Reklama
Reklama

Palestínsky plač na Chrámovej hore

Počet zobrazení: 1597

Mali by sme vraj súčasným tragickým udalostiam na Blízkom východe rozumieť nasledovne: Izrael v roku 1967 Jeruzalem zjednotil, no a v týchto dňoch sa palestínski extrémisti pokúšajú mesto rozdeliť...

Autorom tohto nechutného výroku nie je nik iný než Mark Regev a ten nie je len tak hocikto. Slúži Benjaminovi Netanjahuovi už dlhé roky a jeden čas bol aj veľvyslancom vo Veľkej Británii, ale najlepšie sa cíti ako poradca súčasného izraelského premiéra. No a túto vetu na plné ústa vypustil do sveta na obrazovke americkej globálnej televízie CNN v programe, a  musím dodať, že nezaujatej, moderátorky Becky Andersenovej. Doposiaľ som všeličo o tamojšom dlhoročnom konflikte medzi Izraelom a Palestínčanmi vedel – napokon som túto oblasť viackrát navštívil –, ale tento výrok ma uzemnil. A pochopil som ho nasledovne: ak nejaké cudzie mesto /pravdaže, v prípade Palestíny aj veľkú časť palestínskeho územia/ vojensky dobyjete, tak sa tomu má hovoriť zjednotenie!

Nuž, ale čo už iné možno očakávať od jedného z najvplyvnejších Netanjahuových pritakávačov. Takže, toto hlásal na televíznej obrazovke, aby svet pochopil, kto je v práve a kto v celej oblasti horúceho regiónu Blízkeho východu robí len dobre...

Tí palestínski „extrémisti“, ako ich Regev označuje, prišli na Chrámovu horu, aby sa v známej zlatej mešite Al-Aksa pomodlili na záver moslimského sviatku Ramadán. To mal byť zrejme ten pokus o rozdelenie Jeruzalema...

Lenže, ako už inokedy a absolútne bežne, zastavili ich izraelskí policajti ako súčasť izraelskej okupačnej moci.

Do mešity sa nedostali. Policajti v plnej poľnej ich privítali slzotvorným plynom, streľbou s gumenými projektilmi a ohlušujúcimi granátmi.

No a asi v rovnakom čase zo západnej židovskej časti mesta vyrazila početná skupina izraelských pravicových ultras /pravdaže, akí iní tam môžu byť/ do východnej, teda arabskej časti Jeruzalema. A ako to zachytili aj západní reportéri, dav skandoval také „mierumilovné“ slová ako Smrť Arabom a skupina kráčala do štvrte Šejk Džarach, aby „pomohla“ izraelským úradom vysťahovať z vlastných bytov niekoľko palestínskych rodín. V tých bytoch sa vraj už židovskí osadníci usadili, čo pravdaže nie je niečo zvlášť nové či mimoriadne, lebo ide o izraelskú politiku premeny celého Jeruzalema na hlavné mesto štátu Izrael. Môže sa niekto čudovať, že tak pri mešite Al- Aksa, ako aj vo štvrti Šejk Ďžarach sa Palestínčania postavili na odpor?

A použili svoje jediné zbrane: kamene!

al-aksa.10.5.2021.jpg
„Útočiaci“ Palestínčania pri mešite al-Aksa 10. 5. 2021. Foto: TASR/AP

Z týchto dvoch zrážok sa napokon rozhorel terajší už veľký konflikt, pretože doňho vstúpili dve ďalšie sily: izraelská armáda /povestná IDF/ a z pásma Gazy hnutie Hamas /arabsky Nadšenie/, ktoré americkí a ostatní západní demokratickí politici zvyknú označovať za radikálne či až teroristické... Izraelská armáda sa v takýchto prípadoch naplno osvedčuje: neváha používať bojové letectvo! A hnutie Hamas, ktoré od roku 2005 riadi za nepredstaviteľne sťažených podmienok túto zvláštnu enklávu, kde na nepatrnom území žije dva a pol milióna Palestínčanov, použilo proti Izraelu svoju silu: rakety. Lenže, čo zmôžu také rakety proti izraelskej armáde. Zábery, ktoré mohol vidieť svet, ale iba ten, ktorý to chce vidieť, dokazujú, čoho je schopná izraelská armáda vedená už vyše dvanásť rokov pravicovým premiérom Benjaminom Netanjahuom.

A, pravdaže, a, ako inak, v celej akcii má Izrael k dispozícii aj armádu propagandistov a nielen vojenských hovorcov IDF.

Za každú cenu treba predsa jasne označiť nepriateľa.

A tým nie je nik iný než Palestínčania.

Fakt, že od roku 1948, keď namiesto dvoch štátov, Izraela a Palestíny, vznikol ako štát iba Izrael, sa vydáva za status quo. No a v šesťdňovej vojne v roku 1967s Arabmi Izrael dielo skazy dokonal, keď obsadil veľké časti palestínskeho územia, odkiaľ vyhnal tisíce Palestínčanov a obsadil aj Východný Jeruzalem, čím vytvoril súčasný stav, ktorý má zostať už na večné časy.

No a Izraelu sa toleruje absolútne všetko. Aj okupácia cudzieho územia, aj vyháňanie Palestínčanov z ich domov, či ich rúcanie buldozérmi a to tzv. medzinárodné spoločenstvo sa v podstate iba prizerá. Lebo čo? Izrael sa cíti mocný vo všetkých „kramflekoch“. Každoročne dostáva od USA na účet okolo tri a pol miliardy dolárov na nákup najmodernejších amerických zbraní. A treba pripomenúť, že Izrael ako jediný štát v tamtej oblasti vlastní aj jadrové zbrane a dosiaľ nevpustil do svojich jadrových zariadení ani len raz medzinárodných inšpektorov, aby zaznamenali rozsah a množstvo týchto zbraní. Izraela sa niečo také netýka. Ale keď sa napr. Irán pokúsil spustiť jadrový program, navyše pre mierové účely, USA hneď dali dohromady koalíciu všemožných štátov, aby tento pokus odvrátili a v roku 2015 došlo aj k podpisu dohody s Iránom, aby svoje programy zmiernil a aby, nedajbože, nevyvinul vlastnú jadrovú zbraň. Pokrytectvo víťazí na celej čiare. No Spojené štáty za dlhé roky tohto „nerozborného spojenectva“ vytvorili z Izraela vojensky najmocnejší štát v regióne. Zo začiatku ho používali ako útočný klin proti arabskej jednote, ktorá kedysi, povedzme, ešte aj za čias Jásira Arafata, predsedu OOP /Organizácie pre oslobodenie Palestíny/ jestvovala a palestínsky projekt vytvorenia vlastného štátu mal podporu aj v štátoch socialistického spoločenstva. Po páde Sovietskeho zväzu sa aj tento aspekt stratil. Spojené štáty si urobili z celej oblasti lovecký revír a pred desiatimi rokmi dokonca rozpútali aj tzv. arabskú jar. Jej cieľom bolo zničiť Sýriu a Líbyu, čo sa im v druhej menovanej krajine aj podarilo a dokonca nechali zavraždiť aj plukovníka Muammara Kaddáfího. Ako vedľajší produkt vznikol tzv. Islamský štát na území Američanmi okupovaného Iraku a v časti rozvrátenej Sýrie. No nepodarilo sa im ani za pomoci mnohých teroristických skupín odstrániť sýrskeho prezidenta Bašára Asáda, ktorému v poslednej chvíli pribehla konečne na základe spojeneckej zmluvy na pomoc Moskva, a v Egypte sa dostal na krátky čas do prezidentského úradu Mohammad Mursí, člen Moslimského bratstva. S tým tvorcovia arabskej jari nerátali, zaradili otočku a v Káhire sa všetko dostalo do starých koľají. Len namiesto zvrhnutého prezidenta Mubaraka /ktorý už tiež zomrel/ je pri moci znovu armáda, tentoraz na čele s generálom as -Sísim, a tak aj v Tel Avive zavládol pokoj. Ale v Amerike došlo k výmene prezidentskej moci. V Bielom dome sa po Barackovi Obamovi ocitol politický nováčik Donald Trump. Obama sa „nebezpečne“ pohrával so starou myšlienkou dvoch štátov, teda Izraela a štátu Palestína a tak Donald zabrzdil. A až tak sa prejavil v prospech Izraela, že jednoducho vymenoval Jeruzalem za hlavné mesto Izraela a dokonca sa tam z Tel Avivu presťahoval aj americký veľvyslanec. No a o niečo neskôr nastúpil do bojovej zostavy Trumpov zať Jared Kushner /má za manželku Donaldovu dcéru Ivanku/, vyznávač židovského ortodoxného náboženstva a rozvinul svoj „mierový“ projekt... Podarilo sa mu vymyslieť niečo, čo zodpovedá typom ľudí okolo Trumpa. Vraj, keď sa začne oveľa viac obchodovať, prinesie to úžitok aj Palestínčanom a budú sa cítiť /nebodaj aj v izraelskom vojenskom objatí/ oveľa lepšie. /Lebo ide vraj o priamu úmernosť: ak sa vám darí lepšie, zabudnete aj na vlastný štát./ Izrael nadviazal diplomatické styky so Spojenými arabskými emirátmi a s malým Bahrajnom. Takto sa má postupovať aj ďalej. Jeden arabský štát za druhým majú uznávať štát Izrael a potom tomu zvyšku neostane nič iné, iba sa pod ťarchou novej reality skloniť a navyknúť si na staré dobré status quo.

Otázka? A čo taká Liga arabských štátov? Nuž, v nej ešte ako tak stojí na strane Palestínčanov Egypt, do určitej miery aj Jordánsko a, dajme tomu, aj Katar. Bokom ostala sunnitská Saudská Arábia, ktorá bojuje so šíitskymi  povstalcami v susednom Jemene a Rijád sa zameral najmä na súboj so šíitskym Iránom. A stalo sa niečo, čo sa pred časom dalo iba  opatrne predvídať. Saudská Arábia a Izrael sú teraz v podstate spojencami proti Teheránu, a to najviac potešilo Washington.

No a čo na to Joe Biden?

Nechal sa už konečne počuť, ale jeho slová boli vopred známe a tak utrúsil čosi, čo si mohol domyslieť aj ten najslabší komentátor. Izrael má právo na obranu vlastnej bezpečnosti... A potom nasledovali také tichučké slová o tom, aby sa obe strany zdržali prudkých akcií a, pravdaže, celá udalosť sa obracia proti Hamasu, čo môžeme už vidieť aj na televíznych obrazovkách a počúvať v rádiách.

A kde zostal projekt na vytvorenie samostatného štátu Palestíny?

Ten by mal vzniknúť na Západnom brehu a v Pásme Gazy s hlavným mestom Východný Jeruzalem. Teda nie v dedinke Abú Dísa na juhu od Východného Jeruzaleme, ako to navrhol Kushner, ale vo východnej arabskej časti s Damasskou bránou, tam kde odjakživa žili a žijú Palestínski Arabi. Lenže kto za nich zabojuje?

Vedenie Al-Fatahu na čele s Mahmúdom Abbásom ostáva ďalej vlažné a zdá sa ,akoby sa uspokojilo, so svojimi administratívnymi kanceláriami v Ramalláhu. Ide o dôsledok postoja vychádzajúceho z viery v americkú politiku, že raz možno, už čochvíľa, nabudúce... Nejestvuje ani seriózna dohoda s hnutím Hamas v Gaze a aj z tohto rozporu ťaží Izrael.

A tak vo vypätých pomeroch sa najdôraznejšie na adresu Palestínčanov ozval turecký prezident, ktorý označil Izrael dokonca za „krutý teroristický štát“. Kedysi americký prezident Jimmy Carter oznámkovala  izraelskú politiku voči Palestínčanom slovom apartheid. Recep Tayyip Erdogan navrhuje ,aby svet vyslal na ochranu Palestínčanov vlastnú vojenskú silu. Myslí tým Modré prilby OSN, ktoré by boli rozmiestnené na hranici spred roka 1967 a zabraňovali by tak izraelským vojenským útokom na Palestínčanov. Lenže tento návrh, aj keď je na prvý pohľad mimoriadne zaujímavý, by neprešiel v takom orgáne, ako je Bezpečnostná rada OSN. Nezabúdajme na silu amerického veta a, pravdaže ,aj na silu izraelskej propagandy.

A tak Joe Biden urýchlene vysiela do Izraela špeciálneho vyslanca, aby zabránil tomu najhoršiemu. A to by mohla byť vraj až priama pozemná vojenská invázia izraelskej IDF do Gazy... Na túto akciu už Netanjahu mal povolávať vojenské rezervy a určite mu to poradila aj jeho pravá ruka, poradca Mark Regev. Ten, ktorý na obrazovke CNN tvrdil, že palestínski extrémisti chcú rozdeliť „zjednotený“ Jeruzalem...

Lebo, aby sme rozumeli, izraelskí „demokrati“ sú tu od toho, aby Palestínčanom bránili aj v modlitbách a aby ich vyháňali z vlastných domov a bytov. A tak sa možno opýtať to jediné: dokedy budú Palestínčania plakávať na Chrámovej hore?

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama