Po testovacom ošiali,
I. časť

Počet zobrazení: 3055

Mimoriadna situácia a jej hodnotenie

Vychádzajme z toho, na čom sa môžeme zhodnúť takmer všetci: že súčasná situácia je mimoriadna, bezprecedentná a nesmierne náročná. Podľa mnohých odborníkov a komentátorov dokonca taká, že má potenciál zásadne zmeniť spôsob existencie ľudstva, i keď nikto nevie a ani nemôže vedieť, ako presne. Jednoducho, život po korone už údajne nikdy nebude taký, aký bol pred ňou. Aj keď na týchto názoroch môže byť veľa pravdy, triezvy realista by napriek tomu mohol povedať, že vplyv a dôsledky prítomnosti vírusu Covid-19 sa tu skôr preceňujú, zveličujú.

Na druhej strane sú názory iných odborníkov a komentátorov, ktorí hovoria, že korona nie je až taká nebezpečná. Že je porovnateľná s inými vírusmi alebo chrípkou, a že teda dáta o jej pôsobení treba brať oveľa racionálnejšie, očistiť ich od rôznych nánosov a dať ich do súvislostí s inými zdravotnými rizikami, ako aj s možnosťami vytvárania prirodzenej imunity. V týchto prípadoch by triezvy realista mohol povedať, že vplyv a dôsledky prítomnosti vírusu Covid-19 sa tu skôr podceňujú, bagatelizujú.

Ak sú preceňovanie či podceňovanie dve krajnosti, ktoré navyše môžu mať rôznu mieru či škálu, tak najlepším hodnotením situácie by bol práve triezvy realizmus. Ten by dokázal najsprávnejšie vyhodnotiť túto mimoriadnu situáciu korona-krízy tak, že by z nej nerobil ani paniku, ale ani by ju nezľahčoval. V súlade s týmto hodnotením by hľadal najoptimálnejšie riešenia tak, aby vírus a jeho dôsledky dostal pod kontrolu. Zároveň by to však malo byť riešenie, ktoré minimalizuje akékoľvek iné straty a náklady, počnúc materiálnymi cez finančné až po zdravotné a psychologické. Bolo by to teda riešenie, ktoré čo najmenej narúša zaužívané spôsoby života a jeho osvedčené stereotypy, ako aj fungovanie spoločenských inštitúcií, podnikov, škôl atď.
 

Infekcia vírusom

Základným faktom, ktorý determinuje súčasnú situáciu, je infikovanie sa vírusom Covid-19. Globálne údaje o tomto fakte zverejňuje na svojej stránke Výskumné centrum pre koronavírus na univerzite Johnsa Hopkinsa v štáte Maryland, USA. V momente, keď toto píšem, tam svieti červené číslo 48 034 287 prípadov na celom svete s 9 480 242 na čele s USA a s 1 224 415 prípadmi úmrtia globálne. Za USA nasledujú s miliónmi infikovaných ľudí India, Brazília, Rusko, Francúzsko, Španielsko, Argentína, Kolumbia, Veľká Británia, ku ktorým sa blížia Mexiko a Peru. Peletón ďalších 40 štátov so státisícovými počtami vedie Taliansko s Českom niekde v strede (378 716) a končí ho Bielorusko (102 313). Slovensko je číslom 66 772 na 12. priečke v skupine ďalších 60 štátov s desať tisícmi prípadov. Na úplnom chvoste zoznamu sú Marshallove ostrovy s číslom 2. Pre zaujímavosť, aj Chorvátsko, kam sa akože chodili nakaziť Slováci v lete, je za nami s počtom 56 567 alebo aj Grécko s 46 892 prípadmi. Samozrejme, najalarmujúcejší je zoznam s počtami úmrtí, ktorý vedú USA s počtom 233 663. Nebudem analyzovať tieto čísla ani metodológiu, ako ich ľudia na univerzite Johnsa Hopkinsa získavajú, pretože nie som dataista a žiadne čísla nie sú pre mňa „božstvom“, či už zlým alebo dobrým. Všetky čísla treba brať v kontextoch a súvislostiach, ktoré môžu byť zložité a nie všetky z nich sú rovnako relevantné. Nehovoriac o tom, že so všetkými dátami, a teda aj číslami, je možné narábať všelijako v mene cieľov, ktoré niekto chce dosiahnuť. Práve tieto kontexty, súvislosti, relevancie a ciele sú pri čítaní akýchkoľvek čísel smerodajné. Žiaľ, čítať čísla v súvislostiach nie je znakom našej doby, skôr naopak.

Položím teda otázku významu: čo znamená fakt infekcie vírusom Covid-19 pre každého človeka, ktorý ho dostal? Na túto otázku musia odpovedať predovšetkým zdravotnícki odborníci. Aj laik však môže odpovedať, že tento fakt znamená zdravotné riziko rovnako ako každá infekcia, ktorá do zdravého organizmu nepatrí. Kľúčová je však miera tohto rizika, ktorú určiť prislúcha znova len zdravotníckym odborníkom, a to nielen v nejakom „priemere“ voči nejakej populácii, ale konkrétne od prípadu k prípadu. Logicky, táto miera rizika ohrozenia zdravia človeka až po úmrtie sa môže pohybovať v závislosti od viacerých faktorov, akými sú vek, celková zdravotná kondícia, imunita, spôsob života, vplyv životného prostredia atď. od veličín blízkych nule po sto percent. V nijakom prípade – ako ukazuje sám priebeh epidémie – si nemožno zamieňať riziko s istotou. Infikovanie sa vírusom Covid-19 je pre každého určite zlá správa, pretože znamená riziko, ale nie istotu tých najhorších zdravotných komplikácií.

Fakt infekcie vírusom Covid-19 a jeho globálne šírenie v populácii ďalej znamená výzvu pre všetkých, ktorí sú zodpovední za organizáciu spoločnosti a jej života. Je to nová situácia, aká tu dávno nebola, s ktorou sa treba vyrovnať tak, aby spoločenský život nebol v dôsledku tohto faktu vážne narušený, poškodený alebo nebodaj aby neskolaboval. Treba „ošetriť“ všetky segmenty života politickými a manažérskymi krokmi, ale nemožno sa správať tak, akoby zdravotné riziko znamenalo stopercentnú istotu, že všetci „nakazení“ skončia „na cintorínoch“. Na takýto nekompetentný prístup nedávajú dôvody žiadne štatistiky. Obozretnosť, rozvaha, kompetentné narábanie s informáciami, zrelá sociálna inteligencia a vysoká odbornosť nielen v zdravotníckej oblasti, ale najmä v oblasti spoločenského riadenia sa vyžaduje od kľúčových sociálnych aktérov. Spoločenská zodpovednosť totiž spočíva v schopnosti zvládať mieru rizík bez podstatnej ujmy, a nie v reštrikciách života či v organizácii spoločenských operácií v mene falošnej istoty. Pri takomto triezvom realistickom prístupe by malo byť cieľom dostať vírus pod kontrolu.
 

Dostať vírus pod kontrolu

Čo to znamená – dostať vírus pod kontrolu? V prvom rade to znamená vedieť úspešne liečiť zdravotné komplikácie, ktoré spôsobuje, prípadne nájsť spôsoby na jeho účinnú elimináciu, ak liek (vakcína) neexistuje. Tu nastupujú v prvom slede odborníci zo sektoru zdravotníctva a zdravotnícke inštitúcie, ktorých hlavnými funkciami sú správna diagnostika a terapia. Hlavným „veliteľom“ tu musí byť minister zdravotníctva, ktorý musí vedieť zorganizovať svojich ľudí a svoje zložky tak, aby v čo najkratšom čase poskytli zdroje a niekoľko variantov plánu na riešenie, a to aj napriek tomu, že nie všetci odborníci z rezortu musia mať rovnaké názory. Je však zásadnou úlohou šéfa rezortu, aby sa aj v týchto rozdielnych názoroch zorientoval a nakoniec z nich zostavil najoptimálnejšie varianty. Ak by totiž uprednostnil len nejakú názorovú skupinu pred inými, riskuje neúspech v podobe jednostranného a nedostatočného, ak nie aj chybného riešenia. 

V druhom slede prichádza na rad všetko, čo sa deje mimo rezortu zdravotníctva, ale čo znamená vstupy doň, čiže všetky prípady, ktoré si vyžadujú zdravotnícku starostlivosť počnúc obyčajnými lekárskymi radami a odporúčaniami cez domáce liečenie až po hospitalizáciu. Minimalizovať vstupy do zdravotníctva v podobe pacientov si však stále vyžaduje výstupy zo systému zdravotníctva v podobe zdravotníckej osvety a prevencie. Osveta a prevencia sú dva hlavné nástroje udržiavania zdravia populácie, v tomto prípade zamedzenia šírenia vírusu Covid-19 v nej. V prvej fáze jeho nástupu sa základné inštrukcie rozšírili veľmi rýchlo – rúška, odstupy, hygiena rúk, izolácia, obmedzenie kontaktov a zhromažďovania, karanténa –, čo vysoko pravdepodobne malo efekt na redukciu pozitívnych prípadov, hoci presné vyhodnotenie ich efektivity sotva niekto urobil (čo zrejme je aj nemožné). Môžeme to prirovnať k metóde pokusu a omylu, ktorá do istej miery vždy zaberá. Napriek tomu vírus v populácii zostal, nezlikvidoval sa, čoho dôkazom je jeho nová vlna šírenia.

Zdá sa, že okrem diagnostiky a terapie, ktoré spadajú do kompetencie zdravotníckeho sektora, a osvety a prevencie, ktoré spadajú do všetkých ostatných sektorov života spoločnosti, zostáva už len tretia metóda, ako dostať vírus pod kontrolu – účinná vakcína na spustenie imunity. Tá je v kompetencii sektora vedy, výskumu a vývoja, na ktorých výsledky sa netrpezlivo čaká. Úspech v tejto oblasti bude zrejme znamenať definitívnu kontrolu nad vírusom a začiatok post-koronovej éry.
 

Úloha spoločenskej a politickej organizácie

Pre úspešné zvládnutie vírusovej epidémie Covid-19 – ktorá sa označuje za pandémiu zrejme preto, že je globálna a prítomná vo všetkých krajinách sveta podľa vyhlásenia WHO – je kľúčovým faktorom spoločenská organizácia, t. j. organizácia všetkých rezortov od zdravotníctva cez priemysel, obchod, služby až po školstvo a kultúrne inštitúcie. Integračným faktorom je štát, presnejšie centrálna vláda. Vidíme, že v každej krajine má vláda svoju vlastnú stratégiu, hoci mnohé z týchto stratégií sú si veľmi podobné až identické. V každej krajine však vlády kladú iný dôraz a rôzne kombinujú osvetu a prevenciu s diagnostikou a terapiou až po čiastočné či úplné uzavretie hraníc, rezortov alebo celého územia štátu v súlade s globálnou metódou pokusu a omylu na zvládanie rizík. Všetky vlády zrejme na odporúčania svojich zdravotných expertov dospeli k tomu, že najúčinnejším prostriedkom nešírenia a následne „odumretia“ vírusu je izolácia všetkých jeho nositeľov – aktuálnych či potenciálnych – od seba navzájom. Táto organizácia spoločenskej izolácie však musí byť veľmi strategicky riadená a čo najpresnejšie „dávkovaná“ – akoby na „lekárnických váhach“ – tak, aby spoločenské systémy a jednotky, ktoré prirodzene fungujú len vo vzájomnej interakcii, a nie v izolácii, neskolabovali. V opačnom prípade pri nepremyslenom alebo zle premyslenom „hurá prístupe“, spôsobenom najmä panikou na všetkých miestach vrátane tých „najvyšších“, hrozia značné a zbytočné škody. Takýto prístup si žiada od centrálnej vlády najvyššie manažérske kompetencie, úplne iný typ „krízového manažmentu“ či „sociálneho inžinierstva“, inteligentnú a kreatívnu politiku najvyššieho stupňa. Pre všetky vlády je korona-kríza „skúškou ohňom“, nastavuje im zrkadlo, „testuje“ ich odolnosť a životaschopnosť po všetkých stránkach.

(Pokračovanie)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984