Reklama
Reklama

Plány Biškeku do roku 2040

Počet zobrazení: 2230

Stredoázijský spisovateľ a teológ Al Buchari (celým menom Abū Abd Allāh Muḥammad ibn Ismā‘īl ibn Ibrāhīm ibn al-Mughīrah ibn Bardizbah al-Ju‘fī al-Bukhārī; narodený r. 810 v Buchare, zomrel r. 870 v Chartanku neďaleko Samarkandu) v jednom zo svojich traktátov napísal: „...vedomosti musia predchádzať slovu a činu.“

Túto múdrosť si môžeme do dnešných dní jednoducho transformovať a vysvetliť tak, že bez teoretického zázemia nemožno mať žiadnu víziu, nemožno robiť v zásade nič a najmä nie riadiť (ľubovoľnú) krajinu a ovplyvňovať jej väzbové segmenty (politická kultúra, ekonomické vzťahy, súvzťažnosť vnútornej a vonkajšej politiky, koncepčná reakcia na zmeny vonkajšej politickej a mocenskej klímy a pod.) s dôrazom na budúcnosť.

Napokon, pomôžme si konštatáciou ešte jedného klasika (ktorého dnes programovo nesmieme mať v láske). Hovoril o tom, že ľubovoľný staviteľ si na rozdiel od včely, ktorá dokáže vystavať geometricky totožné plásty, najskôr premyslí, čo bude robiť. A aby sa zamyslel, musí mať sumu vedenia a vedomostí.

Pred pár rokmi, na základe zadania a pre potreby Vlády Slovenskej republiky[1] spracoval erudovaný tím slovenských odborníkov (celkom 98 expertov – mnohí pravidelne publikovali, resp. publikujú aj na stránkach Slova), pod gestorstvom profesora Milana Šikulu (†), dokument: Vízia a stratégia rozvoja slovenskej spoločnosti.[2]

Materiál, realizovaný v rámci projektu Vízia a stratégia rozvoja slovenskej spoločnosti a nadväzujúci na Dlhodobú víziu rozvoja slovenskej spoločnosti, bol sprístupnený na verejnú diskusiu a oponentúru v marci 2010.

To, ako s týmto zásadným dokumentom, ktorý hľadí s cieľom vystihnúť trendy do roku 2030 (bez nároku na tvrdú hranicu), naložila vtedajšia vláda či terajšia koaličná kohorta, nie je predmetom dnešných poznámok (aj keď by stálo zamyslieť nad tým, ako sa v praxi plytvá s intelektuálnym potenciálom a sumarizovaným poznaním na Slovensku, keď predovšetkým vedomosti by mali predchádzať činom...).

Nakoniec vtedajšia opozícia dokument ako celok v zásade ocenila kladne, s tým, že má slúžiť aj na ďalší výskum spoločnosti, ale aj pri rozhodovaní štátnych a iných inštitúcií: „... takáto štúdia je pokusom o načrtnutie možnej vývojovej línie spoločnosti s prihliadnutím na aktuálny stav a, samozrejme, je tam snaha vyhodnotiť dopad dlhodobých trendov na možný vývoj.“[3]
 

Stratégia Biškeku
 

Po ukončení existencie Sovietskeho zväzu a vzniku nezávislých postsovietskych štátov na báze sovietskych republík sa súbežne s nárastom nacionálneho sebauvedomenia začali prejavovať aj recidíva negatívnej strany národnostnej politiky Sovietskeho zväzu.

biskek.jpg
Ilustračné foto: Alex J. Butler / Flickr

Neľahká sociálno-ekonomická situácia v Kirgizsku, od samého počiatku novej – krehkej – štátnosti, mala vplyv na vnútornú politiku a ekonomiku.

Jedným z nich bola (a od roku 1991 je) aj Kirgizská republika, ktorá od tohto momentu prechádza procesom neustálej politickej a ekonomickej transformácie (čo je výzva pre kirgizské politické vedy, ale nie len pre kirgizské), ktorá sa opiera – čo je pre dnešné Slovensko dobrá správa – aj o komplikované historické dedičstvo Interhelpa.

V Biškeku bol spracovaný a zverejnený dokument: Národná stratégia rozvoja Kirgizskej republiky na roky 2018 – 2040 (Национальная стратегия развития Кыргызской республики на 2018-2040 гг. 2018-2040-жылдары Кыргыз Республикасын өнүктүрүүнүн улуттук стратегиясы бекитилди). [4]Ako sa s týmto dokumentom popasuje kirgizská vláda a spoločnosť, je výsostne ich vec a dúfajme, že ho nestihne podobný osud ako na Slovensku, aj keď všetko môže byť. Krajinu očakávajú riadne parlamentné voľby. Tie by sa mali, ako avizoval pred týždňom na svojej tlačovej konferencii prezident Sooronbaj Žeenbekov, konať začiatkom roku 2020.

Spracovanie Stratégie 2018 – 2040 predpokladá nielen stanovenie pravdepodobnosti jednotlivých scenárov vývoja politického systému, ale aj výber scenára, ktorý je najvýhodnejší pre Kirgizsko, a tiež výber nástrojov, ktoré prispievajú k naplneniu takto zvoleného scenára.

Kirgizský koncepčný dokument (63 strán textu) je okrem Úvodu štruktúrovaný do štyroch kapitol (Človek, rodina, spoločnosť, Ekonomický rozvoj a kvalita prostredia na jeho progres, Štátna správa a Riadenie rozvojom).

Vo vstupnej časti textu autori akcentujú, že Kirgizsko „... sa nachádza v dôležitej etape svojej histórie, keď po prvý raz boli vytvorené predpoklady k dlhodobému rozvoju krajiny, ako politicky stabilného, ekonomicky silného a sociálne zodpovedného štátu...“ Teda, že vo svojej novodobej histórii, keď krajina prežila postsovietsku turbulenciu, niekoľko importovaných farebných revolúcií a úspešne si momentálne v stabilizovanej paradigme buduje svoj štát, má Stratégia 2018 – 2040 vymedziť „...strategické ciele v dlhodobom horizonte akceptujúc budúce výzvy..“

O aké výzvy ide? Okrem iného aj v Biškeku evidujú svetový (mega)trend, keď narastá priepasť medzi realitou a jej percepciou občanmi, plynúca z permanentnej neistoty vo svetovom priestore a strata dôvery v domáce a medzinárodné inštitúcie. Je to akási oneskorená reakcia na zásadný (až fatálny) problém liberálnej demokracie – skresľovanie, resp. ignorácia faktov

Koncepcia Stratégie 2018 – 2040 sa svojou podstatou prikláňa, čo je v priestore Strednej Ázie akosi nezvyklé, k modelu efektívneho a zodpovedného riadenia štátu.

V roku 2040 by mal byť v Kirgizsku sformovaný iný – nový človek (teda už nie dnešný homo sovieticus či homo postsovieticus) s novým potenciálom a schopný sa adaptovať na podmienky meniaceho sa sveta. Kolektív tvorcov dokumentu si myslí, že bude (ak ostane v Kirgizsku) žiť „... v spravodlivej spoločnosti, ktorej duchovné hodnoty budú mať základ v kirgizských dejinách, kultúre a tradíciách...“

To predpokladá aj zmenu úlohy štátu v sociálnom sektore (presun od providera služieb do pozície regulátora) a prechod na rozvojový rozpočet formovaný na báze rozvoja ľudského potenciálu, vedomostnej ekonomiky, občianskej integrácie a zdravia spoločnosti (v kombinácii s novátorstvom a akceptáciou inovačných technológií).

V rámci politickej štruktúry Kirgizska Stratégia 2018 – 2040 uvažuje o nasledujúcich zmenách vo fungovaní základných politických inštitútov štátu:

– Inštitút prezidenta Kirgizska bude „... posilený o strategické riadenie ... právomocou stabilizovať národnú jednotu, národnú bezpečnosť a rozvoj krajiny...“ Tak sa má (de facto aj pri udržaní parlamentného systému) stať kľúčovým prvkom pri organizácii procesu realizácie Stratégie 2018 – 2040.

– Zákonodarná moc – Жогорку Кенеш (parlament) Kirgizska, ktorý má vznikať volebnou vôľou na základe silných politických strán, má v etape do roku 2040 „... reálne odrážať a predstavovať záujmy kirgizskej spoločnosti...“ Reforma parlamentarizmu v krajine o. i. predpokladá: „... stanovenie náročných cenzov pre poslancov, zrušenie nepotrebných imunít poslancov a tiež nedopustenie možnosti ohrozenia princípu rozdelenia mocí...“

– Výkonná moc sa bude naďalej formovať „.. .parlamentnou väčšinou a bude povinná zabezpečovať (zabezpečiť) sociálno-ekonomický rozvoj krajiny...“

Podľa predpokladu a zámyslu autorov Stratégie 2018 – 2040, „... vláda musí prejsť od netarifnej metódy riadenia ekonomiky k tarifným...“ a tiež sa zbaviť neefektívnych činnosti, viac využívať outsourcing a na základe „... zníženia vláde nevlastných funkcií a úloh štát dostane možnosť zvýšiť efektívnosť v plnení svojich základných funkcií – zaistenie celostnosti a bezpečnosti, vytvorenie a kontrola spoločných pravidiel (zákonov) a zabezpečenie práv a slobôd občanov...“
 

Zahraničná politika Kirgizska
 

Tu je nezanedbateľným faktorom nielen geografický štatút Kirgizska, jeho veľkosť a dislokácia v rámci Strednej Ázie, ale aj „chúťky“ susedov a v neposlednom rade aj novoveká historická skúsenosť. Tu sa bude Biškek snažiť predovšetkým o to, aby nestratil možnosť participácie na formovaní bezpečného sveta, ktorý je schopný čeliť netradičným (moderným) výzvam a prispievať k rozumnému šíreniu univerzálnych myšlienok a hodnôt demokracie.

V dokumente sa tak uvádza: „... poznanie, že Kirgizská republika je objektom geopolitiky a záujmov veľkých geopolitických aktérov, neznamená, že sa zbavujeme povinnosti v dlhodobej perióde vypracovať svoju jasnú pozíciu (pozície) ako suverénneho štátu so svojimi národnými záujmami...“

Vo vzťahu k integračným procesom je koncepčný postoj voči Eurázijskej ekonomickej úniiStratégii 2018 – 2040 naformulovaný jednoznačne: „... Kirgizsko v dlhodobej prespektíve dokáže udržať svoju pozíciu netto-exportéra pracovnej sily strednej a vysokej kvalifikácie. S týmto cieľom sa krajina presunie k diasporálnemu budovaniu vlastného štátu. Tak získame pevné a stabilné pozície v ekonomikách mnohých krajín...“

V tejto pasáži strategického dokumentu sa jasne zrkadlí univerzálny fakt, že akákoľvek úspešnosť presadzovania záujmov je podmienená rôznymi, zdanlivo či dokonca niekedy skutočne protivorečivými faktormi. Od politickej kondície a vnútropolitickú stabilitu, až napr. po poznanie procesov, ktorými prechádza svet, región, resp. objekt presadenia svojich záujmov.
 

Zrátané a podčiarknuté
 

V dokumente Národná stratégia rozvoja Kirgizskej republiky na roky 2018 – 2040 je naformulovaný obraz budúcnosti Kirgizska, základné princípy a cesty dosiahnutia cieľov vo všetkých sférach Kirgizska a kirgizskej spoločnosti Čo sa týka historickej úlohy spomenutého Interhelpa v industrializácii vtedajšieho Kirgizska, v tej dobe bola rozhodujúca a členovia družstva položili politicko-ekonomicko-priemyslový základ Kirgizska, z ktorého krajina ideovo, ale aj de facto čerpá dodnes.[5]

dubcek_biskek_4.jpg
Pamätník „interhelpovcom“, ktorý odhalili v júli 2016 v Biškeku. Zároveň bola aj výstava o A. Dubčekovi, ktorý vo vtedajšom Piškeku prežil časť detstva.

Kirgizský spisovateľ Čingiz Ajtmatov povedal: „Moc – to je veľká vec a nie každý do nej dorastie“. Ako sa s týmto dokumentom popasuje kirgizská vláda a spoločnosť je výsostne ich vec – čo so sme konštatovali už v úvode. Či však dorástla, alebo dorastie na mocenské zvládnutie konštrukcií zo Stratégie 2018 – 2040, to je na zamyslenie!
Inak, na základe iniciatívy Medzinárodnej organizácie turkickej kultúry (Uluslarası Türk Kültürü Teşkilatı)[6] vyhlásila rok 2018 za Rok Čingiza Ajtmatova, ku ktorému sa pripojili všetky  krajiny: Azerbajdžan, Kazachstan, Kirgizsko, Uzbekistan, Turkménsko a Turecko.

(Autor je vysokoškolský učiteľ)

 

[1] Dlhodobá vízia slovenskej spoločnosti bola vypracovaná v rámci projektu Vízia a stratégia slovenskej spoločnosti schváleného vládou SR uznesenie č. 906 z 25. októbra 2006.

[3] Mesežnikov, G.: Prezident IVO hodnotí vládou prezentovanú Víziu a stratégiu rozvoja slovenskej spoločnosti, In.: http://www.ivo.sk/5456/sk/aktuality/prezident-ivo-hodnoti-vladou-prezentovanu-viziu-a-strategiu-rozvoja-slovenskej-spolocnos

[5] Pozn.: V roku 1934 sa družstvo podieľalo 20% na priemyselnej výrobe Kirgizska. Už roku 1925 bolo Interhelpo oficiálne vyhlásené ako najlepšie družstvo v Sovietskom zväze. V roku 1925 členovia družstva postavili a sprevádzkovali prvú elektráreň v Kirgizsku, r. 1927 v súčasnosti funkčnú textilnú továreň, 1928 metalurgický komplex, závod na výrobu nábytku....ubytovaciu kolóniu, kde sa dodnes býva, alebo Dom kultúry Interhelpa (v roku 2014 čiastočne rekonštruovaný) dislokovaný vo veľkom mestskom parku, ktorý tiež vybudovali členovia Interhelpa. Bližšie pozri: JUZA, P.: Odkaz Interhelpa a dnešná modernizácia Kirgizska (poznámky k budúcemu možnému výskumu) In.: Political Science Forum/Politologické fórum, No 1(6)/2017, TnUAD Trenčín, ISSN 1338-6859, ss.64-73.

[6] Organizácia má 6 riadnych členov a 8 pozorovateľov, In.: https://www.turksoy.org/ru/turksoy/about ;

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama