Reklama
Reklama

Počujem už zase trávu rásť...

Počet zobrazení: 2985

Pezinská rezidentka Zuzana Čaputová poverila víťaza volieb – trnavského Igora Matoviča – zostavením vlády, popradský anjel Andrej Kiska si dal účelovú zbabelosť schváliť v predsedníctve strany ukrytej Za ľudí... Skoro všetci obyvatelia (spokojní, nespokojní, sklamaní aj rozhorčení) sú vtiahnutí do nemorálnej Hry o tróny s pohľadmi upretými k Úradu vlády a k budove pod slovenským parlamentom so vztýčeným stožiarom. Ja mám však déjà vu so spomienkou na nástup Radičovej vlády v lete 2010. Veru, počujem už trávu rásť.

A to v Mlynskej doline. V knihe „Čudo medzi ZOO a cintorínom“ o zákulisnom dianí vo verejnoprávnej televízii popisujem súvislosti aj metodiku čistiek v Slovenskej televízii. Lebo hoci by mala patriť všetkým obyvateľom Slovenskej republiky, koncesionárom – odberateľom elektrickej energie – vlastniť ju chce vždy len skupinka. Generálneho riaditeľa RTVS už pred voľbami osočovali a obviňovali z nadržiavania Andrejovi Dankovi a SNS, čo je ľahké vyvrátiť množstvom sťažností na nevyváženosť televízneho spravodajstva v prospech opozície, aktivistov, tretieho sektora aj neoliberálov. Tendenčnosť a spolitizovanosť v prospech parlamentnej aj mimoparlamentnej opozície dokazovali aj tvorcovia všetkých diskusných relácii, či už večerali s Havranom, obedovali O 5 minút 12 s Hajkom či s Makarom, klebetili pri kávičke s Bakovou alebo raňajkovali s Reportérmi a ich Threemou s nahrávkami Kočnera so Sulíkom...     

O Jaroslava Rezníka sa otieral aj samotný budúci ministerský predseda slovenskej vlády Matovič, vtedy ešte v maškarnom kostýme parlamentného šaša. Ale ozval sa i teraz, už po voľbách. V rozhovore pre Aktuality.sk zaznelo vyhrážanie a kádrovanie už v otázke redaktora:  

Povedali ste, že Jaroslav Rezník zlyhal. Zlyhal takým spôsobom, že ho to bude stáť takpovediac krk?

Mali by sme zabezpečiť taký mechanizmus, aby verejnoprávne médiu, ako je RTVS, slúžilo verejnému záujmu, aby žiadna politická strana nemala šancu nejakým spôsobom ovplyvniť vysielanie v televízii. Čiže garantovať absolútnu nezávislosť.

V parlamente môžete zmeniť zákon, tým pádom padne Jaroslav Rezník a tým pádom môžete voliť niekoho iného.

To je najjednoduchšie, že všetko necháme ležať tak, ako to je a iba si v podstate tak trošku násilím dosadíme vlastného človeka. Ja som ale presvedčený o tom, že dlhodobú očistu nezabezpečí iba to, že dosadíme iba čestných ľudí, my sa musíme zároveň poistiť voči tomu, že keď sa raz zmení vláda a bude chcieť dosadiť nečestných ľudí, že ten systém neskolabuje a verejnoprávne médium nebude znova slúžiť aktuálnej politickej moci. Som za takú systémovú zmenu, aby sme chránili verejnoprávnosť týchto médií.

Takže treba sa mať na pozore, priatelia demokrati! Lebo na každoročný balík s minimálnou hodnotou 150 miliónov eur (koncesionári + zmluva so štátom + doplnkové zdroje) majú už teraz zálusk pusypajtáši najmä v SaS. Veď to boli práve oni aj v roku 2010, ktorí s rýchlosťou F1 vytiahli zo zásuvky a oprášili perom načmáraný koncept zlúčenia rozhlasu s televíziou, aby udržali džob pre „svojho človeka“ – madam spod pyramídy a zabili neželaného riaditeľa STV. To, že im s prijatím Zákona o RTVS pomohlo 6 poslancov SNS, je nielen trpkým paradoxom, no naplnením ľudového vtipu o parlamente ako „o národnej zrade“... Hoci som sa nikde nedočítal, akú symboliku v sebe nesie číslo 1144, ktorú nesie titulka programového projektu  liberálnej strany SaS, nakukol som pod perinu záujmov a sľubov. V kapitole 4.4 Kultúra a médiá v zeleno-žltej publikácii, s ktorou chodil Richard Sulík namiesto balónika aj do každej televíznej debaty, uvádzajú liberáli – okrem iniciovania privatizácie TASR – svoj mediálny interes takto: „Zrušíme koncesionárske poplatky RTVS a zmluvu so štátom a zavedieme financovanie RTVS priamo zo štátneho rozpočtu pevným percentom HDP, napríklad 0,15 % z roku t-2“. Tak za takýto sulíkovský vzorec, vyzerajúci viac ako premyslenýgaťafalš“, dá sa ukryť naozaj všetko. Aj nič! Patrí sa uznať, že za dva a pol roka sa Rezníkovi vo verejnoprávnych médiách čo-to aj podarilo zlepšiť. Nadviazal na úspešnú slovenskú pôvodnú šou „Zem spieva“, pridal k nej aj cezhraničnú „Folkloriku“. Rozbehol ďalšie nové projekty, z ktorých osobne oceňujem navrátenie motoristickej relácie „Pozor zákruta“, vedomostnú súťaž „Čo ja viem“ s moderátorom Marcelom Merčiakom i spustenie tretieho programového okruhu. Hoci to nie je plánovaná a raz už Zemkovou v roku 2011 pochovaná športová Trojka, myslím že archívny program s hlásateľkami má svoje čaro (chceného i nechceného) a našiel si divácku obľubu. Projekt štvrtej programovej služby ŠPORT je Radou RTVS schválený a manažmentom pripravený na spustenie od júna 2020. Viaže sa na Letné olympijské hry, no cítim, že sa ocitol v smrteľnom nebezpečenstve. Nielen kvôli koronavíru, ani nie len pre hybridnú vojnu proti Číne.Manažment verejnoprávneho média však bude robiť maximum preto, aby sa objem prostriedkov ešte v priebehu roka 2020 navýšil.“ Počas schvaľovania finančného plánu to pred Radou RTVS ešte koncom roka 2019 uviedol generálny riaditeľ Jaroslav Rezník. „Verím, že tak, ako sme v priebehu tohto roka štyrikrát pozitívne menili rozpočet, keďže sme dokázali nájsť dodatočné zdroje, bude v našich silách toto dosiahnuť aj v roku 2020,“ upozornil. Rozpočet ráta s existenciou už štyroch plnohodnotných televíznych okruhov, deviatich rozhlasových programových služieb, posilneného Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu (SOSR), rozbehnutých aktivít vydavateľstva RTVS, takisto i s rozvojom sekcie nových médií. Dúfam len, že odchádzajúca vláda Petra Pellegriniho neurobila rovnakú fatálnu chybu ako Fico so zradným Maďaričom v roku 2010 a sľúbené finančné prostriedky na štart kanála ŠPORT sú už na účte RTVS. Lebo inak... začne sa účelová hra, balamutenie verejnosti hrozbami a ostrakizovanie až odstránenie „generála“ z kresla v novej administratívnej prístavbe Slovenskej televízie v Mlynskej doline. Pritom Jaroslav Rezník je po víťaznom konkurze generálnym riaditeľom RTVS od leta 2017. Teda len v polčase svojho silného mandátu, ktorý získal v NR SR ústavnou väčšinou – až 95 hlasmi poslancov – v tajnej voľbe. Vynárajú sa otázky o kreatívnom násilnom riešení z dielne mediálnej neoliberálnej mafie. Mediálny lynč s donútením k abdikácii? Opätovné rozdelenie rozhlasu a televízie? Ďalší Lex Rezník s diskrimináciou a s porušením jeho ústavných, ľudských i profesionálnych práv?

Zdá sa mi..., alebo je to tak? Od cintorína v Slávičom údolí zaznieva tichý hlas umieračika. A od zoologickej záhrady sa ten zvuk mixuje s vreskotom rozbláznených opíc, vysmievajúcich sa slonovi v susednej ohrade. To je to ČUDO!

niznansky_cudo_.jpgAutor knihy „Čudo medzi ZOO a cintorínom“

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Mobilné telefóny a príslušenstvo
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama