Reklama
Reklama

Ozaj potrebujeme nové hlavné mesto?

Vecne k článku Miloša Baču
Počet zobrazení: 1940

Vážený  pán doktor M. Bača,

Váš článok Slovenská republika potrebuje nové hlavné mesto a názor v ňom opublikovaný  ma, pravdupovediac, vôbec neprekvapil. Množstvo ľudí, žijúcich na Slovensku. sa dlhodobo nevie stotožniť s novou štátnosťou. Niektorí to dali jasne najavo svojím odchodom z krajiny /hlavne z ekonomických dôvodov/, iní pohundrávajú  či s rôznou intenzitou útočia na všetko, čo sa len dá, a ďalší prichádzajú s rôznymi „prospešnými“ návrhmi, ktorých skrytým alebo azda i netušeným cieľom je destabilizácia krajiny.  Váš návrh si dovoľujem zaradiť do poslednej kategórie postojov k Slovensku.

Najprv mi dovoľte malý prepych národovectva. Ukážte mi krajinu, v ktorej zoberú štatút hlavného mesta svojej metropole napriek jej historicky dôležitému miestu v doterajších dejinách krajiny. Bratislava bola v predchádzajúcich dejinných obdobiach, t. j. počas  Rakúsko-Uhorska, neskôr Uhorského kráľovstva,  významným mestom, počas tureckých výpadov sa dokonca  stala metropolou ríše  namiesto Viedne /hoci pod vtedajším názvom Pressburg/. O jej dôležitosti v hospodárskej politike Uhorska  svedčilo zloženie a trojjazyčnosť jej obyvateľstva až do konca druhej svetovej vojny. Ani politikum nebolo od macochy, za Uhorska tu sídlili viaceré dôležité štátne orgány, napr. uhorský snem, vyššie školstvo či centrálne župné orgány. Takže historické oprávnenie tu bolo a je.

bratislava_hrad.jpg
Ilustračné foto: Emil Polák

To, že Bratislava od počiatku svojho premenovania nestála na pevných nohách, je vyvolané práve  osobitosťou  zloženia jej obyvateľstva, v rámci ktorého Slováci spočiatku „ťahali za kratší koniec“. Neprospeli jej odstredivé tendencie nemeckých i maďarských obyvateľov, ktorí sa cítili urazení a ohrození, keď sa začalo „hrať po slovensky, resp. československy“. Ak sa zakalená voda nakoniec trocha upokojila, ešte stále tu boli reminiscencie Trianonu výdatne živené susedom z juhu. Tie napokon ako-tak stlmili internacionálne postoje zúčastnených  krajín a značné ústupky voči maďarskej menšine presadené Prahou.  Prahou, ktorá bola tak ďaleko a akýkoľvek možný podobný /nemecký/ problém už dávnejšie rázne vyriešila odsunom.  Som toho názoru, že ak by podobnému susedskému vplyvu boli  na začiatku ČSR vystavené Čechy, problém by už dnes vôbec neexistoval – neboli by maďarské škôlky, ani maďarské trojstupňové školstvo. A  nevyrastali by nové generácie, ktoré počúvali len maďarské rádio, neskôr televíziu a obracali svoj zrak zbožne k Budapešti.

A toto je jeden z dôvodov pohŕdania Bratislavou v južných oblastiach, stavu, ktorý  v určitej veľkej skupine obyvateľstva ešte pretrváva a umelo sa živí vyzdvihovaním dôležitosti udržiavania školstva v materinskom jazyku. Ale neživia ho bežní ľudia, živia ho predovšetkým politici a aktivisti za judášsky groš. Tí obyčajní ľudia mali a naďalej majú neskôr iba sťažený nástup do zamestnania a fungovania v ňom, ak ho hľadajú mimo menšinovej oblasti. Každý predsa oddávna vedel, že bratislavské  obchody a nemocnice by bez kedysi riadne vyštudovaných  žien z podunajských oblastí skolabovali. Žiaľ, ani ony Bratislavu však nevnímajú ako hlavné mesto svojej vlasti, ale len ako miesto, kde ich zamestnajú. Nikdy k nemu nenadobudnú vzťah, aký má trebárs Čech k Prahe alebo Maďar k Budapešti. Niekedy si myslím , že  roky tu žijú ako imigranti v krajine, v ktorej sa narodili. Na úradoch im často tlmočili, dnes im maďarskí poslanci vydobyli právo hovoriť všade materinským jazykom, čo ich naďalej udržuje v konzerve interných imigrantov.

