Reklama
Reklama

Peripetie odluky cirkvi od štátu – I. časť

Počet zobrazení: 1407

Nie som filozof ani historik. Som ľavicový politik, ktorý sa úprimne pokúša odpovedať na otázky súvisiace s odlukou cirkvi od štátu a pokiaľ možno objektívne posúdiť jednotlivé aspekty s tým súvisiace.

Odluka cirkvi od štátu je jedným z viacerých nenaplnených sľubov politického a ekonomického prevratu v novembri 89, ku ktorému sa zaviazali všetky ponovembrové politické garnitúry. Žiadna z nich sa však ani len nesnažila začať serióznu diskusiu o tejto téme a naplniť to, k čomu sa zaviazali ich lídri. Sľuby politikov, tak ako vždy, zostali dodnes nenaplnené.

Eduard Chmelár, zakladateľ a dnes čestný predseda hnutia Socialisti.sk, v ankete pred prezidentskými voľbami k tejto téme povedal „Nemôžeme dopustiť, aby sa predstavitelia jednej z cirkví uprednostňovali pred inými, aby sa tu celé desaťročia ignorovali sekulárni humanisti, aby našu spoločnosť čoraz viac ovplyvňoval a ochromoval klerikalizmus a snaha zneužívať náboženstvo na politické ciele.“

Na túto, pre Slovákov citlivú tému sa, žiaľ, ešte ani len diskusia nezačala. Isté náznaky tu už sú. Je smutné, že diskusiu neotvára parlamentná strana Smer-SD, ktorá sa vyhlasuje za ľavicovú a sociálnodemokratickú, ale liberálna SaS. To však je pre dnešnú dobu, charakteristické.
 

Téma je aktuálnejšia, ako sa čakalo, alebo ďalšie dôvody pre odluku

Keď som uvažoval nad touto témou, tak som nepredpokladal, že bude až taká aktuálna a pálčivá. Zo dňa na deň zarezonovala v celej spoločnosti a znovu ju ešte viac rozdelila. Má to dve základné príčiny. Jednou je opakované predkladanie zákona o interrupciách a druhou zákazy omší z dôvodu koronakrízy. Do jednej i druhej sa mieša cirkev.

Bez toho, aby som si osoboval právo posudzovať interrupcie ako také, zákon súvisiaci s výrazným obmedzením či dokonca zákazom interrupcií iniciuje katolícka cirkev cez náboženských fanatikov v parlamente. Cirkev tak reálne zasahuje do prijímania zákonov a obmedzuje práva žien zaručené ústavou. NR SR tak nakoniec po búrlivej diskusii, nesvedčiacej o kresťanskej láske, rozhodla presunúť hlasovanie na ďalšiu schôdzu, ale boj cirkví za tento zákon sa tým určite nekončí. Spoločnosť tak bude traumatizovaná ďalšie týždne a koalícia si bude ďalej v pokoji bačovať.

Najnovšie cirkev pobúrilo zrušenie všetkých verejných podujatí súvisiacich s koronakrízou a tým i omší v kostoloch. Mohli by sme síce dlho diskutovať, prečo omše nie a krčmy áno, ale každý z nás by si mal uvedomiť, že zákony a nariadenia vlády, aj tej nekompetentnej, ktorú si ľudia zvolili, platia pre všetkých bez rozdielu. To len cirkev si myslí. že je štát v štáte a cez hovorcu KBS arogantne vyhlasuje „Nariadiť kňazom, aby prestali sláviť sväté omše, môžu len biskupi. Takúto vec štát nemôže urobiť bez ich súhlasu.“ Dokonca niektorí náboženskí fundamentalisti vyzývajú, aby „cirkev buchla do stola a vzoprela sa štátu“.

Dvojtvárnosť cirkvi sa prejavila aj v týchto prípadoch naplno. Požaduje, aby ju štát financoval, ale zákony, dokonca ani pri ochrane verejného zdravia občanov, nemajú pre ňu platiť. Takže financovať áno, rešpektovať zákony nie.

Tieto dva prípady sú dôkazom aktuálnej potreby začať s úprimnou celospoločenskou diskusiou a na jej základe aj uskutočniť odluku cirkvi od štátu, čo by prospelo rovnakou mierou štátu i cirkvám.
 

O čo ide pri odluke cirkvi od štátu

Je to politická a legislatívna doktrína, ktorá vyhlasuje, že štát a náboženské inštitúcie majú ostať oddelené a navzájom od seba nezávislé. Tento pojem sa skladá z dvoch základných, rovnocenných princípov, sekulárneho štátu a slobody vierovyznania.

Odluku cirkvi od štátu osobne chápem ako zásadný krok, pri ktorom ide o charakter nášho svetského štátu tak, ako ho definuje naša ústava. Preto jeho riešenie nemožno odkladať donekonečna.
 

Prečo otvárať túto tému

Ústava SR, prvá hlava, článok 1. hovorí „Slovenská republika je zvrchovaný a nezávislý štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.“ Toto základné ustanovenie sa za 28 rokov jej platnosti nikdy nenaplnilo. Na Slovensku od jeho vzniku, vždy jednostranne, prevládala kresťanská ideológia. Správala sa podľa nej Národná rada i vláda a jej vplyv sa prejavil vo všetkých sférach spoločenského a politického života.

Jasným prejavom tejto vládnucej ideológie, bolo v roku 2001 prijatie zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, ktorá obmedzuje zvrchovanosť a suverenitu Slovenska. Všetky vlády pred tým i potom kolaborovali s cirkvami, osobitne s tou najväčšou, katolíckou.

Hádam ani dnes si nik nemôže robiť ilúzie, že sa Slovensko neviaže na žiadnu ideológiu, ani náboženstvo. Ústavní činitelia, hneď po zložení sľubu, si idú po požehnanie od cirkevných hodnostárov do Dómu sv. Martina. Bolo by to v poriadku, keby sa následne správali a konali podľa ústavy na ktorú prisahali a rešpektovali to, k čomu sa hlásia, aspoň to desatoro božích prikázaní. Väčšina z nich však hrubým, až flagrantným spôsobom porušuje jedno i druhé.
 

Problematická Vatikánska zmluva

Reálne riešenie odluky cirkvi od štátu je v značnej miere blokované tzv. Vatikánskou zmluvou, presnejšie Základnou zmluvou medzi SR a Svätou stolicu. Presadila ju prvá vláda Mikuláša Dzurindu vďaka iniciatíve KDH, najmä Františka Mikloška a Pavla Hrušovského. Táto zmluva obmedzuje suverenitu Slovenskej republiky najmä v prijímaní zákonov, ktoré akýmkoľvek spôsobom súvisia s cirkvami a náboženstvom, čoho typickým príkladom je najmä oblasť školstva a zdravotníctva.

O vyslovení súhlasu NR SR s ratifikáciou zmluvy so Svätou stolicou rozhodli veľkou väčšinou vtedy vládne strany SDK, KDH, SMK, SOP vo vzácnej zhode s opozičnou HZDS a SNS. Žiaľ, treba priznať, že neblahú úlohu pri schvaľovaní tejto zmluvy zohrala aj ľavicová SDĽ, aj keď z jej 22 poslancov hlasovalo za jej ratifikáciu len 10, zdržalo sa sedem a piati poslanci, medzi ktorými som bol i ja, nehlasovali, či skôr odmietli hlasovať o zmluve, lebo bola pre nich neprijateľná.  Cirkev vďaka tejto zmluve priamo zasahuje do politiky štátu a dokonca sa predpokladá, že cirkevné inštitúcie sa budú vyjadrovať i k návrhom zákonov.

Pri riešení odluky cirkvi od štátu je dôležité otvorenie Vatikánskej zmluvy, pri ktorej došlo zásluhou Dzurindovej vlády k odovzdaniu časti našej suverenity do rúk iného štátu. Zmluva umožnila, aby Vatikán zasahoval do systému nášho školstva, zdravotníctva či určoval naše sviatky a, dokonca, aby parlament neprijímal zákony v rozpore s touto zmluvou. Je to nehanebné preto, že Slovenská republika nezískala touto zmluvou takmer nič a navyše je pre ňu jednoznačne nevýhodná.

Situácia sa začala v tejto oblasti ešte viac komplikovať v minulom roku. Namiesto riešenia problému odluky prijala NR SR, paradoxne pod vedením Smeru-SD a za prispenia SNS a Mostu Híd, aktuálne platný zákon o finančnej podpore činnosti cirkví. Potvrdilo sa tak, že žiadna strana nemala a nemá seriózny záujem riešiť zmluvu so Svätou stolicou a následne odluku cirkvi od štátu a je jedno, či ide o vládne, opozičné, či o ľavicové alebo pravicové strany. V tomto sa správajú tak, ako by ich jedna mater mala, všetci sú rovnakí.
 

Osobitné je zasahovanie cirkví do školstva

Vatikánska zmluva umožnila výrazné presadenie náboženskej ideológie v školstve. Práve tam nájdeme azda najvýraznejší príklad priameho zasahovania cirkvi do občianskeho života. Ide o výučbu náboženstva na štátnych školách.

Po novembrovom prevrate v roku 1989 sa veľmi rýchle začala presadzovať najmä katolícka cirkev v spoločenskom a politickom živote a najmä, zdôrazňujem, v štátnom školstve. Občianska výchova bola nahradená povinne voliteľným predmetom náboženskou alebo etickou výchovou. Tá druhá je predovšetkým na základných školách len akýmsi príveskom. Pod vplyvom štátu a vďaka iniciatíve cirkvi sa rozhodujúcim „dobrovoľne“ voliteľným predmetom stalo na základnom stupni náboženstvo.

 

* * *

Záverom prvej časti, si len dovolím zhrnúť. Dlhodobé problémy vo vzťahu štátu a cirkví, ale i súčasná, čoraz viac vyhrotená situácia, si vyžadujú neodkladne riešenia. Samozrejme, všetci chápeme dôležitosť zlepšovania ekonomickej a sociálnej situácie života občanov, ale vážne úlohy tu vždy boli, sú a budú. Nedá sa preto donekonečna odkladať pre niektorých, nepodstatné riešenia, ktoré však v konečnom dôsledku ovplyvňujú aj tie naše základné problémy. Preto téma odluky cirkvi od štátu je mimoriadne aktuálna.

V druhej časti sa budem venovať slovenskej realite, vzťahu vlády a politických strán k cirkvám a ich postoju k odluke cirkvi od štátu.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Mobilné telefóny a príslušenstvo
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama