a zo záškodníkov antivaxeri. Zatiaľ čo vtedajšie médiá možno obrazne označiť za ľudové milície so slovnými obuškami, tie dnešné vo vzťahu k súčasnej vláde pôsobia ako eskortné agentúry. Bez štipky hanby za prekračovanie hranice medzi garde a intímnejším servisom...

Médiá v týchto dňoch rovnako bezostyšne vyjavili, čo si myslia o verejnosti. Podľa nich by stačilo, aby si opoziční lídri sadli pred kamery a dali sa pichnúť, a občania sa rozbehnú do očkovacích centier. Ako ovce. Keby náhodou blúdili alebo nebodaj zaváhali, z obrazoviek ich usmernia a povzbudia celebrity v úlohe honelníkov. Napodiv aj celebrity, ktoré sa nie tak dávno na obrazovkách tasali, že nie sú ovce. Týmto sloganom bojovali – ako vždy, nezištne! – za zachovanie súkromných zdravotných poisťovní, resp. proti hroziacemu monopolu štátnej poisťovne. Voči ich angažovanosti žiaden dišputát! Posivený svedok len dúfa, že raz nebudú na Námestiach labudovsky vykrikovať, ako im nenávidená neviditeľná ruka trhu ukradla tváre.

Marketingový mág Igor Matovič sa nezaprel a ukázal, ako treba ísť na kolísajúcich, ale predovšetkým, ako oslabiť vplyv diverzantov kolektívnej imunity. Bez toho, aby sa doprosoval opozičným lídrom alebo sa odvolával na prezidentkinu plamennú výzvu na očkovanie. Po pravidelnej masáži neviditeľnou rukou trhu nejedna chrbtica nadobudla priam mačaciu pružnosť, tak prečo sa nezohnúť za rozhadzovanými prachmi z lotérie o dva milióny eur týždenne! Kalkulovať s odkázanosťou ľudí na almužnu pripadá posivenému svedkovi zvrátené a cynické. Napriek tomu, že túto almužnu budú rozdávať so vznešenými výlevmi o slobode, na honosných táckach a v žiare reflektorov. No ktovie, či táto finta zaberie ako zabrala napríklad Počiatkova vila v Cannes pred voľbami 2020. A či vakcinačné centrá väčšmi nezaplnia ovečky, ktoré sa dozvedeli o septembrovej návšteve Svätého Otca. Teda v čase útoku mutácie Delta, pred ktorou vrchnosť vyzváňa na poplach už dnes.

Kritika vakcinačnej kampane biblickým „veľa je povolaných, málo je vyvolených“ by bola vlastne lichôtkou. Ukázalo sa, že na dôstojný a úprimný dialóg s verejnosťou jednoducho „nejsou lidi“. Ani na politickej scéne, ani v hlavných médiách. Ani o bežnom živote, ani o budúcnosti. Ešte tak o ružových zajtrajškoch alebo o dobrých rokoch, ktoré nás podľa premiéra Hegera čakajú. O vyvolených nás nepripravil koronavírus, ale oveľa prenosnejšia ideológia. Pre nijakú ideológiu totiž nejestvuje zložitejší a hlbší problém, na jej zásadné otázky treba odpovedať okamžite a na prvýkrát správne. Súhlasíte s Chartou 77? Súhlasíte s referendom a teda s návratom mafie? Unavený November 89 po tridsiatich dvoch rokoch odrazu nevie, či ho podopiera socík alebo neviditeľná ruka trhu. Navyše, keď európski komentátori našu príkladnú disciplínu počas prvej vlny pandémie pripísali zotrvačnosti bývalého spoločenského poriadku.

Keby bol posivený svedok škodoradostný, povedal by, že Víťaznému novembru tak treba, keď nezahriakol všetkých, ktorí brali jeho meno nadarmo. Lebo už ho berú aj na smiech.