Pamätník zakladateľa slovenskej sociálnej demokracie zrekonštruovaný

Začiatkom roka 2020, presne 4. januára, sme pripomínali 144 rokov od narodenia Emanuela Lehockého, zakladateľa slovenskej sociálnej demokracie v Uhorsku. Tí starší si možno spomenú na školský dejepis a počiatky robotníckeho hnutia u nás. A možno viacerí si pri oslavách storočnice republiky čítali, že jeho meno figuruje aj pod Martinskou deklaráciou z konca októbra 1918. A návštevníci Ondrejského cintorína v Bratislave možno stačili zbadať neďaleko vchodu pamätník nad jeho hrobom, dielo sochára Ladislava Majerského.

Čitatelia Slova si azda pamätajú na článok Martina Krna spred roka, v ktorom okrem iného upozornil na nelichotivý stav pamiatky na významného Slováka. Jeho slová padli na úrodnú pôdu. V utorok 14. januára 2020 sa uskutočnilo odhalenie zrekonštruovaného pamätníka. Takmer do roka a do dňa sa pamätník nad hrobom E. Lehockého zaskvel v pôvodnej kráse. Poďakovanie patrí Smeru-SD, ktorý sa aj takto hlási k svojim sociálno-demokratickým koreňom.

Nebola to prvá spomienka na E. Lehockého. Pri storočnom jubileu Česko-Slovenska a následných dejinných počinoch V. Šrobára sme sa stretali pri jeho hrobe, taktiež na Ondrejskom cintoríne. Od pripomienky pamiatky Šrobára (Vavra, lebo neďaleko má hrob brat Jozef z opačnej strany politického spektra) nebolo ďaleko k E. Lehotskému, ktorý po dva roky viedol referát pre sociálne veci práve v Šrobárovom „slovenskom“ ministerstve. Viackrát sme pridali kvietok a národnú stužku k jeho hrobu. Podobne sme uctili stužkou aj Lehockého tohoročný deň narodenia už na zrekonštruovanom hrobe. Pevne verím, že na prvého slovenského sociálneho demokrata nebudeme spomínať len dvakrát do roka, ale že sprítomníme jeho myšlienkový a životný odkaz spôsobmi na úrovni tretieho desaťročia druhého tisícročia.

Pre doplnenie obrazu o súčasnom stave pamäti na Emanuela Lehotského sme sa vybrali do jeho rodiska. Tým je dedinka Osuské neďaleko Jablonice na Záhorí. Nezabúdajú. Na obecnom úrade je pamätná tabuľa, ktorá upozorňuje, že práve v Osuskom sa Lehocký narodil. Tú takmer pred 30 rokmi odhalil vtedajší predseda sociálnej demokracie Alexander Dubček. A hlavná a najdlhšia ulica obce nesie meno Emanuela Lehockého. V budúcnosti by potešilo označenie rodného domu a prípadne pamätník-busta, ktorá by zdobila „nádedinie“. Mohol by to byť zárodok galérie slávnych rodákov, medzi ktorých patrí okrem Lehockého aj Štefan Janšák (v Šrobárovej vláde pracovali spoločne) a o generáciu mladší letec generál Belo Kubica (okrem iného veliteľ povstaleckého letiska Tri Duby, zakladateľ leteckej fakulty v Brne).

Na záver pripomínam, že 24. septembra 2020 si pripomenieme 90 rokov od smrti veľkého človeka so sociálnym a národným cítením – Emanuela Lehockého. A možno jeho meno sa spomenie na pamätných tabuliach na neďalekej Dunajskej ulici, ktoré pripomínajú aj jeho činnosť v počiatkoch robotníckeho a sociálnodemokratického hnutia.

Foto: Pavel Frimmel