Päť rokov eura na Slovensku

Skladačka k 2-eurovej pamätnej minci k 1 150. výročiu príchodu misie Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu, vydala Národná banka Slovenska, júl 2013.

Jednou z významných oblastí fungovania Európskej únie (EÚ) je postupný prechod aj na spoločnú menu – euro.

Je to logická súčasť budovania silného ekonomického zoskupenia, zoskupenia pre zabezpečenie mieru a ekonomických výhod. Začiatkom roka 2014 je v eurozóne z 28 členských krajín 18 krajín. Ostatné krajiny vlastne majú výnimku zo spoločne deklarovaných (a aj jednotlivými štátmi prijatých pri vstupe do EÚ) cieľov únie. Celkovo možno opodstatnene konštatovať, že svojou kvalitou a organizovanosťou je eurozóna najelitnejším ekonomickým zoskupením na svete.

Situácia v bloku štátov eurozóny je v podstate stabilizovaná. Vznikajúce problémy sa priebežne spoločne riešia. A to za účasti zástupcov všetkých štátov eurozóny. Prevažne na úrovni Európskej centrálnej banky (ECB). Účasť zástupcov jednotlivých štátov v eurozóne na bežnej práci ECB a na rozhodnutiach závisí od kvality a kvalifikovanosti príslušných pracovníkov (vrátane zo Slovenska).

Významný prínos eurozóny pre Slovensko je najmä v tom, že ak by Slovensko pred piatimi rokmi neodštartovalo zavedenie spoločnej meny eura do praxe v rámci zoskupenia eurozóny, potom by bolo s veľkou pravdepodobnosťou krajinou v recesii, v podobnej recesii ako Maďarsko a Česko. Prechod bol vysoko profesionálny – bez rušivých momentov. Bežní ľudia, a to najmä v prvých rokoch po uplatnení eura, zažili z eura výrazné výhody. Obdobne euro výrazne (dokonca rádovo až len na 3 % pôvodnej ich výšky) znížilo podnikom menové náklady (poplatky za transakcie).  Významne chráni podniky pred kurzovými rizikami (porovnaj so značnou devalváciou českej koruny v ČR koncom roka 2013). Niektoré podniky z ČR využívajú účty v bankách na Slovensku na lacnú realizáciu platieb so zahraničím v euro. Ani obavy z pôžičiek niektorým krajinám EÚ sa nenaplnili. Postupne sa vracajú späť. Ani určitý odpis z gréckeho dlhu výrazne Slovensko nepoškodí, resp. len zainteresované súkromné banky.
Platby spoločnou menou a existencia eura s účasťou Slovenska boli faktorom, ktorý prispel k pokračujúcemu prílevu zahraničného kapitálu. To malo vplyv aj na zabezpečovanie práce pre občanov Slovenska. Bez toho by bola nezamestnanosť na Slovensku určite vyššia.

Euro na Slovensku bolo tiež činiteľom, ktorý zvýšil konkurencieschopnosť Slovenska (najmä za priemysel).  Euro napomohlo aj tomu, že po recesii v roku 2009  priemyselná výroba na Slovensku rástla dvojnásobne rýchlejšie ako v Maďarsku, či Česku.

Vďaka euru sa Slovenska nedotklo dramatické oslabovanie výmenného kurzu meny. To by sa bolo nepriaznivo týkalo rastu cien tovarov z dovozov a tým celkovej inflácie. Inflácia na Slovensku a jej rast boli v ostatných piatich rokoch nižšie ako v susediacich krajinách bez eura. V dôsledku toho sa, samozrejme, na Slovensku menej znižovala kúpna sila peňazí (miezd, dôchodkov) ako aj úspor než v susedných štátoch. Kurzové – dosť vysoké pohyby – v susedných štátoch bez eura umožňovali občanom Slovenska výhodnejšie cestovanie do zahraničia a nákupy v nich. Nepriaznivo sa však kurzové devalvačné pohyby v Česku, Maďarsku i Poľsku dotkli miezd pracovníkov zo Slovenska. Za zarobené peniaze dostanú menej eur.

Okrajový, ale predsa len zaujímavý pozitívny efekt a prospech z eura majú všetci pracovníci v službách. A to v rádovo vyšších sumách na sprepitnom oproti sprepitnému v slovenských korunách. Napr. navýšenie platby za ostrihanie vlasov u mužov predstavovalo asi 5 Sk, pri eure najnižšie navýšenie platby za ostrihanie býva 0,5 – 1,0 euro – čiže 15 až 30 bývalých Sk. Z hľadiska platcov je to, samozrejme, zhoršená situácia. Národohospodársky sa to však vyrovnáva.

Veľmi významným pozitívnym efektom je vplyv eura na výsledky ekonomiky.  Prepočty ukázali, že euro pozitívne ovplyvnilo rast hrubého domáceho produktu. A to z 20 – 30% z príslušného prírastku. Pôsobí na to aj skutočnosť, že pri eure je čiastočne zvýšený sklon k domácej spotrebe občanov. Tridsaťnásobne zhutnená bývalá slovenská koruna na euro vedie k „ľahšiemu“ míňaniu peňazí na nákupy tovarov a služieb.

Vplyv eura na rast HDP predstavuje veľké sumy. Pri uplatnení eura v susedných štátoch z V4 by v nich rast HDP bol vyšší – približne ako v SR (o uvedených 20 – 30%). Resp. pri poklesoch – mohli tieto byť menšie. Napr. v roku 2012 na Slovensku nebol návrat recesie. Ten však bol i v Česku i v Maďarsku.

O pozitívnej budúcnosti eura a eurozóny nie je potrebné pochybovať. Slovensko splnilo  záväzok súvisiaci so vstupom do EÚ. A k tomu splnilo príslušné kritériá a podmienky (najmä ekonomické). Ak ďalších 10 krajín EÚ zatiaľ si netrúfa plniť kritériá pre vstup do eurozóny, je na nich, kedy ich budú plniť a kedy aj občania týchto štátov budú chápať potrebu plnenia záväzkov prijatých pri vstupe do EÚ. Pritom kritériá pre vstup do eurozóny sú bytostne vhodné a priaznivé pre jednotlivé krajiny aj bez ohľadu na prijímanie eura. Takže nič nové pod slnkom.

Odporúčané texty a pramene:
Štatistická ročenka SR 2013, Veda, vydavateľstvo SAV
Buchlátová Lenka: Euro nás ochránilo pred krízou, denník Pravda 4. 1. 2014
Draxler Juraj: Nebuďme na okraji, denník Pravda, 4. 1. 2014