Ohrozenie demokracie: populizmus a nevzdelanie (aj v Kazachstane)

Počet zobrazení: 2975

Prezident Kazachstanu v súlade s Ústavou Kazašskej republiky predniesol (už svoje druhé) poslanie Kazachstancom.

Tohtoročné poslanie prezidenta Kazachstanu málo názov: Kazachstan v novej realite: je čas konať (Жаңа жағдайдағы Қазақстан: іс-қимыл кезеңі)[1] – pričom (názov poslania) v plnom spektre odráža jeho (prezidentovo) triezve videnie súčasného sveta a miesta Kazachstanu v ňom, vrátane všadeprítomnej COVID-reality.

Ak hovoríme o COVID-realite, aktuálny stav v Kazachstane je (podľa oficiálnych údajov a bez strašenia zo strany vlády) nasledujúci:[2]

tab_kaz.jpg

Treba povedať, že v Kazachstane vedia dávať dokumentom rôzne šťavnaté a príťažlivé prívlastky, ale názov „Kazachstan v novej realite: je čas konať“, plne reflektuje to, na čo sme už na stránkach SLOVA upozornili:[3]

Po prvé na to, že textom prezident de facto určil smer rozsiahlych reforiem v hospodárskej a sociálnej oblasti, budovanie nového modelu štátneho riadenia vo svetle nových výziev (o. i. ide o COVID a jeho zatiaľ nejasné dôsledky v oblasti sociálnej, morálnej a najmä ekonomickej);

Po druhé na fakt, že pôvodné dvojvládie v Nur-Sultane postupne (a najmä evolučne) odchádza do minulosti a Kasym-Žomart Tokajev drží čoraz pevnejšie opraty moci v rukách. Navyše, ak exprezident-elbasy Nursultan Nazarbajev momentálne prežíva ťažkú situáciu, keď pred pár dňami prišiel o svojho milovaného vnuka. Ajsultan Nazarbajev (Айсултан Назарбаев) mal len 29 rokov a určite by okrem starostí robil aj radosť svojmu dedovi – exprezidentovi a mame Darige (otec Rachat Alijev zomrel v roku 2015).

Rodina je totiž v Kazachstane, v islamskom svete, tak ako medzi Slovanmi, rozhodujúcou a hlavnou devízou ľudského bytia, a preto je potrebné sa k tomu faktu (nech mal akékoľvek pozadie) postaviť s pietou.
 

Akási jeseň s kódom COVID

Vo svojom Poslaní..., ktoré predniesol 1. septembra 2020 na spoločnom zasadnutí Parlamentu Kazachstanu[4], prezident Kazachstanu upozornil na množinu vecí, výziev, otázok a problémov, pred ktorými stojí (nielen) dnešný Kazachstan. Štruktúroval ho do jedenástich kapitol (od témy nového modelu spravovania štátu cez ekonomickú dimenziu dnešnej situácie v krajine, snahu o rovnomerný územný rozvoj krajiny, sociálne témy, zdravotníctvo, až po záverečný akord s názvom: Ұлттың жаңа болмысы–  čo znamená, že prezident sa venoval aj novým parametrom nového politického národa, ktorý je čoraz viac sebavedomý).

kasym_jomart-zokajev.jpg
Prezident Kasym-Žomart Tokajev. Zdroj: www.akorda.kz

Samotná pandémia bola stres-testom pre súčasný Kazachstan. Celkovo cca 4,5 mil. občanov Kazachstanu  Kazachstancov dostalo v týchto ťažkých časoch štátne subsídie v objeme cca 450 mld. ₸ (tenge). Ak si to niekto má chuť prepočítať, tak aktuálny kurz je: 1 € = 496.7989 ₸.[5]

Apropo, prvého septembra sme mali na Slovensku štátny sviatok – Deň ústavy Slovenskej republiky –, ktorý niektorí naši ústavní činitelia vnímajú ako sviatok „tejto“ krajiny a napríklad v ten istý deň oslavoval Uzbekistan, stredoázijský sused Kazachstanu, svoj Deň nezávislosti. No a v Kazachstane bol tradičný sviatok otvorenia nového školského roku – prvé zvonenie–, ale v netradičnej tzv. COVID-ovskej forme.
 

Vzdelanie a internetizácia

Pre koľko detí? V školskom roku 2020/2021 sa bude v kazašských školách učiť celkom 3,3 milióna detí, z toho 396 tisíc (!) prváčikov. V online forme sa začne výučba 2,6 mil. žiakov, čo je cca 79 % z celkového počtu. Pre novonastupujúcich žiakov vláda Kazachstanu bezplatne rozdala 500 tisíc notebookov, aby bola zabezpečená možnosť online vzdelávania.[6] Koľkože notebookov venovala, okrem infantilných statusov, vláda I. Matoviča slovenským – teda našim – deťom?

Jedna poznámka. V súčasnosti (resp. k 26. augustu 2020) je v Kazachstane zabezpečený prístup k internetu pre viac ako 90 % obyvateľov tejto geograficky rozľahlej krajiny (celkom 2 717 300 km², čo je deviate miesto na svete v rozlohe). Vládny program internetizácie predpokladá do roku 2020 zabezpečiť prístup k internetu 97 % obyvateľov.[7]

Porovnávať tieto údaje so Slovenskom nemá význam, veď sa s týmto problémom a inteligenčným kvocientom podpredsedníčky slovenskej vlády zodpovednej za tento segment (inak MUDr., čo tam bol doteraz, tiež hanba) denno-denne stretávame, ale napríklad treba vedieť v súčasnosti cca 40 mil. obyvateľov USA (t.j. asi 12%) nemá prístup k internetu. Parametre geograficky podobne veľkej ako Kazachstan Austrálie (ktorá do internetizácie za ostatné štyri roky investovala „až/len“ 600 mil.$) sú tiež dosť tristné.

K tým sviatkom v postsovietskych republikách. Deštrukcia a ukončenie existencie Sovietskeho zväzu malo nasledujúcu časovú postupnosť právneho vystúpenia zo ZSSR: Litva (dátum vystúpenia 11.3.1990), Lotyšsko (4.5.1990), Gruzínsko (9.4.1991), Estónsko (20.8.1991), Ukrajina (24.8.1991), Bielorusko (25.8.1991), Moldavsko (27.8.1991), Azerbajdžan (30.8.1991), Kirgizsko (31.8.1991), Uzbekistan (1.9.1991), Tadžikistan (9. 9.m1991), Arménsko (21.9.1991), Turkménsko (27.10.1991), Rusko (12.12.1991) a nakoniec Kazachstan (16.12.1991).
 

Kto a čo ohrozuje demokraciu v Kazachstane

Zaujímavý bol úvod reči K-Ž. Tokajeva. Vo vstupnej kapitole svojho Poslania..., ktoré prednášal zhruba 90 minút: Nový model štátnej správy, resp. spravovania štátu, sa začal nekompromisne a zostra: „... ja ako hlava štátu, som povinný podporovať a rozvíjať mnohostranícky systém. Nestojíme na mieste. Musíme adaptovať náš politický systém k novým reáliám. Občianska spoločnosť potrebuje politické reformy, preto budú určite realizované...“

Ďalej akcentoval, tézu o tom, kto, resp. čo je hlavným nepriateľom demokracie v Kazachstane (a nielen tam) a , že nie je možné dopustiť rast hypokracie v spoločnosti.

Ešte upozornil na potrebu skvalitnenia kádrovej (personálnej) politiky v systéme prijímania rozhodnutí.

Ďalej keď hovoril o politických reformách, navrhol realizovať priame voľby akimov (starostov a primátorov), ale zatiaľ na najnižšej a nízkej úrovní (obcí a malých miest).

Celkovo, obsahovo poznajúc a na stránkach SLOVA už analyzovaných textov vystúpení prezidenta K-Ž. Tokajeva, tohtoročné Poslanie... neprinieslo žiadne zásadné obsahové nóvum. Ale možno dve veci na zamyslenie:

  1. priznanie, že napichnutie sa Kazachstanu na „surovinovú ihlu“ je nebezpečne, neudržateľné. Súčasnú ekonomiku, postihnutú COVID-om to devastuje a je potrebné sa preorientovať na diverzifikovanú technologickú ekonomiku.
  2. no a tým druhým, pozitívnym nóvom, je prezidentovo identifikovanie toho, čo okrem potreby reálneho parlamentu ohrozuje, resp. je hlavným nepriateľom pre demokraciu v Kazachstane.

Celkom na záver, možno by stálo za to, aby čo najskôr K-Ž. Tokajev navštívil Slovensko a ozrejmil našim nepopulistom, špičkovo vzdelaným a nabitým vedomosťami slovenským ústavným činiteľom, že podľa jeho názoru demokraciu v Kazachstane (a nielen tam) ohrozuje populizmus a nevedomosť! [8]

Nakoniec poučiť sa je možné nielen na Západe, ale aj v Strednej Ázii. Alebo nie?

(Autor je vysokoškolský učiteľ)
 


[3] Pozri napr.: https://noveslovo.sk/c/Sto_dni_noveho_prezidenta_Kazachstanu

[4] K štruktúre a povinnostiam pozri: http://www.parlam.kz/ru

[5] https://kurz-euro.zones.sk/kurzy/KZT-tenge-kazachstan/

[8] Pozri: https://mail.kz/ru/news/kz-news/prezident-populizm-i-neobrazovannost-glavnyi-vrag-demokratii

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984