Ohrozenie symbolického univerza strednej triedy a kapitalizmus

Do spoločenskej diskusie sa navracajú prastaré myšlienky, údajne ľahkovážne zabudnuté počas nevydareného hľadania prosperity. Pozorujeme mocné oživenie tematiky tradície, národa a rodiny. Predkladaný článok hľadá odpoveď na otázku: „Prečo práve v tomto období väčšinová populácia vykazuje zvýšenú citlivosť k výzvam na posilňovanie národnej hrdosti, príkonu k tradíciám a ochrane rodiny?“ Návrat uvedených tematických celkov do myslí obyvateľstva bezpochyby nemožno vysvetliť pôsobením jedného činiteľa. Skutočne, ide o spojitý vplyv viacerých faktorov, pôsobiacich na rôznych úrovniach (individuálnej, národnej, nadnárodnej) a vo viacerých sférach (ekonomická, politická, výrobná).

Fotozdroj: Heathwood Institute and Press, Creative Commons (CC) 2015

Na začiatku je nevyhnutné kriticky analyzovať prevládajúci náhľad, vysvetľujúci znovuzrodenie tematiky národa, tradície a rodiny ako dôsledok aktuálnych geopolitických pnutí. Podľa tohto rozprávania sme svedkami kolosálneho civilizačného stretu, kolízie dvoch hodnotovo nekompatibilných svetov. Na jednej strane konfliktu stojí Západ ako nositeľ vyprahnutého materializmu a nespútaného egoizmu. Proti tomuto zhubnému a rozvratnému pôsobeniu sa hrdo vztýčil Východ, bohatý svojou duchovnou múdrosťou, slovanskou vzájomnosťou a hlbokou myšlienkou spoločenskej harmónie. Uvedený koncept dvoch nezmieriteľných nepriateľov pútavo a sugestívne mýtizuje obe strany, avšak úplne zlyháva vo vysvetlení načasovania výskytu skúmaných tematických okruhov. V časoch očakávania prosperity (1989 – 2008) bola národná hrdosť vnímaná ako ohyzdná jazva na tvári našej opätovne nadobudnutej západnej identity. Preto sme ju zahanbene prekrývali nákladným líčidlami vo forme importu akéhokoľvek tovaru. Situácia sa zmenila a dnes je národná hrdosť šrámom veterána, potvrdzujúcim zásluhy v slávnej a hrdinnej bitke. A kým v časoch hľadania bohatstva bola tradícia brzdou obchodu a výrazom tragicky nízkej úrovne flexibility, dnes reprezentuje nenahraditeľný a nutný stabilizačný prvok spoločenského života. Popísaný návrat k odkazu predkov vykazuje podozrivú časovú nadväznosť s všeobecným poklesom životnej úrovne, stratou zamestnaneckých istôt, zvyšovaním nerovnosti a vzostupom moci kapitálovo silných skupín. Preto budeme hľadať zdôvodnenie tesného primknutia k dedovizni v pôsobení ekonomických faktorov na chod spoločnosti.            

Východisková tézu nášho skúmania možno formulovať nasledovne: „Skúsenosť existenčných problémov rezultuje aj v prežívanie existenciálneho ohrozenia.“ Uvedenú myšlienku je nevyhnutné dôkladne objasniť a vysvetliť v čitateľsky prístupných pojmoch, aby sme identifikovali jej pravdivosť. Na začiatku zjednodušene objasníme rozdiel medzi adjektívami existenčný a existenciálny. Ku kategórii existenčného radíme všetky faktory podmieňujúce prežitie a reprodukciu človeka ako biologického a sociálneho organizmu. Obsahom analyzovaného pojmu je preto vzduch, voda, potrava, prístrešok a sociálne začlenenie. Kategória existenciálneho reprezentuje myšlienkovú sféru človeka, označuje oblasť postojov a presvedčení o sebe a svete. Do skúmanej kategórie lokalizujeme názory na morálku, pravdu a spravodlivosť. Predmetná kategória v porovnaní s kategóriou existenčného vykazuje vyššiu variabilitu vzhľadom na jednotlivca, avšak je silne sociálne podmienená. Teda, aj keď medzi jedincami nachádzame značné rozdiely v hodnotových preferenciách, predsa sú signifikantne podmienené vplyvmi širších spoločenských celkov (skupina, národ). Uvedené kategórie nie sú dve od seba prísne oddelené množiny, opak je pravdou. Navzájom sa presahujú, pričom je neuskutočniteľné vytýčiť demarkačnú líniu.

V súlade s uvedenou charakteristikou možno na existenčné problémy nahliadať ako na činitele znižujúce životnú úroveň, stupňujúce pracovnú a finančnú neistotu. Existenciálnym ohrozením označujeme prežívanie neistoty v náhľadoch na fungovanie sveta a spoločnosti. Ostáva nám objasniť, ako tieto dve dimenzie súvisia v mysli človeka.

V súčasnosti majoritná populácia prežíva absolútny kolaps dominantnej štruktúry presvedčení (všeobecného svetonázoru) o fungovaní sveta. Od rodičov zdedené pravdy, doteraz pevne vedúce jedinca labyrintom života, zrazu strácajú svoju platnosť. Popisovaný existenciálny pocit sa manifestuje vo výroku: „Celý svet je dnes naopak“. Daný pocit však vyviera z celkom hmatateľnej ekonomickej skúsenosti. Pokles životnej úrovne v súbehu so zvyšovaním pracovného času zničil predstavu tvrdej práce ako prostriedku na zvyšovanie osobného bohatstva, ako spôsobu vzostupnej sociálnej mobility. A narastanie príjmovej nerovnosti paralelné k umocňovaniu produktivity práce zlikvidovalo presvedčenie o zaslúženej odmene pre snaživých. Avšak presvedčenie o tvrdej práci a zodpovedajúcej odmene tvorí samotné jadro kapitalistického myslenia a pevnú ideovú výbavu stredných vrstiev. Preto rozvrátením uvedenej myšlienky kapitalistické hospodárstvo značne stráca svoju podmaňujúcu príťažlivosť. Vysokoškolské vzdelanie, dlhoročné pracovné skúsenosti ani odhodlaná snaživosť nepostačuje na získanie vyššieho pracovného ohodnotenia a zaistenia dlhodobého pracovného pomeru.

Pretože kapitalizmus v súčasnosti dosahuje globálnu úroveň, vytvára tak konkurenčné súperenie medzi jednotlivými národnými štátmi. Najvýraznejšou manifestáciou popisovaného procesu je bitka o prilákanie zahraničného investora prostredníctvom daňových úľav a štátnych investícií do infraštruktúry. Avšak kapitalizmus zároveň drastickou premenou charakteru pracovného úväzku (vnútený živnostenský status, kontrakt s nulovou hodinovou výmerou) plodí konflikt nielen medzi jednotlivými spoločenskými triedami, ale vytvára konkurenčný boj medzi reprezentantmi identickej triedy. A súčasný pokles ekonomického rastu vyostruje existenčný zápas o zvyšné spoločenské zdroje. Práve tu musíme hľadať príčinu všeobecného morálneho úpadku, zasievajúceho neznesiteľné znepokojenie do hlboko vyoraných brázd v duši strednej triedy. Pretože ak dodržiavanie pravidiel hospodárskej súťaže neumožňuje bohatnutie, teda naplňovanie primárneho cieľa ekonomickej aktivity v kapitalizme, je životnou nutnosťou vypomôcť si porušovaním princípov a zákonov.

Popisované radikálne zmeny v ekonomickej oblasti prebiehajú paralelne s liberalizáciou sféry občianskej. Avšak ak transformácia ekonomických podmienok zapríčiňuje existenčné strádanie, potom rozširovanie občianskych slobôd pre sexuálne a etnické menšiny podkopáva základy existenciálneho univerza strednej triedy. Práve súbežnosť výskytu oboch ohrození znemožňuje majoritnému obyvateľstvu určiť skutočné príčiny deštrukcie pôvodného systému presvedčení. Identifikovanie ekonomických faktorov ako skutočného zdroja existenciálnej neistoty zhoršuje samotná myšlienková štruktúra oboch tematických oblastí (oblasť ekonomická a sféra občianskych práv). Prevahe existenciálnych námetov prispieva zámerne zjednodušovaná polarizácia problematiky občianskych slobôd (cnostní konzervatívci udatne bránia tradičné hodnoty proti perfídnym liberálom). A nízke zastúpenie existenčných tém (fundamentálnych ekonomických otázok) vo verejnej diskusii je obvykle zdôvodňované náročnou odbornosťou problematiky. Preto sú aj zásadné ekonomické rozhodnutia, plne v súlade s oslnivými ideami demokratickej spoločnosti, prenechané úzkemu kruhu nevolených byrokratov. Tu nachádzame vysvetlenie, prečo ideoví príslušníci stredných vrstiev tak sústredene načúvajú prejavom, farbisto opisujúcim prichádzajúcu apokalypsu ich hodnotového sveta. Rozprávaniu o tradícii, národe a rodine dokážu porozumieť, na rozdiel od nezáživných štatistík vzrastajúcej globálnej nerovnosti a zložitých vzťahov globalizovanej ekonomiky. Avšak korigovať pôsobenie kapitalizmu v sfére existenciálnej bez nevyhnutného reformovania hospodárskej oblasti je potlačovaním príznakov krízy a ignorovaním zdroja problémov. Márnou snahou zachraňovať výhradne symbolické univerzum (presvedčenia, postoje a hodnoty) strednej triedy sa aktívne oberáme o možnosť identifikovať a eliminovať pôvodcu reálneho ohrozenia, teda samotný ekonomický systém! Preto je nevyhnutné zvyšovať u majoritnej populácie uvedomenie systémovo generovanej nerovnosti a ohrozenia nielen tradičnej rodiny, ale celej biosféry! Iba odhalením kapitalizmu ako pôvodcu ohrozenia existenčnej a následne aj existenciálnej sféry možno ideovo preniknúť k samotnému jadru problémov spoločenského bytia.

Ešte je nevyhnutné doplniť pár slov o vzťahu kapitalizmu k existenciálnej sfére: Pre kapitál je nanajvýš výhodné priodieť sa do hrejivého kabáta ochrany tradičnej rodiny, navliecť si cifrovanú ľanovú košieľku kresťanských hodnôt a obuť si krpce pracovnej morálky a skromnosti. Dokonale a efektne tak prekrýva svoju pravú podstatu, spočívajúcu v bezcitnej ekonomickej kalkulácii, absencii akýchkoľvek hodnotových kritérií okrem efektívnosti a ziskovosti, vykorisťovaní širokých más populácie.

Taktiež je potrebné pripojiť doslov k údajnému geopolitickému stretu dvoch svetov. Uvedená koncepcia nám sugeruje jestvovanie akýchsi dvoch kapitalizmov. Zlý, dobyvačný kapitalizmus Západu je reprezentovaný nadnárodnými spoločnosťami, alokujúcimi výrobu a predaj výhradne podľa miery úspor a ziskov, nedbajúc na obyvateľstvo jednotlivých štátov. A dobrý, harmonický kapitalizmus Východu nachádza svoj domov v Rusku a Číne, kde pozorne a starostlivo dbá na rast životnej úrovne a početné mohutnenie národa. Predkladaná predstava je prázdnym klamom, existuje len jeden kapitalizmus! Raz môže posluhovať záujmom byrokratickej elity národného štátu, inokedy úzkemu kruhu akcionárov nadnárodnej korporácie. Avšak stále si ponecháva tie isté inherentné antagonizmy, neprestajne zotročuje, vnucuje umelé potreby, ničí biosféru. Preto nesmieme dopustiť limitovanie hľadania ekonomických alternatív na výber medzi národným a globálnym kapitalizmom. Ak si máme možnosť vybrať medzi globálnym kapitalizmom, obohateným o kúpenú pluralitnú demokraciu, alebo národným kapitalizmom, úhľadne zabaleným spolu s diktatúrou jednej strany, nechceme ani jeden! Žiadame nekapitalistickú alternatívu!

Na záver som zostavil krátky dotazník nazvaný: „Dotazník ideovej príslušnosti k strednej triede.“ Ak na viac ako päť otázok zodpoviete kladne, odporúčam opakovane si prečítať predkladaný článok. Taktiež bude vhodné, aby ste vynaložili dostatočný čas na pochopenie ekonomickým systémom vytváranej príjmovej nerovnosti. V opačnom prípade zostávate fatálne zraniteľný voči pôsobeniu čoraz prepracovanejšej pravicovej propagandy.

1. Kapitalizmus je v podstate dobrý systém, len je nevyhnutné prinútiť bohatých platiť vyššie dane.
2. Kapitalizmus samotný je úplne v poriadku, problémom je do všetkého zasahujúci a prebujnený štátny aparát.
3. Súčasnú krízu Západnej civilizácie možno riešiť jedine návratom ku kresťanskej morálke a tradičným hodnotám.
4. Naším najväčším spoločenským problémom je presadzovanie neprimeraných práv pre sexuálne  menšiny a legalizovanie potratov.
5. Kapitalizmus umožňuje vyniknúť snaživým, šikovným a tvrdo pracujúcim.
6. Je nevyhnutné posilniť represívne zložky štátnej moci (armádu a políciu), aby sme ubránili slušných občanov pred etnickými menšinami a expanzívnym islamom.
7. Našej spoločnosti chýba jasný poriadok a pevná vládnuca ruka.
8. Je nevyhnutné upevniť našu slovenskú hrdosť a národnostnú integritu.
9. Práce je všade dosť, kto chce robotu si nájde.
10. Tradičná rodina je ohrozovaná najmä slabými mravmi, nie nízkymi mzdami.