Počarovala im politika
Zo starých gréckych bájí vieme, že Medúza bola mimoriadne škaredá bytosť s blýskavými očami, obrovskými zubami, mosadznými pazúrmi a hadmi namiesto vlasov. Ten, kto jej pozrel do očí, okamžite skamenel. Vieme však aj to, že skôr, ako sa stala takouto obludou, bola to krásna dievčina, ktorá sa zaviazala cudnosťou v chráme bohyne Atény. No stalo sa, že práve v jej chráme zhrešila a podľahla zvodom Poseidona, preto ju bohyňa takto potrestala. Trocha inak ju opísal Stefan Zweig vo svojom románe rakúsky spisovateľ Joseph Fouché, keď ju vtiahol do politického diania. Tvrdil, že každý politik, kto jej pozrie do očí a uzrie jej tvár, už nikdy od nej nedokáže odvrátiť zrak, neprestane túžiť po politike a moci, ostane začarovaný v jej zakliatí. Joseph Fouché bol toho príkladom. Tak ako on každý, kto okúsil opojnú rozkoš vládnutia a rozhodovania, nevie alebo nedokáže sa len tak ľahko vzdať možnosti pohrávať sa s osudmi tisícok ľudí. Hľadajte v histórii také príklady, že by sa ľudia, ktorí zacítili uhrančivý pohľad vládnutia a moci, dobrovoľne vzdali tejto rozkoše. Na prstoch rúk by sa dali spočítať. To, že súčasnej koalícii dôveruje podľa posledného prieskumu už iba 16 % obyvateľov, ju k tomu neprinúti. Ani keby mala dôveru iba 5 %.Pytliaka dokážete presvedčiť, aby nepytliačil, opilca, aby nepil, zlodeja aby nekradol, nezaočkovaného, aby sa dal zaočkovať... no politika nikdy nepresvedčíte, aby sa dobrovoľne vzdal rozkoše vládnuť nad ľuďmi, ich osudmi a majetkom štátu.
Politika a moc idú od nepamäti ruka v ruke, nedokázal by som už spočítať, koľko sme tu mali všelijakých koalícii a politických strán, ktoré tieto dva fenomény pospájali. To jediné drží aj túto koalíciu pokope. Všimnime si však aj to, koľko ľudí už pospájala nedôvera a nenávisť voči tejto vláde a koalícii. To nie je už iba o očkovaných a neočkovaných, niečo oveľa nebezpečnejšie ľudí ženie do protestov. Boris Kollár pred pár dňami upokojoval národ, že ide na koaličnú radu, aby rozhodla o ďalšom pôsobení Mikulca a Kovaříka vo vysokých štátnych funkciách. A čo sa stalo? Krátko na to priznal, že ju nedokáže zvolať, lebo všetci sú na dovolenkách. A vie vôbec tento vari najbohatší politik na Slovensku, že za minulý rok nemalo jeden milión 874 tisíc Slovákov na takýto prepych mimo domova? Vie o tom, že bez akejkoľvek finančnej rezervy je u nás 1 408 000 ľudí, že 360 tisíc má nedoplatky spojené s hypotékou, bývaním, energiami, že 309 tisíc nemá na kúrenie, 19 tisíc na pračku, 7 tisíc na televízor... Tieto výsledky vyplynuli z európskeho zisťovania a zverejnil ich Štatistický úrad SR. Čo k tomu dodať? No bude ešte aj horšie. Je to aj odpoveď na to, prečo vidíme čoraz viac a častejšie protestujúcich na našich námestiach a uliciach. To nie sú iba dezolanti, luza a opice, ako ich nazývajú terajší politici.
Staré východne národy verili tomu,, že každý vôl má svoju hodinu. Ten vôl, čo celý život orie a nosí ťažké bremená, sa zrazu z nejakých dôvodov sprieči a ničí všetko okolo seba. Potom sa dá zase zapriahnuť do pluhu a pokojne orie ďalej. Bolo by naivné sa domnievať, že hodina vola len tak ľahko uplynie, národ sa upokojí a naše politické panstvo bude môcť naďalej na ňom orať. Ľudia už pochopili, čo za elitu nám tu vládne, a prečo sa tak za každú cenu drží pri moci.
Úvodná ilustrácia: ClipArt
