Október – mesiac úcty k starším

Je nielen dobré, ale aj ľudské, ak si vážime, všetko to, čo urobila pre našu krajinu staršia generácia. Rovnako je dobré, že práve v týchto dňoch sa konajú v našich mestách aj obciach akcie s cieľom uctiť si práve túto generáciu. Zlé jazyky síce tvrdia, že si mnohí robia z úcty k starším predvolebnú kampaň, ale s tým už nič nenarobíme.


Ilustračné foto: Kamil Porembiński / Flickr

Osobne som naozaj rád, že Slovensko je krajinou, kde si mesiac úcty k starším každoročne pripomíname a venujeme tomu aj patričnú pozornosť. Starší síce znamená byť slabší, pomalší, určite aj náchylnejší k chorobám. Na strane druhej však byť starší značí aj byť skúsenejší, rozvážnejší a hlavne bohatší o množstvo zážitkov a prežitých chvíľ.

Keby som mal tú silu a možnosť, zariadil by som, aby úcta kraľovala na Slovensku nielen v októbri, ale počas celého roka. Žiaľ, tá sa nám pomaly a iste vytráca z nášho života. Vytráca sa úcta človeka k človeku, úcta k hodnotám, k tradíciám, našej histórii, úcta k životu. Nejako sme zdivočeli. Vlastne zdivočel celý svet. Peniaze, moc, postavenie, doslova prevalcovali základné ľudské hodnoty. Z úcty sa stalo iba slovko. Stačí len počúvať vyjadrenia našich politikov a ústavných činiteľov. Žiadna vzájomná úcta, ale osočovanie, znevažovanie, obviňovanie s jediným cieľom – získania politických bodov. Samozrejme, táto nezdravá atmosféra sa automaticky prenáša aj na nás občanov. Takmer tridsať rokov som aktívne hrával futbal a aj po prehre som dokázal podať súperovi ruku. Práve šport ma naučil vážiť a ctiť si súpera. To všetko som sa snažil preniesť nielen do života, ale aj politiky. Dnešným politikom, žiaľ, chýba práve úcta. Slovo politický súper zmenili na politický nepriateľ, ktorého treba za každú cenu zničiť. Pritom si neuvedomujú, že svojím konaním a postojmi pomaly, ale iste vyháňajú úctu z nášho bežného života. Osobne si ani len nechcem predstaviť dobu, kde ľudia nebudú mať úctu k nielen starším, ale k ničomu. Dobu bez pravidiel, hodnôt, ľudskosti a úcty.

Vrátim sa však k mesiacu úcty k starším. Nielen tí starší, ale všetci občania našej krajiny si zaslúžia viac úcty od tých, ktorí ju práve spravujú. Mnohí hovoria, že sme preto k sebe takí zlí, lebo doba je zlá. No doba je vždy taká, akí sme my ľudia. Preto je dobré, že napriek všetkému tu máme dni a sviatky, ktoré nás nútia zamyslieť sa nad životom ako takým. Mesiac úcty k tým, ktorí celý svoj život pracovali a zveľaďovali túto krajinu, by mal byť len zlomkom našej vďaky za všetko, čo dokázali a spravili. Oni to totiž nerobili len pre seba a svoju rodinu. Robili to preto, aby v ich ceste a snažení pokračovali ďalšie generácie. Presne tak, ako sa rodičia snažia zabezpečiť ešte lepší život svojim deťom, tak podobné ciele by mala mať každá generácia. Veď predsa z každej mladej generácie bude raz tá staršia. Moc je pominuteľná, no ľudia zostávajú, aj keď u niektorých sa hodnoty menia. Tí starší vedia o tom svoje. Takže nemala by to byť len úcta k ich rokom, ale predovšetkým k tomu, čo pre Slovensko spravili.

Niekde som čítal: „Mladosť by bola omnoho zaujímavejšia, krajšia a vzrušujúcejšia, keby sme ju mohli prežiť v zrelšom veku.“ Možno na tom niečo je. Ja som však rád, že je to tak, ako to je. Každý vek má totiž svoje čaro a my by sme si mali vážiť a ctiť, že všetky tie roky môžeme prežiť spoločne s tými, ktorých máme radi, ktorí si úprimne vážia a ctia to, čo sme spoločne počas života spravili a dosiahli.