Druhý dôvod opovrhovania Bratislavou  vyplýva z tradičnej zaostalosti východných regiónov Slovenska a z nej prýštiaceho pocitu menejcennosti. Komplexu, ktorý sa premieta do záporného vzťahu k hlavnému mestu a vyvyšovania Košíc za každých okolností. Pokiaľ to má za následok pokrok a kultivovanie Košíc, je to chvályhodné. Ale ak mladí ľudia z východu, ktorí v Bratislave dlhodobo vo veľkom množstve pracujú a len čo opustia jej hranice, začnú na ňu nadávať, to už v poriadku nie je. O to viac, že stúpa počet zamestnancov samospráv hlavného mesta tohto druhu. Nemajú vzťah k mestu, o ktorom rozhodujú a to sa odráža na jeho vzhľade a stave. Všimli ste si, ako klesne počet obyvateľov Bratislavy pri väčších sviatkoch, kedy títo mladí „idú k svojim, domov“?

Spočítané a podčiarknuté, v Bratislave žije priveľa  obyvateľov, ktorí ju nevnímajú ako svoj domov, ale ako prechodné bydlisko, prípadne miesto, ktoré im dáva živobytie. A, žiaľ, nemajú ju radi, ako mával kedysi hociktorý Slovák rád svoju rodnú viesku a hrdo sa hlásil k rodákom. Nuž, lásku nemožno nanútiť. Ale oni si Bratislavu ani nectia ako vlastné hlavné mesto,  čo  je pravidlom vo všetkých civilizovaných krajinách.  Neviem, či za tým stoja tie pravidelné vlny emigrácie, ktoré tak intenzívne púšťali Slovensku žilou, keď  tak veľkoryso zásobovalo svojou schopnou a vyštudovanou mlaďou cudzie krajiny. A je tragické, že tento stav odlivu pretrváva naďalej a vývoj  našej krajiny bez vízie nedáva nádej na lepšiu budúcnosť. A ani na to, že sa ten, kto v Bratislave vyštuduje, v nej usadí a obľúbi si ju, ako to urobili kedysi rodičia viacerých nás, bratislavských rodákov.

A to je tretí dôvod prečo je Bratislava skôr chuderka a nie krásavica na Dunaji , ktorou kedysi bývala.

Teraz k Vašim argumentom:

1/ Strategické a obranné
Pripomeniem iba , že sme členmi EÚ, Schengenu NATO a obkolesení susednými krajinami, členmi tých istých zoskupení.

2/ Dopravné
Excentrická poloha nemá s krízovou situáciou v doprave nič spoločné. Hlavným dôvodom je neschopnosť budovať v SR adekvátne dopravné siete  k stále podporovanému rastu počtu automobilov. Nie,  situácia sa nezlepší ani pri výraznom náraste dopravných sietí, ak sa  systém dopravy vrátane parkovania nebude riešiť komplexne. Prenosom do iného hlavného mesta sa NIČ nezmení, len sa  problémová situácia prenesie aj inam.

3/ Logistické
Sotva správna argumentácia. Košice boli pre Prahu druhým centrom predovšetkým z dôvodu výrazného počtu ľudí z východu, ktorí boli zamestnaní v štátnej správe už pred r. 1989 a na základe princípu prílevu príbuzenstva ich počet trvale rástol.  S výrazným nárastom študentov na českých vysokých školách a tvrdej tendencie udržať sa v ekonomicky lepšie prosperujúcej krajine,  spojenie Prahy s východom Slovenska silnie. Škoda, že sa to neodráža na spätnom príleve schopných jedincov do rodného kraja s cieľom jeho pozdvihnutia. Je jednoduchšie stále omieľať mantru „bratislavocentrizmu“.

Nemyslím, že  by presťahovanie všetkých základných orgánov hlavného mesta /ktoré by vyvolalo mimoriadne vysoké náklady!!!/ hospodársky pozdvihlo niektoré z menších slovenských  miest. Nepredpokladám, že by ste navrhovali budovať na zelenej lúke /už ich pomaly ani niet!/ ako to urobila Brazília a postavila nové hlavné mesto Brazília  doslova uprostred pralesa. Zamestnanci vládnych inštitúcií  tam odmietli bývať, docestúvajú na týždňovky z Ria de Janeiro /nič Vám to nepripomína?/  Hoci verím, že naši draví developeri by Vás  za to do smrti nosili na rukách.

