Reklama
Reklama

Odišiel Anton Hoffmann, človek s veľkým ľavicovým srdcom

Počet zobrazení: 3784


„Život je naozaj zvláštny. Denne stretávame desiatky ľudí a nič sa nedeje. Niekedy však stačí stretnúť jedného a ten sa vryje do našej pamäti na celý život.“

V nedeľu som dostal jeden z najsmutnejších mailov v živote. Stálo v ňom, že zomrel človek, ktorého som si nesmierne vážil, kamarát a ľavičiarsky spolubojovník Tonko Hoffmann.

Takéto správy každého z nás vždy nájdu nepripravených a sú pre nás doslova zdrvujúce. Aj keď si uvedomujem, že asi nie som ten najpovolanejší, kto by o tomto človeku s veľkým ľavicovým srdcom mal právo niečo napísať, nedá mi, aby som si aspoň pár vetami s vďakou a úctou nespomenul na človeka s veľkým Č. Na človeka, ktorý po prevrate v roku 1989 vedel presne, kde je jeho miesto, ktorý až do konca svojho bohatého, čestného a plodného života ctil hodnoty, ktorým zasvätil svoj život.

a._hoffmann1.jpgAj keď som sa s ním prvýkrát stretol až po roku 1989 ako s predsedom KV SDĽ v Banskej Bystrici, vedel som hneď, že to bude priateľ na celý život. Srdečný, priamy, otvorený a úprimný, to boli vlastnosti, ktoré z neho priam sálali. Aj vďaka nemu sa stala Banská Bystrica akousi baštou slovenskej ľavice po roku 1989. Tieto vlastnosti si priniesol aj do NR SR ako poslanec za SDĽ v roku 1998. Jeho vystúpenia boli vždy rozvážne, vyvážené a nekonfrontačné. Predovšetkým vďaka svojim názorom a vlastnostiam sa stal neskôr predsedom poslaneckého klubu SDĽ. Nie vďaka tejto funkcii, ale svojím správaním a konaním si získal neskutočnú autoritu nielen v klube, ale aj u kolegov poslancov z iných politických strán, a to aj opozičných. Nikdy sa nesnažil byť mediálnou hviezdou a radšej bol, keď za neho hovorili jeho činy, postoje a práca. Aj v tých najzložitejších chvíľach nestrácal optimizmus, presvedčenie a nádej. Pomáhal radou, úprimným slovom, vlieval nádej a optimizmus. Predovšetkým jeho zásluhou sa aj po 15 rokoch odchodu z NR SR bývalý poslanecký klub každoročne schádzal v niektorom z krajov Slovenska. Tak to bolo aj v júni tohto roku v Nimnici. Napriek ťažkej chorobe zorganizoval stretnutie a doslova sršal na ňom optimizmom a dobrou náladou. A tak keď povedal, že o rok sa stretneme opäť tentoraz v Častej-Papierničke, nikomu z nás ani len nenapadlo, že to bude už bez neho.

Tonko, lebo takto sme ho všetci volali, ukončil svoju životnú púť. Slovenská ľavica stráca v ňom výraznú osobnosť. Žiaľ, je to v čase, keď ľavica by práve takých ľudí, ako bol Tonko, potrebovala ako soľ. Som presvedčený, že aj napriek veku a podlomenému zdraviu by mal čo povedať a poradiť tým, ktorú tú štafetu, ktorú niesol Tonko po roku 1989, ponesú v ďalšom období. Ak niečo dnes slovenskej ľavici chýba, tak to je práve politika založená na hodnotách, pre ktoré žil a ktoré uvádzal do života práve Tonko Hoffmann.

Hovorí sa, že hodnotu vecí a ľudí spoznáme až vtedy keď ich strácame. No hodnotu Tonka Hoffmanna, kto ho poznal, si každý musel uvedomiť,  už počas jeho života.

Tonko, česť Tvojej pamiatke.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama