Reklama
Reklama

Pavel Blaho - pravý osvetár

Počet zobrazení: 5086
Aktualizované

dr._pavel_blaho.jpgV rámci Dní Milana Hodžu Ústav politických vied SAV a Historický ústav SAV, Slovenská národná knižnica a vysokoškolské pracoviská v Prešove a Nitre uskutočnili (27. – 28. 6. 2013) pod záštitou predsedu vlády SR a ministra školstva SR vedeckú konferenciu venovanú ďalšej z významných osobností slovenskej politiky minulosti. Po Hodžovi, Rázusovi, Jurigovi, Šrobárovi a Štefánkovi prišiel rad na hlasistu MUDr. Pavla Blahu.

Bol nielen politikom (od 1906 dvakrát zvoleným do Uhorského snemu a po 1920 do čs. Národného zhromaždenia), ale aj publicistom, vydavateľom (ním založený časopis Pokrok dosiahol v 1905 až 7-tisíc výtlačkov), významným predstaviteľom rodiaceho sa slovenského agrárizmu, priekopníkom česko-slovenskej spolupráce, zakladateľom potravinárskych družstiev, bánk, a predovšetkým tvorcom slovenskej politiky „z dola“ a osvetovým pracovníkom v tom pravom slova zmysle. Všetky tieto dimenzie jeho osobnosti vložili do svojich referátov prednášajúci (z pôvodných tridsiatich referátov niektoré vypadli, mali by však byť včlenené do pripravovaného zborníka), pričom Blahovu osobnosť približovali aj dva panely fotografií. Zaujímavé boli aj referáty prednášateľov z ČR – M. Junek: Tatran, Národ, Masaryk (o Blahových aktivitách počas štúdií vo Viedni), Jan Rychlík: Blaho a slovensko-česká spolupráca na moravsko-slovenskom pomedzí. Ťažiskový bol však  predovšetkým úvodný referát (po príhovore Dušana Čaploviča) Miroslava Pekníka Blaho a nové cesty pre slovenskú politiku, v ktorom precízne vymedzil rozdiel medzi hlasistami a martinským centrom, ale aj medzi „racionalistami“ a osobnosťami s politickými ambíciami (Šrobárom a Hodžom) a na drobnú každodennú prácu medzi roľníckym ľudom orientovaným a skôr citovo a umelecky založeným Blahom. Práve preto jeho „hviezdne roky“ boli v období pred prvou svetovou vojnou, kedy (trocha zanedbávajúc parlamentnú činnosť) sa venoval prednostne vydávaniu časopisov a novín, zabezpečovaniu odchodu slovenských mládencov na štúdiá do Čiech (približné počty sa pohybujú okolo čísla 500) a vzdelávacej a osvetovej činnosti v Jurkovičom postavenom Katolíckom kruhu (dnes Záhorskom múzeu), kde sa konali ochotnícke divadelné predstavenia a cykly prednášok (napodobujúc tak aktivity štúrovcov a Daniela Licharda najmä v boji proti alkoholizmu spolkami miernosti). V ďalších referátoch sme sa napríklad dozvedeli viac o rode Blahovcov (Zdenko Ďuriška) a o spolupráci a sporoch Blaha so Šrobárom pri formovaní Hlasu (Ferdinand Vrábel). V ďalšej časti konferencie boli prevažne referáty o Blahovej činnosti po roku 1918, kedy vytrhnutý z prostredia milovaného Záhoria sa cítil vo vysokej politike ako ryba na suchu. Práve o tomto období jeho činnosti platia slová z básne Tichomíra Milkina napísanej ešte pred prevratom: „Ty orieš, seješ, žať druhý bude.“

04_-_v_luhacoviciach_v_roku_1911_zlava_gizela_blahova_ilona_orszaghova_maria_lackova_rod._bujnova_hore_zlava_pavel_blaho_-_stryc_p._blaha_kat._farar_hviezdoslav_a_dr._pavel_blaho_2.jpgV Luhačoviciach v roku 1911, zľava Gizela Blahová, Ilona Országhová, Mária Lacková, rod. Bujnová, hore zľava Pavel Blaho, strýc P. Blahu, katolícky farár Hviezdoslav a Dr. Pavel Blaho.

Rozsah Blahových aktivít si môžeme potvrdiť, ak si napríklad prečítame ním vydávaný kalendár Nová domová pokladnica z roku 1911. Nájdeme v ňom rýdzo praktické informácie o poštových tarifách, zoznam výročitých jarmokov, zoznam spolkov (potravinárskych, gazdovských) v skalickom okolí, rady a pokyny pre život a domácnosť, stať o odvodňovaní pozemkov, o hnojivách a družstevných skladoch obilia a družstevníctve ako takom, o význame odborného vzdelávania pre roľníkov, čo všetko sa dá zahrnúť pod pojem prevažne hospodárskej osvety. Na inú strunu je naladený článok k jubileu ideového inšpirátora hlasistov T. G. Masaryka, či historické pojednanie o križiackych výpravách, kým umeleckú zložku kalendára tvoria úryvky z diel Boženy Nemcovej, Janka Jesenského, Tolstého, Kiplinga, Paulíny-Tótha a zástancu Slovákov na medzinárodnom poli Björnsterne Björnsona. Vo výtvarnej zložke kalendára je zaujímavá fotografia Andreja Hlinku s Alojzom Kolískom, organizátorom triumfálnej cesty „slovenského martýra“ po českých zemiach, hoci sa neskôr politicky tak diametrálne rozišli. Ďalším dokumentom Blahových umelecko-osvetových aktivít je jeho prednáška počas jeho druhej americkej cesty medzi tamojších Slovákov (1912, ktorej bohužiaľ konferencia nevenovala pozornosť), s výpočtom divadelných predstavení, prednášok, výpožičiek kníh realizovaných v Skalici a jej okolí.

02_skalicky_subor_s_inscenaciou_na_zac._20._st.rozmarin_v_luhacoviciach.jpgSkalický súbor s inscenáciou Rozmarín v Luhačoviciach na začiatku 20. storočia.

Je dobré, že po eufórii zo získania samostatnosti si slovenská vedecká pospolitosť predsavzala čo najobjektívnejšie zhodnotiť prínos všetkých významných osobností novodobých slovenských dejín a analyzovať ich prínos i prípadné omyly vecne a bez predpojatosti a škatuľkovania. Konferencia v Martine bola toho jasným dôkazom. Kým z nej uzrie svetlo sveta sľúbený zborník, záujemca o život a dielo Blaha si môže prečítať buď jeho dvojzväzkový životopis od Štefana Janšáka (1947), alebo do literatúry faktu spadajúcu útlejšiu knižku Viery Lukáčkovej (2005), niekdajšej krátkodobej pracovníčky Osvetového ústavu.

Foto: Archív autora

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama