Reklama
Reklama

Peter Pollág v Galérii Danubiana

(Maľba imaginatívneho obrazu – obraz imaginatívnej maľby)
Počet zobrazení: 2512

Napriek súčasnému stavu ľudskej existencie umenie (maliarstvo nevynímajúc) nie je dnes iba štatistom či pasívnym odtlačkom rozporuplnej doby. Hoci býva často považované za provokáciu, potrebu autora upozorniť na seba za každú cenu, nie je to celkom tak. Iste, vyskytujú sa prípady, keď nás jeho prejavy neoslovia, no na druhej strane prezrádzajú zaručene zaručené majstrovstvo svojho tvorcu. Potvrdila to aj samostatná výstava akad. maliara Petra Pollága pod názvom Europa Domus Pacis v Danubiana Meulensteen Art Museum v Bratislave-Čunove.

pollag_1.jpg

Táto výstava, podobne ako ďalšie umelcove autorské prehliadky, potvrdila, že Peter Pollág (1958) prináša vo svojej tvorbe sugestívnu maliarsku výpoveď. Osobitú. Spočíva na jednej strane v snahe nahliadnuť do povahy ľudského bytia s pokusom o zovšeobecnenie jeho vlastností, typov a čŕt, na druhej sa zasa usiluje o dešifrovanie tajomstiev človeka, ľudstva a sveta. To všetko za pomoci vedomej aktivizácie ľudskej psychiky. Prostredníctvom imaginatívno-emocionálneho jazyka a reči jeho obrazov. Znova (už po koľký raz v dejinách umenia /?/) kladie pred nás otázku: kam kráča obraz a maľba dnes?

3_p_pollag_pritulenie.2014_akryl_olej_platno_90_x_120_cm_843.jpgPeter Pollág: Pritúlenie. 2014, akryl, olej, plátno, 90 x 120 cm.

Je evidentné, že umelcove obrazy majú v sebe niečo, čo iným chýba. Je to vlastná, pútavá, tajomná, zašifrovaná aj dešifrujúca, identifikovaná a tiež identifikujúca výpoveď. Oprávňuje ho k tomu – okrem iného – vek a skúsenosti. Vďaka nim sa – zaraďovaný v súčasnosti medzi strednú generačnú vrstvu slovenského výtvarného umenia – ocitol takpovediac medzi tými, o ktorých sa zvykne hovoriť ako o  stáliciach na nebi umenia. Bol to on, kto vstúpil na scénu slovenského umenia v osemdesiatych rokoch minulého storočia ešte ako čerstvý absolvent bratislavskej Vysokej školy výtvarných umení (1977 – 1983), obohacujúci si ďalej svoje umelecké školenia študijným pobytom na výtvarných akadémiách v zahraničí (Perugia, Paríž, Madrid, Praha). Bol to on, kto prišiel spolu so svojimi generačnými a nadgeneračnými rovesníkmi (Ivan Pavle, Svetozár Ilavský, Ján Kelemen, Ján Hlavatý, Viťo Bojňanský, Milan Lukáč, Stano Bubán, Róbert Hromec a i.) so snahou zmeniť dovtedajšie „trvalé“ prístupy v interpretácii hodnôt slovenského výtvarného umenia 20. storočia a odkloniť smer vývoja od zaužívaných stereotypov, posunúť ho ďalej. Bez ohľadu na riziko, ktoré s ambíciami tohto druhu vždy súviselo a súvisí. To všetko sa usiloval dosiahnuť v súlade s tým, čomu sa zvykne hovoriť hľadanie identity – formulácie vlastného výtvarného jazyka. Do tretice, bol to on, kto v týchto intenciách objavoval nový koncept maľby obrazu a obraz maľby na základe psychologickej, vizuálnej inšpirácie svetom svojej doby, jej historického a filozofického pozadia. Hľadal a nachádzal, projektoval a postupne budoval, vytváral si vlastnú imagináciu maliarskej – obrazovej reči. Kodifikoval ju mimo dosah verejnosti (no rešpektujúc jej prítomnosť a snáď aj vplyv) ako modus vivendi tvorby. T. j. ako nežánrovú výpoveď osnovanú na báze „nezobrazujúcej“, pritom však nie abstraktnej-nefiguratívnej tvaroslovnej skladby a vnútornej i vonkajšej kompozície obrazu, kde krajina a ľudská figúra splývajú do jedného celku. Iného, ako sme poznali predtým. Odvodeného, v klasickom význame pojmu z princípov zobrazovacej metódy maliarstva, povýšenej do inej – novej  podoby. Tá potom prevzala na seba tvár nadreálnej výpovede, kde všetko, čo vidíme, sa odohráva v súradniciach nových pravidiel filozofického a zároveň zmyslovo poetického nazerania na svet. Pollágove obrazy tak nie sú v pravom zmysle krajinárske, ani figuratívne. Sú to premyslené kompozície založené na poznaní reality premietnutej na plátno na pozadí a priórneho lyricko-expresívneho modelu imaginatívneho „rádu“, poriadku obrazu-maľby, jeho a jej vnútornej i vonkajšej štruktúry. Tak ako sa dnešný svet deformuje, rúti do neznáma, neveriac ,či tu ešte zajtra budeme, nevediac, aký bude „nový svetový poriadok“, tak sa obrazová štruktúra Pollágových malieb-obrazov a obrazov-malieb v priebehu času transformuje, prečisťuje i komplikuje. A nie raz vo svojej výpovedi nás upozorňuje na to, že aj opak môže byť pravdou. Teda, že nie je všetko, také ako to vidíme v tomto čase a vo chvíľach okamžiku, skrátka – povedané s Georgom Friedrichom Heglom „veci sa javia a veci sú....“ V akomkoľvek čase a podobe. Prípadne polohe. Hore či dolu, stále sme tí istí, máme alebo disponujeme tými istými vlastnosťami a východiskami poznania, ktoré nás navádzajú, aby sme sa snažili aspoň trochu chápať, prečo sme tu, a načo sme prišli na svet. Aj jeho obrazy-maľby sú také. Rodiace naše poznanie a cítenie, a z nich – z tohto poznania a cítenia – zrodené. Iste, okolnosti sú tiež ako my, alebo my sme ako okolnosti a okolnosti robia nás, je teda na nás, aby sme sa dokázali povzniesť za hranice reality a vstúpili do neznáma, Aby sme, pokiaľ možno hľadali vznešenosť a sublimáciu čistého pocitu, novej citovosti, ktorú malo a má právo dnešné maliarstvo prinášať a klásť pred nás plnými priehrštiami.