Podobný prípad premiestnenia hlavného mesta je dnes Berlín, kde mnohí štátni úradníci  stále  trvalo žijú v Bonne. Z tohto pohľadu by som nevidela sťahovanie úradníkov z Bratislavy veľmi optimisticky.

A že si ľudia kupujú a stavajú domy v pohraničí susediacich krajín? Ako to, že tamojšia vláda vie udržať žralokov developerov a obchodníkov na uzde – ponúkajú nehnuteľnosti za prijateľnejšie ceny.  Takže ľudia sa jednoducho správajú trhovo.

3/ a 4/ Ekonomické
Hospodárska politika štátu a vlády je, myslím, mimo našej témy. V krajine, kde sa tridsať rokov buduje niekoľko kilometrov diaľnic z jasného dôvodu, že finančné a politické skupiny zúrivo bojujú o každý kilometer trasy , lebo majú skúpené pozemky a chcú si prísť na svoje, nemožno čakať nič iba na zázrak.

Vyrovnaný vývoj všetkých regiónov vedelo zabezpečiť  iba socialistické hospodárstvo – prospievajúcemu vzalo a vyrovnalo tým slabšie prospievajúcim. Tak to bolo, nepáčilo sa to. A tak teraz je to inak, v súlade s trhovou ekonomikou kapitalizmu. Nemyslite si, že sa mi to páči, z celého srdca opovrhujem spoločnosťou , kde vládne len a len  zisk a tí slabší sú nepotrební.

5/ Vedomie spolupatričnosti a súdržnosti občanov SR
Naposledy som ho zaznamenala, keď išlo každému o krk: vo vojnových časoch,  po vojne a v 1968. Inak je to už , zdá sa, iba pojem známy z histórie. Česť výnimkám, ktorým sa podarilo prežiť v ilegalite za súčasnej doby, kedy si opäť uvedomujeme, čo a pred kým môžeme povedať. Skúste byť politicky nekorektný a uvidíte.

Súčasná ideologická atmosféra predsa nepraje národovectvu /pozná len nacionalizmus/,  priam útočí na homogenitu rodín, manželstiev a čo už potom jednotlivých národných štátov!  Sem patrí aj hore spomínané štiepenie obyvateľstva na menšiny s ich oprávnenými právami, bez toho aby im niekto len spomenul aspoň tie hlavné povinnosti občana. Nie, dnes a denne sa len omieľajú ľudské práva a zdôrazňujú práva rôznych umelo utvorených, priam vykonštruovaných  skupín.  Ako chcete v tejto atmosfére očakávať, že sa objaví vedomie spolupatričnosti a súdržnosti občanov? Kde? A ak aj niečo nájdete na internete, hneď to označia ako fejk, hoax a konšpiráciu. A vás ocejchujú.

6/ Prieskum
Prieskumy sú objednávané a platené objednávateľom. A ako také pre mňa neprijateľné. Je to jedna z možností, ako ovplyvňovať zákazníkov, voličov a vlastne všetkých. Spomeňme si na posledné demokratické voľby  prezidentov....
 

Záverom:
 

Hlavné mesto štátov historicky určoval panovník. V dejinách síce niekedy dochádzalo k jeho zmenám, ale vždy boli spojené s pohybom kráľovského dvora či s nejakou dôležitou dejinnou udalosťou.

Určenie sídla hlavného mesta na základe akokoľvek fundovanej a celonárodnej /?/ diskusie a z nej vyplývajúcej  dohody na Slovensku neprichádza do úvahy. Skúsenosť nás o tom presviedča už stáročia od Svätopluka počnúc. Neschopnosť dohodnúť sa je svojím spôsobom prekliatie tohto národa.

Už len úvaha o vybudovaní nového hlavného mesta je, prepáčte , rovnakým velikášstvom, ako budovanie metra v Bratislave. Velikášstvo, podnecované všakovakými chytrákmi, šípiacimi možnosť prísť k veľkým peniazom. Súčasne je to ale predovšetkým  zástupný problém, ktorý má či  môže odlákať pozornosť od skutočných, závažných problémov, v ktorých sa  táto krajina topí a ktoré je potrebné urgentne riešiť.

S úctou,
PHDr. Jana Kepplová, bývalá pracovníčka MV SR a stredoškolská profesorka

(Titulok a podtitulok Nové slovo)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama