Odišiel Juraj Halas

Počet zobrazení: 4959

Prišla mi sms-ka, ktorú som nečakal a ktorú nik nemá rád. Oznamovala, že náhle zomrel Juraj Halas. Odišiel skvelý slovenský novinár, môj veľký životný priateľ. Nedožil sa ani 66 rokov.

j.halas_.jpgS Jurajom sme si výborne rozumeli. Spoznali sme sa v Leningrade, v meste našich študentských lások, a rýchlo sme sa skamarátili. Možno preto, že sme boli rovesníci, milovali krásnu literatúru, dobré víno, debaty o spoločnosti, teda politike, rozporuplnom Rusku a Rusoch, o Československu, vzťahoch Čechov a Slovákov, lebo v tejto krajine sme sa obaja narodili a potom, pravdaže o Slovensku, kam sa naša domovina uberá. A tiež o koníčkoch.

Juraj sa pokúšal byť záhradkárom, ale nezaprel svoje meno, prebudil sa v ňom lovec, rybár predovšetkým a poľovník. Možno to súviselo s tým, že druhú časť svojej novinárskej kariéry spojil s časopismi, ktoré sa venovali poľovníctvu a rybárstvu.

Čo spája novinára, rybára, poľovníka a dobrého človeka? Vášeň. Juraj vášnivo miloval život, jeho najkrajšie ozdoby, svoje láskavé a jemu oddané ženy a, pravdaže, svoje deti.

Bol obdarený všestranným novinárskym talentom, mal krásny zvučný a príjemný hlas, rýchlo a jasne formuloval, hovoril a písal ľahko, zrozumiteľne. Mal rád polemiky, nachádzal hravo správne a šťavnaté slová, ktorými presviedčal, že názor, ktorý vyslovuje či píše, je správny.

Dozrieval ako doba, v ktorej sme sa narodili. Úprimne sme verili ideálom francúzskej revolúcie o bratstve, rovnosti a slobode, aj ruskej revolúcie, ktorá chcela utópiu zmeniť na svet, ktorý bude spravodlivý pre všetkých ľudí.

Mladosť sa ľahko presviedča, nadchýna, v istom okamihu života sa nám svet zdá gombička, ale potom prichádza kontakt s realitou a práca novinára, ak je človek pozorný, umožňuje spoznať skryté zložitosti sveta, čo ho obklopuje.

Spomínal som víno, nápoj opojný a povzbudzujúci diskusiu. Nezabudnem na jeden z prvých Jurajových fejtónov, volal sa Burčiakovci. Napísal ho pred vyše 40 rokmi o pančovaní obľúbeného slovenského elixíru. Odvtedy sa nič nezmenilo, burčiakovci nevymreli. Potrebujeme však nových Halasov, aby sa púšťali do boja s nimi a nielen s nimi.

Pravda, burčiakovcami sa Jurajova novinárska kariéra iba začala. V polovici osemdesiatych rokov sa stal vedúcim redaktorom Nedeľnej Pravdy. Postaral sa o uverejnenie kontroverzných Pamätí Vasila Biľaka, ideologického postrachu komunistickej strany a celej spoločnosti. Vyšli v čase silnejúcej perestrojky, keď sa zvádzal vnútri komunistickej strany zápas medzi konzervatívnym a gorbačovským krídlom. Po šiestich pokračovaniach prišiel z Bieleho domu pokyn zastaviť ich, ale akú búrlivú debatu v spoločnosti to vtedy vyvolalo.

Keď sa v novembri roku 1989 lámal chlieb nielen na námestiach, ale aj v redakciách, ktoré boli jedným z taviacich kotlov revolúcie, erupcia udalostí dostala do vedenia Pravdy Juraja Halasa. Stal sa zástupcom šéfredaktora, chodil nielen do televíznych besied, ale vyjednával aj s Ignácom Janákom, vtedajším prvým mužom strany na Slovensku. Cesta Pravdy od tlačového orgánu ústredného výboru strany k nezávislým novinám bola spätá s neúnavnou prácou Juraja Halasa.

Kde sa berú revolucionári? Nerodia sa v jednom okamihu, to iba príhodná chvíľa, keď udalosti dozrejú, nachádza pripravených ľudí. Juraj Halas bol jedným z nich. Naozaj patril k mužom novembra, isteže nebol taký viditeľný ako tí, čo rečnili na tribúnach, ale formoval noviny, ktoré boli viac než zrkadlom doby, jej náladu utvárali práve média. A Pravde ľudia verili aj vďaka Jurajovi Halasovi.

Liberálny kapitalizmus, ktorý ovládol Slovensko, nebol celkom určite cieľom, za ktorý sa v živote bil Juraj Halas. Jeho otec Roman Halas bojoval vo Svobodovej armáde, prešiel najkrvavejšími bojiskami druhej svetovej vojny. Juraj otcov odkaz pretavil do rozhovorov a čŕt s hrdinami vojny, podarilo sa mu urobiť rozhovor s Borisom Polevým.

Nebol obyčajný novinár, bol virtuóz, pretože slovo mu bolo vášňou, miloval ho a vedel ho ohýbať. V istom zrelom okamihu života sa stal prekladateľom. Keď preložil knihu o Leonardovi da Vincim, uvedomil som si jeho všestrannosť.

Bol altruista, ako šéfredaktor Nedeľnej Pravdy mal možnosť ovplyvniť mnohých mladých kolegov. V tom je vlastne veľkosť novinára, zanechať po sebe potomstvo, inšpirovať mladých, aby sa s rovnakým zápalom pokúšali formovať lepší a spravodlivejší život. V čase, keď svetu vládne virtuálna realita vnášajúca mätež do ľudských myslí, je to veľmi, veľmi dôležité.

Juraj, mal som ťa rád.

Tvoj smútiaci priateľ Jozef Sedlák.

j.h.2a.jpg
Juraj Halas bol po roku 1989 jedným z iniciátorov a pravidelným účastníkom stretnutí redaktorov Pravdy (aj bývalých), pripomínajúcich si dnes už neexistujúci Deň tlače, rozhlasu a televízie. Zľava Martin Krno, Juraj Halas a Anna Zimániová v septembri 2016. Na snímke dolu pri rovnakej príležitosti v roku 2015 s Jozefom Krškom. Foto: Archív

j.h.jpg
 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984