Reklama
Reklama

Plebejská krv

Pozvanie do básne
Počet zobrazení: 2294

atelier_k._pataki.jpgZ ateliériu národnej umelkyne Kláry Patakiovej. Foto: Emil Polák


MICHAL ZÁLETA


Plebejská krv


Plebejská krv nie je A ani B,
ba ani AB, dokonca ani nula.
A chlad ju neoziabe. Je žula,
do ktorej krešú migrifiči a táraji
až do uzlín,
v nádeji a pri vytrvalom hurhaji,
že z nej ako zo šumivých vín
vyšumí vzdor a život,
že ostane len pokora,
že stane
sa len sivou
myškou,
tíško
zatúlanou do dvora.


Plebejská krv sa nededí.
Je dar.
A položíš ju na oltár
človiečika i človeka,
keď sa teší, aj keď narieka,
alebo s rykom medvedím
vzoprie sa vrtošivým riekam.


Plebejskú krv nezmyješ,
nevyleješ ako pomyje,
je všade:
v rozkvitnutom sade,
stavia dom,
skláňa sa nad dieťaťom,
za katedrou,
v nositeľoch snov,
v laboratóriu,
v nemocnici,
a všetci z nej žijú:
dokonca aj trpaslíci.


Je nenahraditeľná,
aj pre tých, ktorí pre beľmá
nevidia zreteľne a čisto,
len v obrysoch a hmlisto.
Je pod bielym plášťom,
v každom,
kto netrpí zášťou
a mazná sa s dažďom
pri mládzach.
Spoznáš ju hneď: nezrádza!


Otvára bránu,
zahniezdi v duši porcelánu,
privráva sa vrtkavému ránu,
obrusuje krvilačnú hranu,
je v každej obrobenej nive,
hoci pri tom očividne sivie.


Nájdeš ju v studniach kopáčov,
v zreničkách domlčaných slov
až po hrob.
Choď a kop,
a pochopíš, že sa vinie
aj v nedovidnej hline,
až po prvého predka,
pred i za ohradou,
v kryhách umučených ľadov.
Chceš sa jej vyhnúť? Niet kam,
veď živí strom
a uniká metaforám i básnikom.


Plebejská krv je dom
nášho sveta.
Je veta,
ktorú treba vedieť naspamäť:
vždy, okamžite, hneď.
A nikdy nezaprieť!


Plebejská krv
sa nielen nededí, ani neriedi,
stúpa do obŕv
a lomcuje ňou genóm vzbury,
pohŕdajú ňou kreatúry
a nohsledi,
no na perách
im visí strach.


Plebejská krv sa z útrob útrob vzlína,
napája horstvá človeka,
plebejská krv je číro ľudská hlina,
veď od vekov ňou preteká.
Buďme presní:
plebejská krv je ľudský vesmír
a chráni ho nad útesmi
pred pádmi a besmi.


Plebejská krv je osud i voľba,
zvláštny príbeh stálic
bez maršalských palíc
v pešiackych torbách:
nebyť ničím a zároveň všetkým,
no predovšetkým
krvou ľudských dejín,
ich oceánov i pevnín.


Plebejskú krv,
prv
ako opäť natrvalo vkročíš
do prachu,
zúročíš
bez hany i bez strachu,
že vyjdeš na posmech
a že si zasial hriech
alebo letný sneh
na odcudzený breh.
 

Priemer: 4.5 (8 hlasov)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Najčítanejšie

Pohoda, aká má byť...
Polepšení
Desať poznámok ku komunálnym voľbám
Jestřáb kontra Hrdlička?
Komunálne voľby 2018
Hovoriace zrkadlo
Mediálne halali
Občania si zaslúžia slušnú politickú kampaň
Reklama
Reklama
Reklama