Po ľavici musí byť dopyt

Myslím si, že je ten správny čas
Počet zobrazení: 2470

lubo_dzurak1.jpgNemám vo zvyku reagovať na príspevky, lebo rešpektujem každý názor. To však ešte neznamená , že s ním aj súhlasím. No ako sa hovorí, že výnimka potvrdzuje pravidlo, tak predsa len pár viet k p. Suškovi, predovšetkým na spresnenie. Nebudem mu klásť otázky, prečo sa KSS aj dnes, keď SDĽ je minulosťou a Smer preferenčne upadá, stále pohybuje na 1%. Pán Suško, verte, mám kopec priateľov sympatizantov KSS a spoločne s nimi ma mrzí dlhoročná stagnácia KSS. Ale nie o tom chcem písať.

Zaujala ma veta, že mnohí ľavičiari teoretici aj na stránkach Slova len mudrujú o ľavici... Pán Suško takže asi takto. Celý svoj život som prežil v montérkach, ako prevádzkový elektrikár v CHZWP Nováky, okrem rokov 1998 – 2002, keď vďaka SDĽ som sa dostal ako robotník do NR SR. Dnes už veľmi ťažko nájdete v NR SR robotníka. A myslím si, môžem sa mýliť, že ho nemala ani KSS, keď bola v parlamente. Pritom každá strana, čo ide do volieb, má vo svojom programe obhajobu záujmov pracujúcich ľudí, robotníkov, roľníkov. Je niekedy doslova nehoráznosťou, keď niekedy príde poslanec na bavoráku, s niekoľko tisícovými hodinkami a rozpráva, že vie, ako sa ťažko dnes žije ľuďom a je pripravený obhajovať ich záujmy. To však teraz nie je podstatné. Keď som odchádzal v 1998 do NR SR, zamkol som si svoj pracovný ponk. Spolupracovníci sa ma pýtali, prečo to robím, však sa už do montérok nikdy nevrátim. Tak vznikla stávka o 5 fliaš šampanského, že sa do montérok o štyri roky určite vrátim. Možno neuveríte, ale vyhral som to šampanské! V tých montérkach som odišiel v roku 2008 aj do dôchodku.

Prečo to píšem? Nikdy som sa nepovažoval za ľavičiara teoretika, ani intelektuála, lebo som robil politiku na poznaní jednoduchých ľudí, ktorí sa živili prácou svojich rúk. Áno bol som ako robotník aj člen KSS. Pred prevratom som na rôznych akciách a straníckych schôdzach počúval od pracovníkov a funkcionárov OV KSS, ako treba byť uvedomelý, robiť viac, rýchlejšie a zodpovednejšie. Prišiel prevrat a zrazu sa po týchto funkcionároch zľahla zem. Sám som potreboval nejaké usmernenie, radu. Neprichádzala. Tak som začal písať články do Pravdy, Nového slova i okresných novín. Všimli si ma členovia strany, ktorým sa moje články páčili a prehovorili ma, aby som kandidoval za predsedu vtedy KSS-SDĽ. Ako robotník, bez takmer žiadnych skúseností, som nakoniec súhlasil. Keď skončil dvojičkový názov a ostala len SDĽ, až potom som počúval od tých schovaných bývalých funkcionárov strany, aký som zradca, ako so zapredal bývalú stranu. Takže taký som ja teoretik.

Samozrejme, aj ja som sa v roku 2005 preregistroval do strany Smer- SD v nádeji, že spojením slovenská ľavica naberie na sile a vážnosti. Je pravdou, že toto spojenie uvítali aj voliči, čo sa prejavilo v úspešnosti volieb, keď Smer doslova valcoval svojich súperov. Keď som však videl, ako táto strana funguje vo svojom vnútri, kto všetko na okresnej, krajskej i slovenskej úrovni reprezentuje túto stranu, veľmi rýchlo som zo svojej ilúzie vytriezvel. Po pre mňa principiálnych nezhodách s vtedajším okresným predsedom Smeru ma v roku 2008 vylúčili zo strany. Nerobil som z toho žiadnu tragédiu, lebo stranícka knižka z nás ešte nerobí ani ľavičiarov, ani socialistov a zrejme ani komunistov.

No a čo dnes? S bývalými členmi SDĽ sme založili občianske združenie Horizont Hornej Nitry, kde sa snažíme už vyše desať rokov pomáhať deťom z Detského domova v Handlovej. Okrem toho sme s priateľmi založili v okrese Ľavicovú bunku, kde sú ľudia nielen z bývalej SDĽ, ale aj zo Smeru-SD . Snažíme sa nielen analyzovať politickú situáciu a niektoré názory využívam aj pri písaní príspevkov do Slova. Rovnako sa aj v rámci možností snažíme pomáhať ľuďom v regióne. Často sa stretávam aj s priateľmi, bežnými ľuďmi v regióne pri rôznych akciách, kde opäť čerpám inšpiráciu, lebo je zo skutočného života týchto ľudí. Života, ktorému veľmi dobre rozumiem, lebo som ním celý život žil a žijem aj dnes. Takže opäť žiadna teória.

No a čo záverom? Cesta nejakého vzájomného obviňovania, nie je asi tou správnou cestou. Skúsme sa chápať a hľadať to, čo nás spája. To sú určite hodnoty, názory a presvedčenie. Ak sa KSS ukáže tou správnou a dominantnou silou na tej ľavej strane politického spektra, určite nebudem tým, kto jej bude hádzať polená pod nohy. Zatiaľ však ňou nie je. Tak jednoducho vítam pokusy tých, ktorí sa o to snažia. Éto vsio.

Foto: Facebook

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984