Od Beriju k McCarthymu – a späť

Od Beriju k McCarthymu – a späť, to cesta nie len bôľna, ale aj krvavá. Keby som bol tieto slová napísal pred pätnástimi rokmi, sám seba by som diskvalifikoval: Akáže krv?  – Srbi si tú kucapacu sami spískali. Aj sme po práve odsúdili (či aspoň súdili) hlavných vinníkov krvipreliatia. Teraz už bude dobre. – Dnes je nad slnko jasnejšie, že nebude dobre. Už je zreteľne čitateľný aj scenár ručného navádzania civilizácie určitým smerom. Bez žartovania, len s troškou konšpirácie, lebo veď tento proces riadia výlučne občanmi poctivo zvolení liberálni politici. Bez zahmlievania, veď sa tak deje z jasne hmatateľných a adresných mocenských centier Západu, a to – zároveň – transparentne, na spôsob šoférovania Lunochodu.

Kedysi bola taká anekdota: Husáka v Kremli omylom prepli na diaľkové ovládanie Lunochodu a pražskí súdruhovia sa čudovali, prečo sa plazí po dvore a chrúma kamene... Lunochody však medzičasom zdrsneli – už nechrúmu kamene. Živia sa mäsom. Lunochod-Porošenko. Banderstan –hnedá demokracia.

Viem, že mám ctiť aj názory tých, ktorí si myslia, že i túto kucapacu... spískali sami – tentoraz Ukrajinci. Ibaže mocenský stereotyp, označovaný slovom demokracia, má po roku 1989 v euro-americkej civilizácii dvojakú, Jánusovskú tvár. Ktorí Ukrajinci útočia, a ktorí sa bránia? – Pritom je to len sklo monitora, zdvojené ako jazyk hada, čo nás mätie – nie tvár Ukrajiny. Ianus bol pôvodne ochrancom brán a dverí – jedna tvár zvonka, druhá zdnuka. Toto nie je duch dverí Ianus – toto je  jungovský Rarach, démon patologického rozvratu.

Pre mňa je nepochybné, že sme na Ukrajine svedkami pokračovania najväčšieho vojnového zločinu v dejinách. A nerobíme nič. Veď sa zatiaľ nič až také hrozné nestalo. Nám sa nestalo. 11 september sme nemohli zastaviť – nevedeli sme, čo sa chystá. Útok na Irak – to už je niečo iné: Každý kto chcel, mal možnosť aspoň zapochybovať o tom, či má Saddám jadrový a chemický arzenál. Obludnosť deväťdesiatych rokov na Balkáne dnes už bledne v porovnaní s tým, čo sa pripravuje na východ od nás. Tri stupne do pekiel. V teórii propagandy sa tomu hovorí dávkovanie emócií. – Dlho som si nebol načistom, no teraz je mi už dokonale jasné, prečo NATO nechráni občanov zúčastnených krajín, ale záujmy korporátnych gaunerov z burzy. A vyzbrojuje Strednú Európu  – v bolestnom zmysle slova vlastne infantilne, lebo 1. proti Rusku, šestine sveta (až na to príde, a náhodou prežijeme – zasa sa to skončí kutuzovovským výpraskom); a hlavne 2. proti vôli a bez akéhokoľvek súhlasu občanov krajín, zúčastnených „v organizácii kolektívnej obrany“ NATO.

Vraciame sa k Berijovi či k McCarthymu? Viacerí tvrdia, že k Berijovi, ak to McCarthy nevezme zasa pevne do ruky. Viktor Orbán vizionársky prorokuje: „Liberálna demokracia končí...“ Ja, s odpustením,  tvrdím: Nemôže skončiť, čo nikdy nezačalo. Od začiatku (1989) bola táto demokracia – hnedá.