Po referende

Počet zobrazení: 3999


Mal som možnosť  byť svedkom historického referenda o zotrvaní alebo odchode Veľkej Británie z EÚ. Popri sledovaní množstva debát v TV a rozhlase som sa opakovane stretol  na raňajkách s mojimi anglickými priateľmi v jednej z mnohých útulných kaviarničiek, kde ráno hlavne starší Briti radi trávia svoj čas, sŕkajúc kávičku, čajík alebo si vychutnávajú „full english breakfast“, čo je zmes fazule, kaše, vajec, opečených húb a slaniny. Náš človek má problém to nielen zjesť, ale hlavne stráviť. Briti sú však z iného cesta a o tom sa v podstate sporia s celým zvyškom Európy.

pro_eu_po_brexite.jpg












Londýn: Pochod na protest proti výsledku referenda.
Foto: Sam Greenhalgh / Flickr

Moji traja priatelia mi za stolom zhodne potvrdili, že hlavným dôvodom na odchod Veľkej Británie z EÚ je nezávislosť. Oni proste nemôžu zniesť, že im Brusel diktuje, aké veľké majú byť jahody vyvážané na kontinent, akú fiškálnu politiku považujú za stimulačnú, aké školstvo je to správne, koho zadarmo ošetriť, koho prijať a koho vyhostiť. Vízia jednotnej silnej Európy ich neoslovuje. Hovoriť o nezávislosti akejkoľvek krajiny je v ére súčasného voľného pohybu kapitálu tak trochu iluzórne a naivné. Počúvajúc takéto argumenty som si nevdojak uvedomil, že podobnú vrstvu ľudí, ako sú moji priatelia v UK, začíname mať aj my doma na Slovensku. Sú to ľudia, ktorí si ekonomicky polepšili svojím úsilím, prácou, ale nezriedka aj špekuláciou alebo podnikaním na hrane zákona. Títo ľudia vidia mnohé veci v inej optike a to hlavne z pohľadu vlastného prospechu. Obyčajne nemajú vysoké akademické vzdelanie , no na mnohé veci musia mať a aj majú svoj vlastný názor . To, že nepodliehajú nikomu, lebo žijú a pracujú samostatne, ich robí nezávislými a ak sa im aj darí, tak ich to oprávňuje na kritiku čohokoľvek. Volia, koho chcú, mnohokrát úplne bezhlavo, pričom tvrdia, že sa o politiku nezaujímajú. Nie je možné im nič vyčítať, a ak, tak azda iba to, že im chýba solidarita s tými, ktorí nie sú až takí úspešní ako oni. Keď si k tejto charakteristike pridáme pýchu starého dobyvačného národa, živenú masmédiami v pravidelných intervaloch počas kampane, a nostalgiu po časoch, keď „všetko bolo inak“, dostávame obraz typického anglického voliča, voliaceho za odchod z únie.

Jeden z mojich priateľov si spokojne pomädlil ruky a vyhlásil, že teraz je ten pravý čas pustiť sa do práce. Treba vybudovať všetky vzťahy nanovo, lebo národ je rozdelený. Tí, ktorí volili za odchod, sú optimistickí. Tvrdia, že potrebujú len nového lídra, aby ich zjednotil. Zdá sa, že to bude buď Boris Johnson, bývalý londýnsky starosta alebo Theresa May, súčasná ministerka vnútra. V tábore odporcov odchodu prevláda strach a pesimizmus. Opierajú sa o prepad libry na 31-ročné minimum, spolu s pádom akcií na všetkých svetových burzách. To všetko je , ako vieme, virtuálne, lebo výroba pokračuje a obchod sa nezastavil. Predaj nehnuteľností sa však spomalil. Očakáva sa návrat na predchádzajúce hodnoty po zvládnutí šoku z verbálnych útokov na oboch stranách názorového spektra. Situácia sa mierne upokojuje a podľa všetkého proces formálneho ukončenia členstva v EÚ bude trvať niekoľko rokov. Je preto nemysliteľné, aby taká veľká ekonomika – a trh, ako britský nesporne je – bola dlhšie tlačená nadol zvyškom Európy. Briti chcú byť dobrými priateľmi Európanov, i keď sa im teraz obrátili chrbtom. Práve sa začala kampaň, ktorej cieľom je udržať obchodné vzťahy s Európou tak, ako boli pred referendom a upokojiť tú časť verejnosti, ktorá odchod nevolila. V množstve televíznych debát, ktoré prebiehajú na všetkých kanáloch štátnych i súkromných, sa stále opakujú tie isté repliky o priateľstve a čestnej spolupráci medzi EÚ a UK, prospešnej pre obe strany. Mladú generáciu to však dráždi a nepresvedčuje. Z výsledkov referenda vyplýva, že mladí, teda tí, ktorí nič iné ako EÚ nezažili, hlasovali za zotrvanie Británie v Európskej únii. Označujú staršiu generáciu za nezodpovednú, keď bola schopná hlasovať za zmeny, ktoré ju už nepostihnú. V skupine 25-34-ročných ľudí až 62% volilo proti brexitu, vo veku od 35-44-ročných to bolo 52%. Celkovo väčšina z voličov od 18 do 44 rokov bola proti odchodu Veľkej Británie z Európskej únie. Môžeme teda predpokladať, že Veľká Británia bude prostredníctvom tejto časti obyvateľstva hľadať v budúcnosti všetky možné cesty, ako Európu nestratiť.

Autor MUDr. Branislav Potančok je bývalý konzultant pre gynekologickú  onkológiu vo Veľkej Británii.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984