Pani Merkelová - odstúpte, vaša „veľká výzva pre EÚ“ je nekorektná

Počet zobrazení: 4860

Základnou politickou otázkou EÚ dnes je, kde a v čom ležia príčiny imigračnej krízy a ako ju riešiť.

Existuje veľa názorov na príčiny tohto ľudského pohybu, a to od bizarných teórií o zmene klímy a o strašnom suchu na Strednom východe až po konšpiračné teórie o zlých úmysloch Ameriky, alebo opätovných snahách islamistov dobyť Európu. Rovnako naivné propagandistické predstavy o diktátorovi Bašárovi Asadovi a o jeho krutom prenasledovaní stúpencov demokracie a potlačení arabskej jari v Sýrii sú z toho istého košíka.

Na všetkých týchto „teóriách“ by sme mohli nájsť aj niečo, čo skutočne má nejaký reálny základ. Žiadna z nich však nevysvetlí samotný fakt, prečo sa pohli miliónov občanov iných krajín hľadať šťastie a slušný život v EÚ.

fredom_house_merkelova.jpg











Foto: Freedom House / CC


Som toho názoru, že kľúčovou otázkou je analýza postojov a východísk bruselskej politickej elity.

Rozdelenie Európy na západnú – empatickú a hlboko solidárnu spoločnosť, ktorá je v ostrom kontraste so strednou Európou a jej nekultúrnymi, sebeckými a rasistickými názormi, ako to vidia aj najvyššie orgány EÚ, je nielen smiešne zjednodušujúce, ale aj nebezpečné pre samotnú existenciu EÚ.

Rast súčasnej podpory politických strán, ktoré vyjadrujú protimigračné názory aj v štátoch západnej Európy (Rakúsko, Švédsko, Fínsko, nevynímajúc Nemecko a Francúzsko...) ukazuje, že ašpirácie sociálnodemokratických a socialistických politických strán vládnuť aj v budúcom období sú čoraz viac ohrozované, čo nás utvrdzuje v tom, že ich hodnotenie situácie nie je objektívne.

Rozdelenie EÚ na dobrých a zlých, a to podľa prístupu k „veľkej výzve pre EÚ“, asi neobstojí a nebude možné ani vymeniť občanov - voličov, aby takáto politika pokračovala aj v budúcnosti.

Preto kľúčovým prístupom je analýza východísk pani Merkelovej, ktorej zásady opakujú aj politické elity minimálne v 24 krajinách EÚ.

Snaha pani Merkelovej vyložiť či vysvetliť toto sťahovanie národov ako „novú výzvu pre EÚ“ ukazuje, že nevie túto pozíciu ani racionálne zdôvodniť a ani vysvetliť svojim občanom. Preto je nútená prekročiť racionálny prístup a pomôcť si neracionálnymi dôvodmi.

Jej jedinými dôkazmi, ktorými obhajuje svoju „výzvu pre EÚ“, sú iba emócie a apel pomôcť týmto ľuďom.

Odvolávanie sa na všeľudské hodnoty, solidaritu, ľudské práva a z nich odvodzovať aj naše povinnosti a záväzky voči občanom prichádzajúcim z iných štátov je však určitou metafyzikou, ktorú je nutné racionalizovať, aby sme mohli posúdiť ich váhu, pravdivosť a ich dôsledky.

Zdá sa, že nová „výzva pre EÚ“ neznamená len dobrý skutok, ale má aj charakter akéhosi odpustku, čím nepriamo priznáva náš podiel na tomto nešťastí.

Je pravdou, že pani Merkelová je z rodiny protestantského kňaza, ale zdôvodnenie našich povinností a záväzkov na základe našej viny či hriechu nemôže byť zdôvodnením pohybu jedného milióna utečencov.

Zvlášť ťažké je prijať podiel viny pre krajiny V4, ktoré sa nikdy neangažovali v tomto priestore, ale naopak žili 500 rokov v porobe pod islamskou nadvládou.

No ak nemáme na tom vinu, ako môžeme mať nejaké záväzky?

Možno je to pre pani kancelárku oveľa jednoduchšie a jej „novú výzvu pre EÚ“ netreba chápať ako veľké civilizačné poslanie, ale iba ako malú výzvu. Skôr ako opis toho, čo ona urobila, keď vyzvala 800 tisíc vojnou skúšaných ľudí, ktorí keby prišli (ako?) do Nemecka, bola by pripravená ich prijať a urobiť z nich nemeckých občanov. To všetko s nejasnosťou, či to môžu byť iba politickí alebo aj ekonomickí imigranti.

Jej hra na vyššie city a kresťanské hodnoty lásky k blížnemu má však svoje slabé stránky, resp. silné nedostatky.

Prečo iba 800 tisíc, prečo nie všetkých 7 miliónov Sýrčanov, prečo nie 20 miliónov z tejto oblasti, alebo prečo nie hneď 2 miliardy chudobou, hladom a vojnami trápených ľudí sveta, ktorí reálne existujú?

Ak existuje takáto hrôza, ako môžeme tolerovať, že jedným pomôžeme a iných ponecháme ich vlastnému osudu?

Prečo zastavíme svoju lásku k blížnemu pri jednom milióne utečencov ročne a potom si povieme dosť?

Ak nejde celkom ani tak o lásku k blížnemu a solidaritu s ťažko skúšanými ľuďmi, ale o racionálny a pragmatický kalkul zabezpečiť dostatok pracovnej sily pre Nemecko, ako sa môže s takýmto programom identifikovať celá EÚ? Bolo by teda dobré priznať si, že nejde o žiadne veľké idey, ale o pokus ako zabezpečiť jeden milión kusov pracovnej sily.

Ak „odpreparujeme“ všetky aspekty kresťanských hodnôt a teológiu pomoci blížnemu, musíme povedať, že ide o chladný kalkul najvyššieho manažéra Nemecka i vedúceho lídra celej EÚ a v konečnom dôsledku aj o výsmech európskej demokracie.

Dnes sa veľkou „výzvou pre EÚ“ zaoberajú politické elity EÚ, PR agenti, kresťanská charita, ale aj jej 500 miliónov občanov. Pochopenie metafyziky „novej výzvy pre EÚ“ je veľmi dôležité, pretože iba vtedy vieme tento proces zastaviť a hľadať reálne cesty ako pomôcť ľuďom v núdzi.

Dnes je už dosť takých ľudí na oboch koncoch Európy, ktorí nepochybujú o tom, že „niekde sa stala chyba“ a že bude nutné, aby EÚ racionálne posúdila tento proces i svoje možnosti, zbavila sa ošiaľu nekonečnej solidarity a nebezpečného idealizmu a prišla k zdravému rozumu.

Zastávam názor, že teoretickým pozadím „novej výzvy pre EÚ“, ktorej autorom je pani Merkelová, a ktorú si osvojila väčšina politických elít v EÚ, je žonglovanie s dvoma konfúznymi pojmami. Všeobjímajúcou humanitou a ľudskými právami, ktoré sú pospájané nebezpečnou metodológiou založenou na viere, že iba oni sú nositeľmi pravdy a nik im nemôže brániť vytvoriť lepší svet. Naša skepsa z tohto sociálneho inžinierstva je pre Stredoeurópanov pochopiteľná.

Pojem politickej korektnosti sa spravidla vykladá tak, že je to ideológia, ktorej hlavným znakom je, že rozčlení spoločnosť na minoritné skupiny, ktoré sú spravidla utláčané zo strany majoritnej väčšiny.

Minoritné skupiny vystupujú vždy ako obete, ktoré potrebujú ochranu pred zneužitím väčšiny. Problémom je však to, že jej stúpenci sú fanaticky presvedčení o svojej pravde, a preto nemusia ani prosiť o pomoc, pretože všetci tí, ktorí ju odmietajú, sú vyhlásení za neslušných ľudí, popr. až za asociálov či kriminálne živly.

Politická korektnosť vznikla ako výsledok etického vnímania reality a potreby slušných ľudí (ako oni seba nazývajú), ich poslania nastoliť rovnosť medzi minoritnou a majoritnou časťou spoločnosti, a to bez ohľadu na reálnu politickú skutočnosť.

V tomto zmysle aj pani Merkelová uplatňuje zásadu politickej korektnosti vo svojej veľkej „výzve pre EÚ“.

Skutočnosť, že dnešní imigranti vstúpili do Schengenského priestoru nelegálne a teda protizákonne, že nemáme o nich žiadnu informáciu, že nevieme, kto sú títo ľudia a aké dôvody ich viedli k emigrácii, čo sa môže stať, ak ich záujmy nebudú naplnené, to všetko musíme eliminovať v hodnotení tohto exodu. Ich utrpenie, ktoré zažili na tejto ceste nielen legitimizuje našu povinnosť im pomôcť, ale stáva sa imperatívom pre celú majoritu, a preto diskusia o tomto fakte by bola nekorektná.

Podľa väčšinového pohľadu krajín EÚ v zmysle tejto (pre Slovensko novej) ideológie keďže ide o migráciu obrovských rozmerov, musíme sa koncentrovať iba na uplatňovanie princípu solidarity a lásky k blížnemu, lebo iba takto im môžeme pomôcť, pretože „zima sa blíži“.

Otázky, ktoré súvisia s príčinami tohto sťahovania národov, ako aj s finančnými a spoločenskými nákladmi EÚ sú v tejto situácii ideológmi politickej korektnosti politicky označované za nekorektné, pretože konať treba okamžite.

Podľa nich je žiaduce, aby sme sa koncentrovali na aktuálnu pomoc a nie na diskusiu o jej príčinách. Pre týchto autorov to už nie je iba vec etiky, ale aj zákona a teda aj postihu tých, ktorí by mali záujem o takúto diskusiu, ako sa to stalo v prípade Slovenska a všetkých z V4. Sú totiž toho názoru, že ich ideológia pomoci utláčaným a ponižovaným má univerzálnu platnosť, je postavená nad zákony a teda musí byť za každú cenu rešpektovaná.

Diskusia o zlyhaní tých, ktorí prispeli k tomuto exodu či iniciovali ho a ktorí ešte akoby nemali dosť, pretože sa usilujú o hľadanie ciest ako zvýšiť komfort novými a jednoduchšími trasami pre kontinuálny prílev imigrantov, je v zmysle politickej korektnosti zakázaná.

Ľudia, ktorí hľadajú pozemský raj, o ktorom majú predstavu z filmov, správ z televízie či turistických reklám, ktorí si ho stotožnili s Nemeckom a svoje túžby spájajú s právom na život v EÚ, vychádzajú z toho, že naša pomoc je nielen prirodzená, ale predstavuje aj samozrejmý záväzok, ktorý musíme praktikovať a ktorému sa musíme v mene vyšších hodnôt aj podrobiť.

Tí, ktorí usilujú o racionálnu diskusiu, akými sú napr. páni Orbán a Fico... sú zo strany „humanistov“ či „Európanov“ napádaní a označovaní za polofašistov, rasistov, kultúrne zaostalých populistov a politicky nehodných ľudí, ktorí ani nepatria do EÚ.

Pani Merkelová vo svojej veľkorysosti a blahosklonnosti sa však mýli, ak si myslí, že absorbčná schopnosť EÚ sa môže pohybovať v miliónoch utečencov bez zvyšovania daní a bez finančných a materiálnych obetí tých, na plecia ktorých sa toto humanitné gesto má preniesť, a preto je nutné o týchto veciach viesť diskusiu i keď sa jej to veľmi nepáči.

V tomto kontexte je zaujímavé uviesť interview s americkým expertom pre Blízky východ Davidom Aaronom, ktorý sa vyjadril v českých Hospodárskych novinách 10. 9. 2015, že „utečencov tlačia do Európy radikálne teroristické organizácie a najmä Islamský štát, ktorý ich využíva ako zbraň“.

Je zaujímavé, že predstaviteľ štátnej administratívy USA, ktorý má bohaté skúsenosti z globálnej politiky, úplne jednoznačne odmieta etický prístup EÚ a ani sa netají tým, že EÚ urobila v tejto veci chybný krok. „Keď IS vyženie nespokojných ľudí, ľahšie bude ovládať tých, čo zostali. Navyše, počíta s tým, že prúd utečencov bude destabilizovať okolitý svet.“ Ak by mal pravdu, museli by sme veľmi zásadne prehodnotiť celú „veľkú výzvu pre EÚ“ i nadšenie politických elít v Bruseli.

Ďalší vážny aspekt jeho úvahy je v tom, že obrovské počty utečencov budú destabilizovať Európu, pretože ich očakávania nebudú môcť byť naplnené, čo vyvolá ich frustráciu, ktorá môže viesť iba k ich premene na islamských bojovníkov. Úvahy, že by EÚ mohla znížiť počty prichodiacich až o 40 % a to tak, že ich pošle domov, pretože ich motívom boli iba vlastné ekonomické záujmy, sú v tomto kontexte šialené.

Ak by mal pravdu D. Aaron, celý „humanizmus“ kancelárky by sa ukázal ako nezodpovedný.

Ak jej veľká „výzva pre Európu“ je neospravedlniteľná, jej jediným politickým východiskom môže byť iba abdikácia.

Pani Merkelová by sa tak mohla prestať koncentrovať na poučovanie Stredoeurópanov ako vítať migrantov, ale sama by mohla dať dobrý príklad všetkým, ktorí urobia silný prešľap v politickom rozhodovaní.

Politika obhajoby a presadzovanie záujmov minoritných skupín je primárne výsledkom tragédie druhej svetovej vojny, ktorá ukázala, aké dôsledky môže priniesť demokracia, v ktorej prevládne fašisticky sfanatizovaná väčšina a aká hrozba to môže byť pre svet.

Taktiež dramatické zvýšenie životnej úrovne v USA v povojnových rokoch prispelo k  citlivosti americkej spoločnosti k menšinám a k ich podpore emancipovať sa na úroveň majoritnej spoločnosti.

Rovnako aj komunistická ideológia nám dala lekcie z vlády väčšiny, založenej na triednom boji a víťazstve proletariátu a ukázala, že je dôležité zabezpečiť aj práva menšín pred útlakom väčšín.

Myslím si, že chybou povojnových intelektuálnych elít však bolo to, že nezohľadňovali  vonkajší  geopolitický kontext sveta a nepostrehli, že presadzovanie práv minorít nebol iba výsledok reflexie hrôz druhej svetovej vojny a nastolenia diktatúry pracujúcich na polovici sveta, ale to, že tento princíp môže byť účinným politickým nástrojom záujmov víťazov, aby sa Európa nestala viackrát ohniskom svetových vojen.

Solidarita, pacifizmus, odmietanie každého násilia politického i vojenského sa stali základnými charakteristikami vývoja západnej Európy i Japonska a to až do dnešných dní.

V Japonsku dnes prebieha ostrá diskusia o zmene ústavy a možnostiach krajiny participovať na vojenských konfliktoch vo svete.

Západná Európa, keďže zahŕňa krajiny porazených i víťazov, nemá jednotné stanovisko k angažovaniu v zahraničných vojenských operáciách. Je však viditeľný tlak, aby sa krajiny väčšou mierou zúčastňovali na vojenských nákladoch NATO a by sa hlbšie angažovali vo vojenských konfliktoch na rôznych miestach planéty.

Je veľmi reálny predpoklad, že tieto požiadavky hlavného garanta západného sveta – USA budú stále narastať.

Je otázkou krátkeho času, kedy EÚ bude musieť vytriezvieť z nebezpečného idealizmu a svoju hospodársku i vojenskú silu použiť na presadenie humanistických ideí a demokracie vo svete a nenechať sa vmanévrovať do perfídnej hry Islamského štátu, ako je to teraz v migračnej kríze.

Z týchto dôvodov si myslím, že hlavní obhajcovia a stúpenci minorít v EÚ budú musieť urobiť aj v tejto otázke určité ústupky a tak sa pridať k majoritnej sile a prehodnotiť právo menšín a ich hlas v demokratickej štruktúre sveta.

Omylom stúpencov politickej korektnosti je snaha obmedziť demokratickú väčšinu a to na báze humanistických a všeľudských cieľov. Keďže tieto hodnoty sú záležitosťou srdca, ťažko ich možno verifikovať a ešte ťažšie hľadať ich riešenia, je plne legitímne volať po racionálnom prístupe.

Znásilňovanie a modifikovanie reality stúpencami politickej korektnosti a jej zamieňanie vlastnými ideologickými predsudkami a konštrukciami ich privádza až k akejsi forme autocenzúry.

Politická korektnosť je tak založená na neracionálnej korektnosti, pretože nám prikazuje, aby sme eliminovali niektoré závažné fakty skutočnosti a videli všetko cez optiku lásky a dobra...

Nie je možné ani v spoločenských vedách upúšťať od niektorých znakov kvalít či hodnôt niektorých skupín ľudí bez toho, aby sme sa nevystavovali omylom, ktoré z takejto praxe vyvstávajú. Agresívne presadzovanie veľmi obskúrnej pozície stúpencov „bojovného srdca“ (politickej korektnosti) je iba paralyzovaním celého demokratického systému a presne takýmto je i „veľká výzva pre EÚ“.

Domýšľavosť autorov tohto prístupu spočíva i v tom, že si myslia, že ním humanizujú a poľudšťujú svet, do ktorého prinášajú rovnosť, lásku a zabúdajú, že tento prístup nie je ani tak o infiltrovaní najvyšších ideí a hodnôt do zlého a nerovnakého sveta, ako skôr výsledkom politických, hospodárskych a vojenských tlakov. V prípade súčasného exodu je tu opäť snaha vylúčiť Európu z riešenia tohto problému a teda vylúčiť EÚ zo všetkého, čo prekračuje jej hranice.

Možno by bolo užitočné, keby si ideológovia minoritného nazerania na svet uvedomili politické dôsledky tohto prístupu a najmä to, akú funkciu a akú úlohu Európskej únii tento princíp v systéme globálnej štruktúry sveta prideľuje, aby sme sa nestali nechceným hercom v tragédii, napísanej Islamským štátom.

Myslím si, že pokým EÚ sa nezmení v uplatňovaní politickej korektnosti, bude iba takým „opusteným“ kolom v globálnom svete.  

Jeho jedinou hodnotou bude iba to, že bude žiarivým príkladom a vzorom pre svet, aký by mal byť v budúcnosti a aký by všetci ľudia chceli mať. To avšak bude iba do času, dokedy nám to budú tolerovať silnejšie väčšiny tohto sveta.

Cieľom súčasných politických elít EÚ, ktoré prijali teológiu politickej korektnosti nie je nič iné, iba vytvorenie kozmopolitného, pacifického spoločenstva, v ktorom sa budú držať za ruky ľudia rôznej farby, orientácie, i bohatí a chudobní, fašisti, i antifašisti, lovci veľrýb s ekológmi..., čo, samozrejme, určite dnes nie je reálne a z čoho sa celý svet môže iba smiať.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984