Reklama
Reklama

Ondrej Antovszký varil pre kráľovnú

Počet zobrazení: 5466

antovzskycover_2.jpgPríbeh najúspešnejšieho slovenského kuchára okorenený jeho najlepšími receptami

Narodený v Békešskej Csabe

Už narodenie malého Ondreja malo v sebe mimoriadnu symboliku spojenú s jedlom a teda aj jeho celoživotným poslaním. Priam symbolicky sa narodil akoby hotový koštovať dospelé jedlá. Ako čerstvo narodené nemluvňa mal už vyrastené štyri zuby.

Tento neobvyklý úkaz viedol k dvom protichodným veštbám miestnych babíc. Jedna jeho matke veštila, že sa dieťa nedožije osemnástich rokov. A druhá v tom naopak videla znamenie, že bude vyspelejší a múdrejší než ostatní rovesníci.

Narodil sa do rodiny s veľký hospodárstvom, kde bolo všetkého hojnosť. V Békešskej Csabe obývali rozľahlý rožný dom s vlastnou krčmou a obrábali také rozsiahle pozemky, že na nich boli dva samostatné salaše s vlastnými studňami. Vo veľkej hospodárskej budove bola stajňa pre štyri záprahy ťažných koní a ešte jeden pár len do koča. Každú nedeľu poobede jeho rodičia zapriahali dvojkolesku ťahanú jedným koňom, aby sa prešli po chotári skontrolovať svoje polia, ktoré viedli od horizontu k horizontu. Otec vyštudoval poľnohospodársku školu, gazdovstvo prekvitalo.

Bez otca a bez nádeje

Po druhej svetovej vojne došlo k výmene obyvateľstva na zmiešaných územiach medzi Slovenskom a Maďarskom. Maďari z južného Slovenska odchádzali do Maďarska a Slováci odtiaľ sa zasa vracali do svojej dávnej domoviny. Tak sa pohla aj rodina Ondreja Antovszkého. Mal šesť rokov.

Bol to náročný presun. Veď ich majetok viezli až na 24 vagónoch, medzi iným napríklad aj unikátnu sejačku na mak. Mierili do Tekovských Lužian, kde okrem 30-40 slovenských rodín boli samí Maďari. Usadili sa a aj by si zvykli, ale v roku 1948 prišli k moci komunisti a nastalo peklo. Ondrejov otec bol vyhlásený za kulaka, čo v tej dobe bolo znamenie spoločenského zatratenia. Nútili ho vstúpiť do družstva, ale on nielen odolával, ale ešte odhováral aj iných. To bol v očiach vtedajšej moci zločin. Miestni komunisti, medzi ktorými sa vyznamenával najmä predseda miestneho výboru, ho štvali ako škodnú zver. Na takto poznačených ľuďoch nemalo byť nič dobré. Okrem toho, že im zobrali majetok, pripravili ich aj o dobré meno a každý si teraz na nich mohol ukazovať prstom. Toto poníženie Ondrejov otec nezniesol. Trápil sa tak, že ešte ako relatívne mladý skonal na infarkt...

Poznal svoju cenu

Hoci mladý, poznal Ondrej Antovszký cenu svojej práce. Veď ako učeň podnikového riaditeľstva Žiar nad Hronom robil až 500 hodín mesačne a dostal za to len 260 Kčs. Tak sa sťažoval, až sa to dostalo do uší samotnému podnikovému riaditeľovi Erichovi Slobodovi. Ten ho raz stretol, chytil za klopy a povedal: „Súdruh Antovszký a vy si nemyslite, že tu u nás budete ako učeň zarábať!“

Ale Ondrej mal hneď po ruke odpoveď: „No dobre, tak tu u vás budem robiť len učňa a budem sa len učiť.“

Riaditeľ na to: „Áno, budete tu ako učeň a budete robiť to isté, ako doteraz.“

Mladý Ondrej kontroval: „Lenže ako učeň mám nárok na to, aby ma viedol majster odborného výcviku, ktorý má najmenej trojročnú prax.“

Taký po ruke v lepších kuchyniach zrejme nebol, a tak ho za trest preradili do závodnej kuchyne. Bol to súboj nervov, lebo Ondrej sa rozhodol trucovať. Dovtedy vždy za niečo zodpovedný a spoľahlivý, po prvý krát si užíval učňovskú nezodpovednosť,

Do kuchyne šiel ráno prechádzkovou chôdzou a hoci tam mal byť už o 7:00, prišiel aj o hodinu neskôr, čo sa mu prepieklo, lebo medzi dvadsiatimi kuchárkami a asi desiatimi kuchármi sa ľahko stratil.

Ale, aby na neho celkom nezabudli, nahádzal kuchárkam zemiakovú kašu do gumených čižiem a keď sa sťažovali u vedúceho, ten mu nariadil, aby šiel hneď pešo na podnikové riaditeľstvo za školským referentom. Tam mali prerokovať, čo s ním, keď vedúci príde takisto na podnikové riaditeľstvo za ním. Lenže nakoniec pešo musel ísť naštvaný vedúci, lebo Ondrej si „požičal“ jeho bicykel. Keď sa ním doviezol, referentovi povedal, že nech odkáže vedúcemu, aby bicykel nehľadal a radšej sa prešiel. Skôr ho prejde zlosť...

Bolo jasné, že toto brnkanie na nervy vedeniu bude mať následky, ale tí si s ním nevedeli poradiť. Potrestať sa ho neodvážili, veď ho potrebovali, lebo sa blížil okresný zjazd strany a bolo treba na úrovni pripraviť jedlo pre predsedníctvo zjazdu. A tak vareška zasa raz pomohla Ondrejovi Antovszkému zvíťaziť nad malosťou iných...

A táto vytrvalosť ho priviedla aj k tvorbe jeho preslávených receptov ako sú: Rezeň Marína – Drotárska kapsa – Čachtické rezne – Zbojnícka pochúťka – Opekaný oštiepok  – Šunková rolka s chrenovou penou – a aj už zľudovený Černohorský rezeň, ktorý nechýba v menu dobrej reštaurácie...

(Viac v knihe: https://itunes.apple.com/sk/book/ondrej-antovszky-varil-pre/id756863103?mt=11)

DVA Z RECEPTOV MAJSTRA KUCHÁRA
Z mnohých jedál svojho detstva si budúci vychýrený kuchár spomína na tie najjednoduchšie – na desiatu alebo olovrant dostávali biely chlieb so slivkovým lekvárom, či chlieb natretý bravčovou masťou a posypaný krištáľovým cukrom. Na slávnostnom stole nechýbali chutné lapiene s dusenou hlávkovou kapustou, či dokonca vyprážané holúbätká. Vďaka receptom v elektronickej knihe o pánovi Antovszkom ich môžete okoštovať aj vy:

lapiene.jpgLapiene s dusenou hlávkovou kapustou
10 kusov

Suroviny:
800 g hladkej múky
1000 g hlávkovej kapusty
10 g bravčová masť
50 g droždia
soľ, voda, čierne mleté korenie

Technologický postup:

Z múky, soli, droždia a vody pripravíme husté cesto (ako na chlieb) a necháme vykysnúť. Hlávkovú kapustu nastrúhame, posolíme, chvíľu necháme postáť, vyžmýkame a na bravčovej masti do mäkka  podusíme. Pokoreníme a necháme vychladnúť.

Vykysnuté cesto rozdelíme na 10 rovnakých častí, vytvarujeme väčšie gule, ktoré vyvaľkáme ako na pizzu. Na polovicu cesta  položíme  vychladnutú, udusenú kapustu. Druhou polovicou prikryjeme, kraje dobre spojíme, po vrchu vidličkou narobíme dierky a na suchom plechu v horúcej rúre upečieme. Po upečení  po oboch stranách teplou bravčovou masťou potrieme.

Lapiene môžeme plniť rôznymi plnkami, ako: lekvár, tvaroh, orechy, praženica s klobáskou.


telaci_rezen.jpgTeľací rezeň Marína
4 porcie

Suroviny:
800 g teľacie stehno
80 g oleja
4 kolieska ananásového kompótu
80 g syra Eidam
50 g masla
soľ, biele mleté korenie,  hladká múka

Technologický postup:

Nakrájané teľacie rezne naklepeme, posolíme, pokoreníme, poprášime múkou a na horúcom oleji po obidvoch stranách prudko opečieme. Opečené rezne poukladáme na vymastený plech, po 2 kúsky veľa seba, na rezne priložíme koliesko ananásu, na ktorom je 3 cm široký plátok syra.

Výpek zaprášime múkou, zalejeme teplou vodou, posolíme, pokoreníme,  necháme prejsť varom a nacedíme na opečené rezne.  Pokvapkáme maslom. Prikryjeme a v teplej rúre zahrejeme. Podávame zo zemiakovými kroketami v tvare listu alebo mrkvičky.

 

uvod_murin.jpgGustáv Murín (1959, Bratislava), biológ, spisovateľ, publicista, vydal doteraz 27 kníh (5 v češtine, 1 vo francúzštine, 1 v hindí a 1 po chorvátsky): román, novelu, zbierky poviedok a esejí, zbierky článkov o kultúre a médiách, vedecko-popularizačnú štúdiu o biológii, dlhovekosti, o manželstve, o podsvetí na Slovensku deväťtych rokov, dve popularizačné encyklopédie a zbierky cestovných príbehov. Kniha Mafia na Slovensku získala cenu Panta Rhei Awards za najpredávanejšiu knihu roku 2009. Jeho romány na pokračovanie vyšli v denníku Pravda (2007) a SME.sk (2008). Jeho texty boli preložené do 37 jazykov a publikované v krajinách ako Afganistan, India, Chorvátsko, Cyprus, Egypt, Grónsko, Ukrajina a USA, literárne prezentácie absolvoval v 25 krajinách Európy, Ázie a Ameriky. V poslednom období vydáva najmä E-knihy. Nedávne sme v Slove uverejnili ukážku z jeho E-knihy Návod na manželstvo.

Foto: Ján Lörincz

Viac o autorovi na http://gustavmurin.webgarden.cz/
Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama