Po očiste justície očista žurnalistiky?

Počet zobrazení: 3316

Vládna koalícia nám sľúbila reformu súdnej moci a  rovnosť pred zákonom. Rovnosť pred médiami do programového vyhlásenia nezahrnula. Isteže, zásah do žurnalistiky by vyvolal – na rozdiel od justície – obavy o jej nezávislosť. A zákon, ktorý by umožnil viesť očistu novinárskej obce aj ne-novinárovi, by určite neprešiel tak ľahko ako zákon o ne-prokurátorovi na čele generálnej prokuratúry. Zbuntošil by nielen redaktorov, ale aj mimovládky, ombudsmanku, Prezidentský palác, medzinárodné novinárske organizácie i Európsky parlament. Od rána do večera by sme počúvali o ohrození slobody slova na Slovensku...

Posivený svedok si to v nijakom prípade neželá, iba si nahlas povzdychol, kde je tá omieľaná zásada: padni, komu padni! Prečo niektorí hriešnici okamžite patria za mreže, ak nie priamo na popravisko po ľudovom rýchlosúde na námestí, ale pri iných sa zvažuje každé napísané i vypovedané slovo. „Z anonymného zdroja prišlo do mailových schránok médií ďalšie video, ktoré chce kompromitovať bývalého prezidenta a lídra strany Za ľudí Andreja Kisku.“ (www.ta3.com, 19. 2. 2020) „Na nahrávke, ktorú šíri anonym s prezývkou Alien23, má byť Kiska zachytený počas rozhovoru s bývalým obchodným partnerom Michalom Šuligom.“ (glob.zoznam.sk, 19. 2. 2020) „Ale keďže o nahrávaní pravdepodobne vedel (Šuliga – pozn. aut.), má toto kompro rovnakú výpovednú hodnotu, akú by malo, ak by Šuliga rozoslal do novín nahrávku so svojím monológom.“ (dennikn.sk, 14. 2. 2020) „.týždeň preto oslovil dvoch expertov na zvuk, či bola nahrávka zostrihaná. Obaja potvrdili, že nahrávka bola v spornom momente zostrihaná.“ (tyzden.sk, 24. 2. 2020) Prejavili novinári takú zdržanlivosť a starostlivosť o autentickosť pri nahrávke rozhovoru medzi bývalým generálnym prokurátorom Dobroslavom Trnkom a Marianom Kočnerom, alebo bola hneď dôkazom? Aspoň na okamih zapochybovali o „pôvodnosti“ Kočnerovej Threemy, ktorú vypúšťal do sveta Denník N? O čo bol Denník N vo svojej aktivite čistejší ako anonym Alien23?

Niektoré novinárske ťahy sa nepozdávajú ani dočasnému policajnému prezidentovi Petrovi Kovaříkovi. „Policajný zbor nemôže fungovať tak, aby na miesto činu prišli skôr médiá ako polícia.“ (domov.sme.sk, 6. 10. 2020) Posivenému svedkovi je jasné, čo je za únikmi informácií do mafiánskych brlohov i hradov. Ale ako korumpujú políciu novinári? Prostredníctvom rodných strán a hnutí? Ak nie, tak za aké zásluhy sa bývalí policajti a agenti tajných služieb zjavujú na volebných kandidátkach? Ak naozaj ide o obnovu dôvery v štátne orgány, dokedy budeme zverejňovanie uniknutých materiálov posväcovať verejným záujmom? Pretože nielen Petra Kovaříka desí, že „policajti si vytvárajú nejakú šedú zónu a komunikujú poza chrbát ostatných“. (Tamtiež.) Raz s mafiou, inokedy s redakciami, zákazník ako zákazník!

