Od stability
ku globálnemu chaosu...

Je už asi každému – aj najzarytejšiemu skeptikovi, alebo ešte zarytejšiemu optimistovi – jasné, že tak ako v minulosti, aj dnes sme svedkami revízie dejín, ba čo je horšie, hovoríme o globálnej revízii hodnotovej hierarchie. No a ako sa zdá, pre IPod generáciu, ktorá by mala živiť dnešnú nastupujú generáciu dôchodcov, to nie je problém. Ich totiž zjavne nezaujíma, aký býva priamy efekt vojny na štruktúry sociálneho zabezpečenia a na to, aká býva obyčajne logika a z toho plynúce dôsledky povojnového usporiadania.

Ale predsa, niekto vytváral hodnoty a niekto ich konzumuje v rámci konzumu. No a k tomu si neoliberáli (dnes) vytvorili hybridný a aktuálny inštrument na ovplyvňovanie tých, ktorí si hľadajú miesto pod slnkom.

Virtuálna realita, resp. virtuálnosť konštruuje nové hierarchie, kde sa napr. virtuálny politický subjekt stáva premiérskym subjektom a nikomu to ani de facto, ale najmä de jure nevadí. To de jure by som zdôraznil! Realita sa stáva zlým snom a fakt, že nevzdelané elity podporujú totalitu – tu už asi už nie je čo riešiť – je deprimujúci najmä pre priestor (Slovensko a Česko), ktorý si tak za vojny nielen materiálne, ale najmä ľudsky a morálne vytrpel.

Kolektív českých autorov (Danics, S., Gavlas, P., Krejčí, O., Kroh, M., Marková, J., Prorok, V., Rákosník, J., Rouč, V., Víšek, J.) sa svojou optikou pozreli na to, čo je dôvodom a prečo sa krehká stabilita povojnového sveta dobrovoľne a so zväzáckym odhodlaním vydala na cestu do známeho neznáma. Teda do globálneho chaosu.

Výsledkom ich zamyslení je tristostránková publikácia Prorok, V. a kol.: Od stability poválečného světa ke globálnímu chaosu současnosti (Praha,2021, Univerzita J. A. Komenského, ISBN 978-80-7452-202-4, 296 strán), ktorá je výstupom interného výskumného projektu s názvom „75 let od konce 2. světové války“.

Monografia obsahuje 11. kapitol. Od skúmania obdobia príprav hitlerovského Nemecka (za tichého súhlasu „demokratického“ Západu) na vojnu, cez jej príčiny, priebeh, obdobie bipolarity, až po dôvody vyústenia do súčasného stavu, teda do chaosu na prelome tisícročí.

Text sa špeciálne venuje aj aplikácií systémovej teórie a teóriám chaosu pri skúmaní vojen a ich dopadom na politickú prax. Na tú prax, ktorá býva „... mnohem časteji aktuální reakcí na situaci než relizace paradigmat...“(s. 149).

V súčasnej, pre niekoho nejasnej, ale pre skutočných či nie za peniaze z odniekiaľ uvažujúcich expertov, jasnej a logickej situácii (koniec histórie Slovenska?), ale pre všetkých – aj alogických podporovateľov hodnôt tejto slovenskej vlády na kolenách s pretlakom plagiátorov a, žiaľ, aj prezidentky „tejto krajiny“ – ktorí nevidia, necítia, nepočujú, alebo nechcú akceptovať fakt pokusov o médiokraciu na Slovensku tak, aby vytvorili techonologizované a najmä ideologizované internetové spoločenstvá (bez zodpovednosti), ktoré chcú len jedno – aktuálne moc aj s pomocou ohýbania histórie, ignorovania historických faktov a podkurovaním pod kotlom chaosu.

No a, samozrejme, súbežne aj kontrolu virtuality, aby sprostredkovanú moc z Hviezdoslavovho námestia v Bratislave už nikto nekontroloval. Super! Čiže tu máme zrejúci totálny, alebo absolútny konflikt na našom prahu. Totálny konflikt, alebo stačí len malá občianska vojna? Bez akcií vo virtuálnom svete sa to zatiaľ nedá. Nedá sa to ani bez vymazania minulostného poznania a historickej skúsenosti. Tak preto je jasné, prečo sa niekto aktivizuje v tomto priestore.

Téma druhej svetovej vojny, povojnového vývoja a súčasných (dez)interpretácií jej podstaty, začatia, priebehu a výsledkov v kontexte s dnešným chaosom v medzinárodných vzťahoch, čo sa prejavuje aj hodnotovým (a právnym) vnútropolitickým chaosom, je vysoko aktuálna, nehľadiac na to (a možno práve preto), že v tomto roku nás nečaká žiadne okrúhle výročie na bilancovanie. Plazivá rétorika zvonku je preto o to nebezpečnejšia!

Táto aktuálna publikácia, okrem toho, že je vhodnou matériou na zamyslenie, prečo zasa prevažujú mocenské chúťky nad relatívnou povojnovou stabilitou, ktorá sa o. i. prejavovala vzájomne výhodnou ekonomickou a kultúrnou spoluprácou – teraz sa podržte – medzi ideologicky odlišným Východom a Západom s cieľom zníženia rizika možnej vojenskej konfrontácie a zaistenia mierového spolužitia štátov s odlišnými spoločenskými systémami.

Žiaľ, dnes, akoby si elity západného sveta podporované nedovzdelanými elitami v postsocialistickom priestore hnanými tupým nacionalizmom a rusofóbiou (alebo čínofóbiou) neuvedomovali, že prípadná III. svetová vojna by nemusela mať (skôr by nemala) víťaza.

Je to nebezpečný trend, tak ako je nebezpečné smerovania pokusov o prehodnotenie výsledkov tej vojny, ktorú jej víťaz a najväčšia obeť nazýva Veľká vlastenecká vojna.

Platí, že pokiaľ zabudneme na svoje dejiny, necháme si ich prepísať, tak potom riskujeme, že si ich budeme musieť zopakovať – lenže v drsnejšej forme. Človek, napriek tomu, že si to niekto želá – nie je stroj. Človek je človek a zväčša je to tvor mysliaci!

Preto najlepšie, čo môžeme dnes – nielen v čase pandémie – robiť, je hájiť medzinárodný právny systém, ktorého základy boli položené v roku 1945 a pripomínať si, čo bolo treba všetko vykonať a prekonať, aby sa vojnové hrôzy v Európe stali minulosťou. Žiaľ, ostatný svet v tomto nemal také šťastie.

(Autor je vysokoškolský učiteľ)