Pláž Omaha sčervenela od krvi
streda 11. jún 2014
Najvyšší predstavitelia desiatok krajín vrátane dosluhujúceho slovenského prezidenta Ivana Gašparoviča si uplynulý piatok pripomenuli 70. výročie invázie Spojencov v Normandii. Omaha Beach, kódové označenie osemkilometrovej pláže na pobreží Lamanšského prielivu, sa stala druhým z piatich sektorov (brané od západu na východ), kde prebiehali najintenzívnejšie boje medzi americkými vojskami a nemeckými nacistami na okupovanom území severného Francúzska.
Pláž Omaha, na ktorej sa vylodili 6. júna 1944 Američania.
Operácia Overlord sa začala 6. júna 1944. Pláž Omaha siahala od mestečka Sainte-Honorine-des-Pertes na východe, kde sa v úseku Gold vylodili Briti, po Vierville-sur-mer na západe pri ústí rieky Douve, kde zase zaútočila na Utah Beach U. S. Army. Vylodenie podporovali i slovenskí vojaci v rámci Britského kráľovského letectva (Royal Navy).
V deň D na tomto úseku zaútočili najmä neskúsení príslušníci 29. pešej divízie U. S. Army Rangers, proti ktorým stáli nemeckí teenegeri, no doplnení veteránmi z východného frontu 352. pešej divízie. Problémy s navigáciou spôsobili, že väčšina amerických vyloďovacích člnov v prvý deň minula svoj cieľ. Z 29 tankov sa na pevninu dostali iba dva, ostatné sa potopili.
Až na konci dňa Američania vybojovali dva izolované operné body, ktoré následne využili proti slabším obranným postaveniam nepriateľa vo vnútrozemí. Pôvodné zámery však dosiahli pri veľkých stratách až v nasledujúcich dňoch.
Oblasť sme navštívili pred dvoma rokmi. Priamo na okraji piesočnatej pláže sa vypína mohutný kamenný pomník pripomínajúci provu lode. Jeho pozadie tvorí oceľová konštrukcia v tvare vysokých morských vĺn a mečov súčasne, znázorňuje „privítanie“ nacistickými okupantmi.
Na vyvýšenine asi dva kilometrov na východ pri obci Colleville-sur-mer zriadili ešte počas bojov najväčší cintorín príslušníkov U. S. Army v Normandii. Na 70 hektároch tu našlo miesto posledného odpočinku 9 387 mužov, ktorí padli v prvých týždňoch invázie do Francúzska. Ale nájdeme tu aj amerických vojenských letcov, ktorých Nemci zostrelili už v predchádzajúcich náletoch.
Pochovali tu aj najstaršieho syna 26. prezidenta USA Theodora Roosevelta – 56-ročného brigádneho generála Theodora (Teda) juniora, účastníka vylodenia, ktorý v Normandii zomrel 12. júla 1944 na srdcový záchvat. V roku 1955 k jeho hrobu preniesli aj telesné pozostatky mladšieho brata, kapitána Quentina Roosevelta, ktorý zahynul vo Francúzsku ako pilot v prvej svetovej vojne.
V rozsiahlom areáli sú na zelenom trávniku zoradené kríže z bieleho kameňa. Na väčšine z nich vytesali mená padlých. Sem-tam vidno namiesto kresťanského symbolu šesťcípu židovskú hviezdu. Na jednej strane podlhovastého jazierka s leknami sa týči okrúhla kaplnka, na druhom konci je pomník s bronzovou sochou s názvom Duch americkej mládeže vynárajúcou sa z vĺn. V rokoch 1953 až 1956 ju vymodeloval sochár z New Jersey Donald De Lue Leonardo, ktorého inšpirovali diela českej monumentálnej tvorby. Súčasťou pamätníka je aj stena s menami padlých hrdinov, ktorí prispeli k úspešnému priebehu tejto mimoriadne významnej udalosti druhej svetovej vojny.
Foto: autor
Pomník na Omaha Beach.
Súčasť pomníka, ktorá znázorňuje morské vlny i tvrdú obranu nepriateľa.
Výhľad na Omaha Beach od vojenského cintorína.
Múzeum na cintoríne amerických vojakov v Normandii.
Na cintoríne pochovali 9 387 padlých.
Medzi americkými vojakmi kresťanmi boli sem-tam aj židia, ich hroby zdobia
Davidove hviezdy.
Americký vojak vysvetľuje návštevníkom hlavné myšlienky architektov, ktorí navrhli cintorín.
Školský zájazd pri Omaha Beach.
Ekumenická kaplnka na cintoríne.
Freska na kopule kaplnky.
Jazierko pri pomníku na vojenskom cintoríne.
Znázornenie bojov o Normandiu v roku 1944.
Dielo amerického sochára Donalda De Lue Leonarda.
Pri odchode z cintorína.