Strážcovia demokracie upadli na „spoluzákazníkov“ aj bojom o mediálne teritórium. Ako inak, so vznešeným bojovým pokrikom pre publikum! No kto iný, ak nie oni by sa mali riadiť Voltairovým: Aj keď nesúhlasím s tvojím názorom, urobím všetko, aby si ho mohol vysloviť alebo Masarykovým: Demokracie – toť diskuse. Namiesto toho sme sa dočítali, že „kontroverznú diskusiu s Rostasom ľudia z médií (TV Markíza, SME a verejnoprávna RTVdvojbodka – pozn. aut.) odmietli. Panel, v ktorom mal sedieť šéfredaktor konšpiračného časopisu, zrušili.“ (strategie.hnonline.sk, 24. 4. 2017) Tie správne médiá varujú pred informačnými ľavobočkami, ale svojou straníckou, geopolitickou alebo odbornou jednostrannosťou – napríklad pri horúcej téme koronavírusu – vyvolávajú smäd po bohatšej názorovej ponuke.

Čo si od správnych médií vrchnosť vypýta zajtra? Nedávno to bola premiérova výzva, aby v čase, keď ide o zdravie a životy, nehádzali vláde polená pod nohy a nevyťahovali „prkotiny“ typu plagiátorských diplomoviek. Jazyk držia aj nad záhadným tendrom s ešte záhadnejším víťazom na dodávku antigénových testov. Keďže všetky cesty vedú do slovenského Ríma, šéfredaktori majú riskovať, že premiér podhucká redaktorov, aby si na čelo redakcií zvolili dôstojnejších lídrov? Tak, ako nabádal sasistov a členov Slovenskej lekárskej komory, keď mu Richard Sulík a Marian Kollár oponovali? Veď ani podpredsedníčka vlády Veronika Remišová sa nezmohla na otázku, prečo štát nekúpil testy priamo. Neopýtala sa, prečo „by na hraniciach mala testovať súkromná spoločnosť“. (topky.sk, 4. 11. 2020) Nenavrhla dodatkovú daň pre súkromné laboratóriá z biznisu, ktorý im štát prihral. Chýrna bojovníčka, ktorá chce štátnym softvérovým domom „očistiť informatizáciu od korupcie, aby na nej neparazitovali rôzne záujmové skupiny“ (fontech.startitup.sk, 24. 7. 2020), totiž vie, na čiu stranu by sa médiá postavili  po prípadnom vypuknutí koaličného sporu.

Pandémia-nepandémia, ale prečo by si novinári nevybili energiu aspoň z času na čas a aspoň na nechránených smerákoch či hlasistoch? „Verný lokaj Roberta Fica Peter Pellegrini zakladá stranu.“ (tyzden.sk, 5. 7. 2020) „Fico si vybral sám. Jeho memoáre budú písať kriminalisti.“ (komentare.hnonline.sk, 5. 11. 2020) „Ficovi zrástol štát s mafiou, ale prekáža mu otázka, či sa bojí, že je na rade.“ (dennikn.sk, 5. 11. 2020) A záhadne informované médiá budú pritvrdzovať. Akoby chceli odčiniť, čo spôsobili občasnou dotieravejšou otázočkou na premiéra Igora Matoviča. Je to však len ich vina, že vzletovú dráhu, ktorú s bratislavskou kaviarňou chystali od volieb pre Progresívne Slovensko, využil Hlas-SD?

Toľko odvážnych investigatívcov na štvorcový meter, plné ústa odkazu Jána Kuciaka, a posivený svedok sa nemá od koho dozvedieť, či bolo prvé kolo celoplošného testovania dobrovoľné alebo povinné! Podľa pani prezidentky o vysokej účasti rozhodla predovšetkým uvedomelosť a zodpovednosť pracujúceho ľudu... Ešteže nekľučkovala v inej záležitosti! Z hľadiska ústavnosti zrejme závažnejšej. „Za missku vo vládnej limuzíne sa bude spovedať. Prezidentka poslala Kollárovi jasný odkaz.“ (www1.pluska.sk, 27. 10. 2020) Smiať sa? Plakať? – Nad rozliatou právnou istotou. Medzi pribúdajúcimi klietkami hanby pre sudcov, ktorí si v ére médií dovolia konať podľa vlastného svedomia a vedomia. Našťastie, zlovestný buchot tesárskych sekier ani šuchot suchého raždia na úsvite ešte nepočuť.

Prvotný názov článku znel Lesk a bieda slovenských médií. Neurážal by kurtizány?

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984