5_p_pollag_majster_pavol_ako_diakon_karol_lev_irrgang._2017_akryl_olej_platno_200_x_150_cm_843.jpgPeter Pollág: Majster Pavol ako diakon Karol Lev Irrgang. 2017, akryl, olej, plátno, 200 x 150 cm.

Obrazy Petra Pollága sú chápané a pochopené ako farebné záznamy príbehov duše, filozofických „odtlačkov“ reality v našom ľudskom vedomí, odtlačkov, o ktorých sa ešte stále oplatí premýšľať. Hrať sa s nimi, hľadať v nich to, čo je tam ukryté, niečo neznáme a – tajomné. Vďaka nim máme možnosť vstúpiť do ríše, ktorá sa bráni svojmu znásilňovaniu, ktorá môže mať veľa podôb života, v zásade však v jej prípade ide vždy o uznanie nepodmaniteľnosti a neujarmenosti umeleckej sféry obrazu – maľby – imaginácie voči akejkoľvek inej „reálnej“ skutočnosti. Pollágove obrazy prezrádzajú schopnosť ich tvorcu, autora vytrhnúť obraznú podobu človeka dneška, z tyranie všetkého utilitárneho, čo ho obklopuje. Zo zovretia sebazničujúcich klamov vlastnej konzumno-konformnej existencie a vložiť, vniesť ho do sveta očisty od sebaklamu, no tiež sebaklamu očisty v maľbe. V žijúcej farebnej hmote, farebných tvarov hmoty, ktorá sa nám prihovára svojím vlastným jazykom, ale tými povestnými – ústami svojho tvorcu. V tomto zmysle sú maliarove obrazy skutočne existenciálne provokujúce, nie náhodou maliarsky – farebne i kresliarsky šokujúce. Možno v nich vidieť médium vyvolávajúce estetické emócie, nie však samoúčelné, upozorňujúce nás na seba preto, aby nás znepokojovalo, a zároveň upriamovalo našu pozornosť na človeka, jeho život, na jeho bytostnú podstatu, na to odkiaľ prichádza, kto je, a kam chce ísť.

Je to imaginatívny model tvorby, ktorý Peter Pollág uplatňuje vo svojej maľbe, a v tom má vo svojom prostredí iba málo konkurentov. Pritom treba povedať, že jeho obrazy-maľby sú zostrojené na takomto modeli, využívajúcom imaginatívne funkcie pri procese sebapoznávania, teda analýzy seba samého, ale zároveň aj nás ostatných, pri utváraní obrazu o sebe, ale aj o nás, nášho vlastného obrazu vo svete a o svete. Obrazy-maľby využívajúce kreatívnu funkciu, ktorá stále znova, s príchodom každého nového obrazu maliara, akoby nás presviedčala o tom, že je to imaginácia, ktorá zároveň určuje podobu jeho maľby, maliarskeho jazyka (preto možno vnímať v jeho prípade oba tieto pojmy ako samostatné ekvivalenty) a prekračuje rigiditu dnešného sveta, kde cieľom, konečnou stopou, výsledkom je posun k maliarskemu vyjadreniu „ľudskej dimenzie Človeka s veľkým Č“. O tom bola aj jeho doteraz posledná autorská výstava v Danubiana Muelensteen Art Museum v Bratislave-Čunove v mesiacoch marec – jún 2018.

1_p._pollag_scitanie_hlasov._2016_akryl_olej_platno_170_x_200_cm_843.jpg
Peter Pollág: Sčítanie hlasov. 2016, akryl, olej, plátno, 170 x 200 cm.

2_p.pollag_najst_jeden_druheho._2015_-_17_uhol_tus_akryl_platno_125_x_165_cm_843.jpg
Peter Pollág: Nájsť jeden druhého. 2015 – 2017, uhoľ, tuš, akryl, plátno, 125 x 165 cm.

4_p_pollag_rovnovaha._2015_olej_platno_100_x_120_cm_843.jpg
Peter Pollág: Rovnováha. 2015, olej, plátno, 100 x 120 cm.

pollag_2.jpg
Foto: Autor

Priemer: 3 (2 hlasy)
Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama